Dopravná psychológia III

Sériu článkov o dopravnej psychológii (časť I a časť II) ukončíme predstavením si iných činností, ktoré v oblasti cestnej premávky vykonávajú dopravní psychológia. Okrem samotných psychologických vyšetrení totiž vykonávajú aj odborné poradenstvo, ktoré je zamerané najmä na vodičov pod vplyvom alkoholu a rehabilitačný program, ktorý je zameraný na mladých (nových) vodičov. Keďže odbornému poradenstvu priamo predchádza vyšetrenie na alkohol/návykové látky a vyšetrenie u psychiatra, rozoberieme si bližšie aj tieto činnosti.

Odborné poradenstvo

Od 1. novembra 2011 sa na Slovensku zaviedlo odborné poradenstvo. Ide o odbornú činnosť vykonávanú psychológmi s certifikátom na certifikovanú činnosť dopravná psychológia (dopravný psychológ) zameranú primárne na osoby, ktoré viedli motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Vychádzalo sa pritom z poradenských a rehabilitačných programov pre vodičov, ktoré už fungujú v niektorých okolitých štátov (Rakúsko, Nemecko).  Odborné poradenstvo má viesť k zodpovednému a bezpečnému správaniu takej osoby ako účastníka cestnej premávky. Hlavným účelom je popri uloženej sankcii (treste), či už finančnej alebo vo forme zákazu činnosti, pôsobiť výchovne na vodiča tak, aby sa zmenou svojich postojov v budúcnosti nedopúšťal recidívy.

Primárne sa odbornému poradenstvu majú podrobiť vodiči, ktorí viedli motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, u ktorých nie je zistená závislosť od alkoholu/návykových látok. Stručne možno základnú šablónu celého postupu uviesť takto:

  1. vodič je zastavený policajnou hliadkou a vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške
  2. dychová skúška je pozitívna ➝ zadržaný vodičský preukaz, uložená peňažná sankcia a zákaz činnosti (ak je hodnota nad 1 ‰, peňažnú sankciu a zákaz činnosti ukladá súd v rámci trestného konania)
  3. nariadené vyšetrenie u psychiatra; osoba je závislá ➝ odobraté vodičské oprávnenie pre stratu zdravotnej spôsobilosti, osoba nie je závislá ➝ nariadené absolvovanie odborného poradenstva
  4. uplynutý zákaz činnosti, absolvované odborné poradenstvo, splnené ďalšie podmienky (preskúšanie odbornej spôsobilosti, doškoľovací kurz, atď.) ➝ vrátený vodičský preukaz

Následkom neabsolvovania odborného poradenstva je odobratie vodičského oprávnenia, pričom vrátiť ho možno len po preukázaní pominutia dôvodov, ktoré viedli k jeho odobratiu (teda v tomto prípade po podrobení sa odbornému poradenstvu a po predložení dokladu o tom). 

Odbornému poradenstvu sa nie je možné vyhnúť ani vzdaním sa vodičského oprávnenia a opätovným absolvovaním vodičského kurzu v autoškole a skúškou z odbornej spôsobilosti (vodičské oprávnenie možno udeliť len tomu žiadateľovi, ktorý splnil túto povinnosť, ak jej podliehal). To sa vzťahuje nielen na odborné poradenstvo, ale aj na preskúmanie zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva či na preskúšanie odbornej spôsobilosti, absolvovanie doškoľovacieho kurzu, atď.

Vyšetrenie na alkohol/návykové látky

Podľa pravidiel cestnej premávky vodič nesmie:

požiť počas vedenia vozidla alkohol alebo inú návykovú látku a 

viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme. 

Tieto pravidlá cestnej premávky sa vzťahujú na každého vodiča, čiže nielen na vodiča motorového vozidla, ale aj na cyklistu, pohoniča, jazdca na koni. Cyklisti, vodiči kolobežky s pomocným motorčekom a vodiči samovyvažovacieho vozidla jazdiaci v obci alebo po cestičke pre cyklistov majú výnimku – ak množstvo alkoholu v ich organizme nepresiahne hodnotu 0,24 mg etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 g etanolu na kg hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou (t. j. 0,5 ‰), nepovažuje sa to za porušenie pravidiel. 

