Ako sa to fakt nemá robiť – marec 2023

15. septembra 2022 bol prvýkrát uverejnený článok I tak še da, v ktorom sme si v trochu odľahčenom až sarkastickom tóne ukázali rôzne príklady z nesprávneho dopravného značenia a stručne popisujeme konkrétne nedostatky či skutočné významy, ktoré zo značiek vyplývajú, hoci tak zjavne neboli zamýšľané. Postupne boli do tohto článku dopĺňané ďalšie príklady (15. 10. 2022, 15. 11. 2022, 15. 12. 2022, 15. 1. 2023), avšak takýto formát je dlhodobo nevhodný, tak si odteraz budeme príspevky svojrázností nášho dopravného inžinierstva uverejňovať v samostatných článkoch, spravidla k 15. dňu v mesiaci.

Naďalej platí, že svoje tipy na nejasné, nesprávne, nezrozumiteľné značenie môžete písať do komentárov alebo posielať na adresu ocp@ocestnejpremavke.sk. 

Táto časť bude venovaná najmä smerovým značkám a ich účelnej (dez)orientácii vodičov. Dlhodobým problémom u nás je správne skombinovať šípky, pruhy a smery. Krátke, dlhé, rovné, šikmé, oblúkové, priamo, vpravo, vľavo, dvoma smermi, nad vozovkou, nad pruhmi, vedľa cesty, zvislé, vodorovné,  atď. tých šípok je proste priveľa. Priebežný, pripájací, odbočovací, priebežný, z ktorého sa dá aj odbočiť, pripájací, ktorý sa stane priebežným, priebežný, ktorý sa stane odbočovacím, viacero priebežných, atď. tých pruhov je proste tiež priveľa. Priamy, doľava, doprava, doľava cez odbočovací pruh, doprava cez odbočovací pruh, trochu šikmo doľava, doprava cez bypass, atď. aj tých smerov je priveľa. Do toho ich kombinácie, permutácie, variácie, faktoriály, nehovoriac o názvoch cieľov, farbách cieľov, vzdialenostiam k cieľom, medzinárodných poznávacích značkách (niekoho napadlo pridávať aj skratky okresov), no nejeden inžinier/policajt by sa z toho nad projektom zbláznil. Tak radšej nech sa z toho zbláznia vodiči za volantom.

Galvaniho ulica v Bratislave v smere na diaľnicu D1 má dva jazdné pruhy. Na predzvesti jasne vidieť, že smerom priamo sa dostaneme do obchodného centra Pharos a po odbočení vpravo sa dostaneme na diaľnicu smerom na Brno, Győr a Wien. Z tejto predzvesti nijak nevyplýva, ktorý pruh vedie ktorým smerom.

Hneď za predzvesťou máme značku o usporiadaní jazdných pruhov, resp. o radení sa do jazdných pruhov pred križovatkou, z ktorej jasne vyplýva, že ľavý pruh odbočuje doľava a pravý pruh pokračuje priamo. Kam môže viesť ľavý pruh, keď smery ukazujú iba ciele priamo a vpravo?

Informáciu z pruhovej značky, že z ľavého pruhu sa stáva odbočovací pruh vľavo a pravý pruh pokračuje priamo, potvrdzujú aj smerové šípky na vozovke. Vodič možno začína byť mierne neistý, spotený a nervózny. Predzvesť predsa tvrdila, že do Pharosu sa ide priamo a na diaľnicu vpravo, o ľavom smere tam nebolo nič, takže ostáva v pravom pruhu.

Na rázcestí sa vodič dozvie ako to naozaj je. Do Pharosu sa skutočne ide priamo a na diaľnicu sa skutočne ide vpravo. Iba žeby sa vodič riadil pruhovou značkou a smerovými šípkami na vozovke, ktoré tvrdia, že do Pharosu sa ide vľavo a na diaľnicu priamo. V každom prípade je to preňho vtedy už jedno, buď je v (pre neho) správnom pruhu alebo nie, aj tú portálovú značku totiž vidieť až vtedy, keď už je medzi jazdnými pruhmi súvislá čiara. Za to sa môže aspoň pokochať úžasnou trojkombináciou o prikázaných smeroch a smerovaní jazdy oboma smermi, lebo veď čím viac značiek, tým viac adidas.

Aj v Košiciach sa nájde mnoho prapodivných dopravných riešení, jedno z nich (podobné tomu vyššie spomenutému) možno nájsť na križovatke Národnej triedy a Vodárenskej. Podľa portálových značiek sa tam dá ísť buď priamo smerom na Prešov a Michalovce alebo doprava smerom do centra a na Rožňavu. Vodorovné šípky už tradične nesedia so zvislými, a teda ukazujú, že na danej križovatke možno ísť vľavo alebo priamo. Takže, ak chce ísť vodič do Prešova, tak sa má držať v pravom pruhu, pretože ten vedie priamo a ak chce ísť cez obrubník do stromov, tak má ísť do ľavého “odbočovacieho” pruhu. No a už len čerešnička – zalomená hlavná cesta svojimi ramenami tiež nesedí so smerovými šípkami. Niet divu, že spolu so susednou križovatkou (Kostolianska cesta – Cesta pod Hradovou) sa tu vytvorilo krásne nehodové miesto.