Právna úprava bez vymedzenia akejkoľvek dolnej hranice množstva požitého alkoholu alebo inej návykovej látky je v rámci Európskej únie zriedkavá. Tzv. nulová tolerancia je však značne modifikovaná praxou potvrdenou aj súdnou judikatúrou, v ktorej sa pretavili medicínske poznatky o prirodzenom výskyte alkoholu v tele človeka, ako aj prípustné odchýlky prístrojov, ktorými sa zisťuje prítomnosť alkoholu dychovou skúškou. V praxi sa teda pri dychovej skúške toleruje hodnota do 0,14 mg etanolu na liter vydýchnutého vzduchu, t. j. cca 0,3 ‰. Bližšie sú tieto pravidlá rozobrané v článku Podivné slovenské pravidlá.

Jedným z oprávnení policajta pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky je aj oprávnenie vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo. Právny rámec týchto vyšetrení je upravený v zákone č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb. 

Vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu, možno vykonať lekárske vyšetrenie odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Ak osoba odmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opilosti určí lekár podľa medicínskych klinických príznakov. 

Pri meraní alkoholu v dychu je potrebné dodržiavať presný postup, ktorý je uvedený v návode na meranie. Vo všeobecnosti možno uviesť, že meranie sa môže uskutočniť najmenej 15 minút od posledného požitia alkoholu (inak môže byť v ústnej dutine prítomný zvyškový alkohol, ktorý nameranú hodnotu značne zvýši) a najmenej 3 minúty od skončenia fajčenia. Vzhľadom na rozdiel v právnej kvalifikácii pri hodnote 0,48 mg/l by sa pri tejto nameranej hodnote spravidla mala vykonať po 20 minútach opakovaná dychová skúška.

Vyšetrenie na prítomnosť omamných alebo psychotropných látok sa vykonáva orientačným psychomotorickým vyšetrením a následným lekárskym vyšetrením spojeným s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu alebo orientačným testovacím prístrojom a následným laboratórnym vyšetrením odobratej vzorky biologického materiálu. Na rozdiel od vyšetrenia na zistenie alkoholu, kedy sa za právne relevantné považuje nielen výsledok laboratórneho vyšetrenia, ale aj výsledok samotnej dychovej skúšky, v prípade vyšetrenia na omamné alebo psychotropné látky sa za rozhodujúci považuje len výsledok laboratórneho vyšetrenia odobratej krvi alebo iného biologického materiálu. Na vyvodenie právnej zodpovednosti u vodiča pri požití omamných alebo psychotropných látok teda nepostačuje samotné vyšetrenie (skríningovým) testovacím prístrojom priamo na mieste deliktu. 

Čo sa týka používanej terminológie, tak trestnoprávne predpisy a predpisy správneho práva používajú viac termín „návykové látky“, resp. „alkohol a iné návykové látky“. Ide teda napr. o samotný Trestný zákon, zákon o priestupkoch, zákon o cestnej premávke. Medicínske právne predpisy používajú viac pojmy „omamné látky“, „psychotropné látky“. 
Alkoholickými nápojmi sú liehoviny, destiláty, víno, pivo a iné nápoje, ktoré obsahujú viac ako 0,75 objemového percenta alkoholu. 
Návykové látky sú alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.
Omamné látky sú látky vyvolávajúce návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami (cannabis, heroín, kokaín). 
Psychotropné látky sú látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami (extáza, LSD).

Delikty a sankcie

Priestupku sa dopustí 

  • ten, kto sa ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, 
  • ten, kto vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu, 
  • ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia alkohol ešte nachádza v jeho organizme, alebo 
  • ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia návyková látka ešte nachádza v jeho organizme. 

V priestupkovom konaní možno vodičovi uložiť 

  • pokutu 300 až 1 300 eur a zákaz činnosti na 1 až 5 rokov za odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu na zistenie alkoholu/návykovej látky, 
  • pokutu 200 až 1 000 eur a zákaz činnosti do 5 rokov za vedenie vozidla v stave vylučujúcom spôsobilosť alebo ak požije inú návykovú látku a 
  • pokutu 150 až 800 eur a zákaz činnosti do 3 rokov za jazdu pod vplyvom alkoholu (do 1 ‰).

Trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky sa dopustí 

  • ten, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. 
  • ten, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti (uvedenej vyššie) odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. 

Za ohrozenie pod vplyvom návykovej látky (čiže za vykonávanie zamestnania alebo činnosti v stave vylučujúcom spôsobilosť, ako aj za odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu) možno uložiť trest odňatia slobody až na 1 rok. Ak ide o opakované spáchanie tohto skutku počas dvoch rokov alebo ak pri tom došlo k ublíženiu na zdraví iného alebo k väčšej škode na cudzom majetku, možno uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky. Ak ide o vykonávanie činnosti, pri ktorej je vplyv návykovej látky obzvlášť nebezpečný, najmä ak ide o vodiča autobusu, možno uložiť trest odňatia slobody na 2 až 5 rokov. Výkon trestu odňatia slobody môže byť podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 až 5 rokov.

Okrem trestu odňatia slobody môže byť v trestnom konaní uložený aj trest zákazu činnosti až na 10 rokov, trest domáceho väzenia až na 1 rok, trest povinnej práce na 40 až 300 hodín a peňažný trest od 160 do 331 930 eur. Trest zákazu činnosti na doživotie sa uloží obligatórne vždy, ak sa odsudzuje páchateľ za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin dvakrát odsúdený (zásada dvakrát a dosť), alebo za trestný čin usmrtenia, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky. 

Ohrozenie pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky

Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky (§ 289 Trestného zákona) je vymedzené všeobecne ako vykonávanie zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorých by mohol byť ohrozený život alebo zdravie ľudí alebo mohla byť spôsobená značná škoda na majetku v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý je privodený vplyvom návykovej látky. Trestné je aj odmietnutie podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo odmietnutie podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre zdravie. 

Opäť len súdnou judikatúrou a praxou sa ustálilo, že takýmito činnosťami je predovšetkým vedenie motorového vozidla (vzhľadom na svoju hmotnosť a rýchlosť môže spôsobiť závažné deštruktívne účinky pri nespôsobilom riadení), ale napríklad aj ovládanie žeriava alebo vykonávanie chirurgickej operácie. Naopak, jazda na bicykli takouto činnosťou nie je, čiže bez ohľadu na množstvo alkoholu je jazda na bicykli pod vplyvom alkoholu kvalifikovaná ako priestupok. Z medicínskeho hľadiska, akceptovaného aj súdnou praxou, je schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo zásadným spôsobom ovplyvnená, ak je hladina alkoholu v krvi najmenej 1 ‰ (pri dychovej skúške je to 0,48 mg etanolu na liter vzduchu). Obsah alkoholu v krvi sa oficiálne vyjadruje v mg/g [jednotky promile (‰) nie sú úradné]. Pri takejto hladine nie je žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný vodič, schopný bezpečne riadiť motorové vozidlo. Každé takéto ovplyvnenie alkoholom znižuje schopnosť v riadení vozidla, pretože vodič nie je schopný včasných a správnych vnemov a pohotových reakcií na situáciu vzniknutú v cestnej premávke. To však samozrejme nevylučuje trestnosť vedenia motorového vozidla s menším množstvom alkoholu v krvi, vtedy však už nepostačuje len jednoduché zistenie množstva alkoholu meracími prístrojmi, ale je už vždy nevyhnutné dokázať (znaleckým posudkom), že spôsobilosť vodiča riadiť motorové vozidlo bola vylúčená. Trestnosť vedenia motorového vozidla s množstvom alkoholu v krvi najmenej 0,8 až 1,2 ‰ je preto pomerne bežná aj v iných štátoch (Česko, Maďarsko, Poľsko, Nemecko, Taliansko, Švédsko, atď.). Tento trestný čin bol na našom území opätovne zavedený od 1. novembra 2011 (do roku 1990 bolo trestné vykonávanie zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorých mohol byť ohrozený život alebo zdravie ľudí alebo mohla byť spôsobená značná škoda na majetku, po požití alkoholického nápoja). 