V Košiciach na Komenského nájdeme aj takúto portálovú značku. Cieľové bloky sa vo všeobecnosti viažu na šípky (presne hlavy šípok) pri nich/vedľa nich. Zo vzorového príkladu portálovej predzvesti z vyhlášky preto napr. vyplýva, že na Košice, Sečovce, Trebišov sa vzťahuje šípka po pravej i po ľavej strane strane tohto bloku; rovnako aj na cieľový blok Užhorod, Sobrance, Veľké Kapušany sa vzťahuje šípka vpravo od neho i šípka vľavo od neho. V minulosti to vedeli aj v Košiciach (dokonca aj presne na danom mieste), že treba oddeliť cieľové bloky samostatnými tabuľami, ak nemajú mať spoločné smery: . Ale keďže ľudia otupjevávajú a okrem toho ľuďom viete čo, tak je z toho portálová predzvesť (no, predzvesť len vo veľmi prehnanom ponímaní, keďže je doslova pár metrov pred samotnými odbočeniami a šípky nesedia s jazdnými pruhmi, nad ktorými sú), z ktorej vyplýva, že na Rožňavu a letisko sa dá ísť doľava i rovno a na Spišskú Novú Ves a Margecany sa dá ísť rovno aj doprava.

Vo vyhláške o dopravnom značení, v časti o šípových smerníkoch, sa nachádza takáto veta: Značka  označuje  miesto  a  smer  odbočenia k vyznačeným cieľom; nachádza sa bezprostredne za miestom odbočenia. Nepochopenie tejto zjavne nezrozumiteľnej a ťažko pochopiteľnej vety, v kombinácii s už spomínam priveľkým počtom možných šípok, môže dospieť k takému patvaru ako je na Botanickej ulici v Bratislave pred odbočením na Devínsku cestu. Šípok zrejme nie je nikdy dosť, tak prečo si nevymyslieť aj nejakú vlastnú a popri tom zakomponovať do cieľov v danej križovatke aj jeden z cieľov nasledujúcej križovatky (Dlhé diely). K tomu vyšperkovať tento kolorit kombináciou tabuľového a šípového smerníka na jednej križovatke a jedným smerom, lebo zjavne sa inak odbočuje do mestskej časti Devín a inak k hradu Devín. Toto nóvum “ak sa osvedčí a nikto sa na to nebude sťažovať” môže byť po rozšírení ešte klasikou. Poznámka: platí silné odporúčanie neriadiť sa významom šípového smerníka a neodbočovať pred ním doľava.

Na diaľnici R1 pred výjazdom 45 Nitra-Juh možno vidieť uzávierkovú predzvesť, z ktorej vyplýva, že v priamom smere na N. Zámky a Komárno je uzavretá cesta pre vozidlá s okamžitou hmotnosťou nad 20 t (okrem autobusov) a obchádzka pre také vozidlá vedie naokolo cez Banskú Bystricu po R1. Čo môže byť pre vodičov celkom aj mätúce, keďže oni predsa sú na R1 v priamom smere na B. Bystricu… Plus môže byť mätúci taký detail, že ísť z Nitry do Nových Zámkov cez Banskú Bystricu je viac ako 250 km (namiesto štandardných menej ako 40 km).

Pred ďalším výjazdom (51 Nitra-Východ) možno nájsť šípové obchádzkové smerníky s dodatkovými tabuľkami, ktoré majú na tú uzávierkovú predzvesť nadväzovať. Už samotný nápad dávať na diaľnicu šípové smerníky a ešte k tomu s dodatkovými tabuľkami, keď na to máme celú špecifickú sadu značiek na to určených, je na … počudovanie.

Aj tu je však šípový smerník umiestnený pred odbočovacím pruhom, hoci šípový smerník je podľa vyhlášky umiestňovaný výhradne ZA miestom odbočenia. Bonmotom toho je použitie dodatkovej tabuľky Hmotnosť – 20 t, čo je obmedzenie celkovej hmotnosti (t. j. najväčšia prípustná celková hmotnosť vyznačená v osvedčení o evidencii, bez ohľadu na reálnu, momentálnu hmotnosť vozidla), hoci obchádzka sa má týkať vozidiel s viac ako 20 t okamžitej hmotnosti (t. j. skutočnej momentálnej hmotnosti vozidla vrátane vodiča, nákladu a cestujúcich, bez ohľadu na celkovú hmotnosť vyznačenú v osvedčení o evidencii).

V rámci výstavby D4/R7 sa dosť rozmohli kruhové objazdy. Pomerne veľké, prepájajúce všetko so všetkým. Na Slovnaftskej máte počas jazdy presne jeden pokus prečítať a pochopiť, ktorým smerom máte ísť. 2 jazdné pruhy, 5 šípok, 11 cieľov. Na niečo také ako smerníky v kruhovom objazde totiž nevyšlo miesto, lebo sú asi zbytočné. Hlavne, že v poslednom záchveve odborného zmýšľania podľa starej vyhlášky vyšlo vnútri objazdu miesto na hlavné cesty.