Prístroje na zistenie alkoholu

Podľa vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole ide o analyzátory dychu, ktoré automaticky merajú hmotnostnú koncentráciu alkoholu vo vydychovanom vzduchu a ktoré sa používajú na dokazovanie ako určené meradlá. Analyzátor dychu je určené meradlo slúžiace na stanovenie koncentrácie etanolu vo vydychovanom vzduchu, ktorý vzniká v pľúcnych alveolách (najmenší objem exhalovaného vzduchu pri meraní je 1,5 l). Merací rozsah analyzátorov je štandardne 0,00 – 1,5 mg/l a ich najväčšia dovolená chyba je 0,02 mg/l pri hmotnostnej koncentrácii etanolu vo vydychovanom vzduchu do 0,4 mg/l a 5 % pri hmotnostnej koncentrácii etanolu vo vydychovanom vzduchu od 0,4 do 2 mg/l. Prenosné analyzátory dychu pracujúce na elektrochemickom princípe podliehajú následnému overeniu každých 6 mesiacov.

Určené meradlo je také, ktoré sa používa
a) pri meraní, ktoré súvisí s platbami (najmä v obchodných vzťahoch, na určovanie ceny pri priamom predaji spotrebiteľovi alebo na účely výpočtu ceny, poplatkov, taríf, cla, daní, zvýhodnení, pokút, náhrad, odškodnenia, poistenia alebo podobných platieb),
b) pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku alebo životného prostredia,
c) pri príprave spotrebiteľského balenia,
d) v inej oblasti verejného života, kde môžu vzniknúť konfliktné záujmy na výsledku merania alebo kde nesprávny výsledok merania môže poškodiť záujmy fyzickej osoby, právnickej osoby alebo verejnosti, alebo
e) pri meraniach, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.
Bez vykonania metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody sa určené meradlo nesmie uviesť na trh a používať.

Postup ich fungovania spočíva v tom, že vydýchnutý vzduch je pomocou sacieho čerpadla privedený k čidlu, ktoré analyzuje presne definovanú vzorku vydýchnutého vzduchu. Pri premene alkoholu na acetaldehyd sa v priestore senzora uvoľňujú elektróny. Meracie čidlo prístroja je elektrochemický článok, ktorý deteguje prúd uvoľnených elektrónov. Tento prúd elektrónov je následne vyhodnotený zabudovaným mikroprocesorom. Medzi obsahom alkoholu vo vydychovanom vzduchu a obsahom alkoholu v krvi existuje reprodukovateľná závislosť, pričom v praxi je oveľa jednoduchšie merať obsah alkoholu vo vydychovanom vzduchu. Na prepočet obsahu alkoholu v dychu na obsah alkoholu v krvi sa najčastejšie používa prepočítací faktor 2100. V niektorých štátoch sa používa iný prepočítací faktor, napr. v Holandsku je to 2300 a v Rakúsku 2000. Práve používanie prepočítavacieho faktora pri dychovej skúške spôsobuje spochybňovanie výsledkov takejto skúšky ako použiteľného dôkazu (viď Kováč P. – Možnosti obhajoby pri ovplyvnení alkoholom zistenom dychovou skúškou, Bulletin slovenskej advokácie 5/2013). 

V súčasnosti sú na Slovensku schválené 4 typy prenosných analyzátorov dychu, pričom všetky pracujú na elektrochemickom princípe:

  • Alco Sensor, Intoximeters (USA)
  • Alcometer, Lion Laboratories (Veľká Británia)
  • Alcotest, Dräger Safety (Nemecko)
  • AlcoQuant, EnviteC-Wismar (Nemecko)

Psychiatrické vyšetrenie

Podľa zákona o cestnej premávke, ak je držiteľ vodičského oprávnenia ako vodič motorového vozidla dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietne podrobiť vyšetreniu na ich zistenie, orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania rozhodne o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria. Držiteľ vodičského oprávnenia je povinný podrobiť sa tomuto osobitnému preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti do 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Následkom nepodrobenia sa nariadenému preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva je odobratie vodičského oprávnenia. 

Napriek tomu, že pravidlá cestnej premávky o požívaní alkoholu/návykových látok sa vzťahujú na každého vodiča, čiže nielen na vodiča motorového vozidla, ale aj na cyklistu, pohoniča či jazdca na koni, povinnosť absolvovať vyšetrenie u psychiatra sa vzťahuje len na vodičov motorových vozidiel, a to len na tých, ktorí sú držiteľmi vodičského oprávnenia (následkom neabsolvovania vyšetrenia alebo poradenstva je odobratie vodičského oprávnenia, čo samozrejme predpokladá, že vodič je najskôr jeho držiteľom; vyšetrenie u psychiatra pre vodičov, ktorí nie sú držiteľmi vodičského oprávnenia, je riešené cez podmienky na udelenie vodičského oprávnenia). Taktiež je potrebné uviesť, že táto povinnosť sa vzťahuje na porušenie pravidla cestnej premávky, t. j. konkrétna právna kvalifikácia tohto porušenia nehrá rolu a teda toto vyšetrenie sa nariadi bez ohľadu na to, či je jazda pod vplyvom alkoholu kvalifikovaná ako priestupok (cca do 1 ‰) alebo ako trestný čin (cca nad 1 ‰).

Všetky rozhodnutia o psychiatrickom vyšetrení a následne o odbornom poradenstve sa môžu týkať len toho vodiča motorového vozidla, ktorý je držiteľom vodičského oprávnenia a porušil pravidlá cestnej premávky o požívaní alkoholu/inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na ich zistenie. Vodičom motorových vozidiel, ktoré tieto pravidlá porušili bez toho, aby boli držiteľmi vodičského oprávnenia, zákon preto ukladá povinnosť podrobiť sa psychiatrickému vyšetreniu a odbornému poradenstvu vtedy, ak žiadajú o udelenie vodičského oprávnenia a v priebehu posledných 5 rokov ako vodiči motorového vozidla bez vodičského oprávnenia porušili pravidlá cestnej premávky o požívaní alkoholu/inej návykovej látky alebo sa odmietli podrobiť vyšetreniu na ich zistenie. 

Psychiatrickému vyšetreniu sa musí podrobiť aj ten vodič motorového vozidla, ktorý chce, aby mu bolo vrátené vodičské oprávnenie odobraté za to, že v priebehu 5 rokov dvakrát porušil pravidlá cestnej premávky o požívaní alkoholu/inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na ich zistenie. V takom prípade musí okrem tohto vyšetrenia absolvovať aj odborné poradenstvo, doškoľovací kurz v autoškole, preskúšanie odbornej spôsobilosti a preskúmanie zdravotnej a psychickej spôsobilosti.

Vyšetrenie psychiatrom nariadi polícia aj vtedy, ak bol držiteľovi vodičského oprávnenia uložený v cudzom štáte zákaz činnosti viesť motorové vozidlo z dôvodu porušenia pravidiel cestnej premávky tohto štátu týkajúcich sa požitia alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva a orgán Policajného zboru sa o tom dozvedel do 1 roka od uloženia zákazu činnosti.

Právna konštrukcia o dôvodnom podozrení je zvolená kvôli zásade prezumpcie neviny, podľa ktorej sa na každého hľadí ako na nevinného, kým sa právoplatným rozhodnutím nevysloví jeho vina. Táto trestnoprávna zásada vychádzajúca z Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Ústavy Slovenskej republiky sa vzťahuje na každé trestné (sankčné) konanie, bez ohľadu na jeho právnu kvalifikáciu. Vzťahuje sa preto nielen na samotné trestné konanie, ale aj na priestupkové konanie. Na to, aby orgán Policajného zboru rozhodol o vyšetrení u psychiatra, teda nemusí prebehnúť celé trestné alebo priestupkové konanie, keďže na toto rozhodnutie postačuje dôvodné podozrenie, nie právoplatné odsúdenie. Dôvodné podozrenie nastáva v zásade okamihom pozitívneho výsledku dychovej skúšky na prístroji, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. 