V októbri 2017 otvorili na Zochovej chate (Modra-Piesok, okres Pezinok) pumptrackovú dráhu a niekedy v rokoch 2018/2019 pribudli od Pezinka tabuľové smerníky ukazujúce smer k tomuto cieľu. Hnedé. Lebo pumptrack je zjavne kultúrny cieľ… Alebo turistický? Priam národná kultúrna pamiatka z toho o chvíľu bude. Logická previazanosť s insitným umením v tomto prípade nie je náhodná.

Od budúceho čitateľa tohto portálu Michala prišla už dávnejšie (v roku 2019) fotografia s otázkou, či 18 na tejto značke je číslo cesty alebo počet km do Komárna a Šamorína. Podľa výzoru a grafického usporiadania by to malo byť číslo cesty. Cesta č. 18 však vedie zo Žiliny popod Vysoké Tatry cez Prešov do Michaloviec, takže v Bratislave na Ulici svornosti na značke ukazujúcej smer na Komárno a Šamorín to asi číslo cesty nebude. Dávať jeden počet kilometrov ku dvom rôzne vzdialeným cieľom je hádam aj na naše dopravno-policajné inžinierstvo predsa len príliš (aj keď aspoň do toho Šamorína to +/- sedí :). Odpoveď na túto jednoduchú otázku je preto pomerne nejasná. Podobnosť so vzorom značky č. IS 18a podľa vyhlášky č. 9/2009 Z. z. je určite len čisto náhodná…. Keďže je to tam takto doteraz, zjavne je to v poriadku a tak to má byť.

Poznáte tú hádanku, že vyzerá to ako kačka, chodí to ako kačka, kváka to ako kačka, čo to je? Na Einsteinovej v Bratislave je podobná hádanka nachystaná pre vodičov. Vyzerá to ako šípka nad jazdným pruhom, ktorá ukazuje smer k cieľu dosiahnuteľný z daného pruhu, aj názov cieľa je nad pruhom uvedený, ale nedostanete sa tam, jasný pane. Tu je tá hádanka o to zákernejšia, že jedna z tých dvoch šípok a jeden z tých dvoch cieľov sú správne, tá druhá šípka a druhý cieľ – hoci vyzerajú úplne presne rovnako – znamenajú niečo úplne iné. Ale veď sú tie šípky nad sebou, tak to musí byť predsa všetkým jasné, že na Dvory sa z toho pruhu nejde, ale že treba z neho vyjsť do priebežného pruhu a až potom sa zaradiť do ďalšieho odbočovacieho pruhu. Nepriestrelná inžiniersko-policajná logika. Ale de facto je vlastne to značenie správne, na Dvory sa z toho pruhu naozaj dostanete, dokonca dvoma spôsobmi: buď priamo z toho pruhu rovno cez ostrovček (odporúčané iba pre tanky, hummre a landrovery) alebo troošku obchádzkou cez Most SNP.

(Dez)orientačné schopnosti nie sú doménou len  štandardných smerových značiek určených najmä pre vodičov motorových vozidiel. Na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave sa dokonale snúbia všetky možné neduhy aj na cyklistických smerových značkách. Cyklistom dáme predzvesť, hoci potrebujú návesti (doslova pár metrov od tejto opachy je ukázané ako sa to má správne robiť), nadrbeme tam všetky ciele, čo nás napadnú (akože koho mohlo napadnúť dať na jednu značku cieľ Židovská vzdialený 0,7 km a zároveň cieľ Budapest vzdialený 245 km??), ešte k tomu graficky jednoliato a totálne Bez ladu a skladu [čo je číslo cyklocesty? čo je vzdialenosť v km? ktoré číslo, nech už znamená čokoľvek, patrí ku ktorému cieľu? ten parný vláčik je priecestie, žel. múzeum, turistický vláčik (ako v Piešťanoch) alebo stanica, a ak stanica, tak ktorá?), okoreníme to bratislavskou posadnutosťou číslami cyklociest s nulovým praktickým významom (lebo veď čo sú cyklisti horší ako motoristi?) a navyše pritom dokaličíme aj značenie EuroVelo]. Toto na prvé zhliadnutie z bicykla nepochopí ani echt Prešpurák s troma generáciami čisto bratislavských predkov, nie to ešte ozaj nejaký chudák zahraničný cykloturista, ktorý zablúdi do centra. A ak po chvíľke skúmania cyklista aj správne pochopí, kade presne má ísť smerom na Šafárikovo námestie/Dúbravku, tak cca po 100 m (po prejdení cez cestu) je aj tak v prdeli, pretože môže ísť buď doprava alebo doľava, no a ktorým smerom je Šafárikovo námestie a ktorým Dúbravka môže zistiť tak, že to vie, že sa niekoho opýta, že to riskne nejakým smerom a vyjde to alebo že to riskne nejakým smerom a nevyjde to, ale z nejakej smerovej značky, ktorá by mu to tam ukázala, to určite nebude.