Zdravotná spôsobilosť osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva sa preskúmava odborným psychiatrickým vyšetrením, ktoré je zo zákona osoba povinná absolvovať do 30 dní od doručenia rozhodnutia o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti. Účelom psychiatrického vyšetrenia je vylúčiť alebo stanoviť diagnózu závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva alebo kombinovanej závislosti od viacerých psychoaktívnych látok súčasne. Podrobnosti o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva sú upravené v prílohe č. 5a k vyhláške č. 9/2009 Z. z. Odborné psychiatrické vyšetrenie tvorí samotné psychiatrické vyšetrenie, orientačné somatické a neurologické vyšetrenie so zameraním na markery chronického etylizmu (chronického užívania drog), fakultatívne klinické psychologické vyšetrenie s použitím špecificky zameraných psychologických testov na skríning problémov súvisiacich s užívaním alkoholu, toxikologické vyšetrenie, biochemické vyšetrenie krvi so zameraním na markery chronickej konzumácie alkoholu a hematologické vyšetrenie. Na základe prvotného vyšetrenia pri úplnej jednoznačnosti zistení sa stanoví alebo vylúči diagnóza závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva, ktoré u povinnej osoby zistil orgán Policajného zboru.

Okrem vlastných klinických zistení psychiater zohľadňuje v kontexte psychopatologického rozboru a záveru toxikologický nález orgánu Policajného zboru (výsledok dychovej skúšky alebo odberu krvi), dobu od vydania rozhodnutia do času príchodu povinnej osoby na psychiatrické vyšetrenie alebo iné relevantné anamnestické skutočnosti. Na základe opakovaných kontrolných vyšetrení, ak vzhľadom na častú tendenciu k zľahčovaniu a v prípade rozporu medzi subjektívne poskytnutými údajmi a objektívnymi zisteniami z pomocných vyšetrení, nie je možné stanoviť definitívnu diagnózu hneď po prvotnom vyšetrení, povinná osoba absolvuje ambulantné diagnostické sledovanie v týždňových intervaloch počas 4 týždňov. Záver psychiatrického vyšetrenia psychiater zaznamená v doklade, ktorý je povinný zaslať príslušnému orgánu Policajného zboru do 5 dní od uskutočnenia psychiatrického vyšetrenia.

Ak psychiater zistí závislosť od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva, v doklade odporučí preskúmanie zdravotnej spôsobilosti. Orgán Policajného zboru následne bez ďalšieho konania (t. j. bez upovedomenia o začatí konania, bez ústneho pojednávania a pod.) rozhodne o celkovom preskúmaní zdravotnej spôsobilosti všeobecným lekárom. Ide o analogický postup ako pri oznámení iného lekára – špecialistu o skutočnostiach podmieňujúcich alebo vylučujúcich zdravotnú spôsobilosť, keďže len všeobecný lekár môže v konečnom dôsledku rozhodovať o celkovej zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorových vozidiel. Aby mal všeobecný lekár k dispozícii relevantné informácie, osoba, ktorá sa na základe záverov psychiatrického vyšetrenia následne podrobuje lekárskej prehliadke u všeobecného lekára, je povinná predložiť mu aj kópiu dokladu o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva overenú orgánom Policajného zboru. Ak posudzujúci (všeobecný) lekár pri lekárskej prehliadke napriek pozitívnemu výsledku psychiatrického vyšetrenia zistí, že osoba je zdravotne spôsobilá viesť motorové vozidlo, orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania rozhodne o povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu. 

Ak psychiater po odbornom psychiatrickom vyšetrení nezistí závislosť od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva, alebo neodporúča preskúmať zdravotnú spôsobilosť, teda nie je dôvodné podozrenie na zmenu v zdravotnej spôsobilosti, orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania rozhodne o povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu. V každom rozhodnutí o povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu orgán Policajného zboru určí aj lehotu na jeho vykonanie a lehotu na predloženie potvrdenia o absolvovaní odborného poradenstva. 

Priebeh odborného poradenstva

Odborné poradenstvo vykonáva po dobu celého trvania rovnaký psychológ (zmeniť ho možno iba z dôvodu čerpania materskej alebo rodičovskej dovolenky psychológom, jeho dlhodobej pracovnej neschopnosti, pozastavenia alebo ukončenia odbornej praxe alebo úmrtia).

Odborné poradenstvo pozostáva zo 4 skupinových stretnutí a individuálneho výstupného rozhovoru. Jedno skupinové stretnutie trvá 3 hodiny, pričom jedna hodina trvá 45 až 60 minút. Interval, v ktorom sa jednotlivé skupinové stretnutia realizujú, je 7 až 14 kalendárnych dní. Individuálny výstupný rozhovor trvá najviac 1 hodinu a musí sa absolvovať najneskôr do 30 kalendárnych dní od posledného skupinového stretnutia.

Skupinového stretnutia sa musí zúčastniť v jednej skupine 3 až 10 osôb.

Ak sa osoba zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť skupinového stretnutia, psychológ určí dátum, čas a miesto náhradného skupinového stretnutia. Závažnosť dôvodov posudzuje psychológ, pričom náhradné skupinové stretnutie možno určiť len raz počas odborného poradenstva.

Osoba, ktorá sa podrobuje odbornému poradenstvu, predloží na začiatku prvého skupinového stretnutia psychológovi rozhodnutie o podrobení sa odbornému poradenstvu.

Podmienkou na vystavenie dokladu o podrobení sa odbornému poradenstvu je absolvovanie všetkých skupinových stretnutí s aktívnou účasťou a absolvovanie individuálneho výstupného rozhovoru. Osobe, ktorá sa nedostaví na všetky skupinové stretnutia v určenom čase, psychológ nevystaví doklad o podrobení sa odbornému poradenstvu.

Osobe, ktorá sa dostaví na skupinové stretnutie alebo individuálny výstupný rozhovor pod vplyvom alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva, nebude povolená účasť na skupinovom stretnutí alebo individuálnom výstupnom rozhovore a psychológ jej nevystaví doklad o podrobení sa odbornému poradenstvu.

Rozsah a obsah odborného poradenstva so zameraním na alkohol

1. stretnutie
Predstavenie psychológa, zákonná úprava odborného poradenstva, pravidlá odborného poradenstva, organizačné pokyny, administratíva, zoznámenie sa v rámci skupiny.
Očakávania a obavy účastníkov skupiny, opis okolností porušenia pravidiel cestnej premávky a zákonných ustanovení pod vplyvom alkoholu z hľadiska samotných účastníkov skupiny, štatistika nehodovosti, somatické, psychické, sociálne a právne dôsledky dopravnej nehody.
Vysvetlenie modelu „učenie – správanie – zvyky“, zhodnotenie prvých dojmov účastníkmi odborného poradenstva, zadanie domácej úlohy.

2. stretnutie
Analýza okolností porušenia pravidiel cestnej premávky a zákonných ustanovení pod vplyvom alkoholu účastníkmi odborného poradenstva, skupinová diskusia.
Analýza motívov porušenia pravidiel cestnej premávky a zákonných ustanovení pod vplyvom alkoholu účastníkmi odborného poradenstva, vodičská anamnéza.
Somatické, psychické, sociálne a právne dôsledky porušenia pravidiel cestnej premávky a zákonných ustanovení pod vplyvom alkoholu konkrétnym účastníkom odborného poradenstva, možné následky pretrvávajúceho správania.

3. stretnutie
Pôsobenie alkoholu na fyziologickej, kognitívnej a behaviorálnej úrovni, analýza motívov pitia jednotlivých účastníkov odborného poradenstva, rola alkoholu v spoločnosti a skupinové procesy.
Koncentrácia alkoholu v krvi, problematika zvyškového alkoholu, odhadová výpočtová formulka podľa Widmarka.
Narušenie dopravného správania pod vplyvom alkoholu, nebezpečenstvá a riziká v cestnej premávke.

4. stretnutie
Požívanie, zneužívanie, závislosť od alkoholu, stratégie odmietnutia alkoholu, konkrétne techniky odmietnutia alkoholu.
Sebaobraz a ako ma vnímajú druhí vzhľadom k aktuálnej situácii, individuálne zvyklosti pri pití alkoholu, kognitívne preštruktúrovanie, situácie s vysokým rizikom recidívy.
Priestor na doplňujúce otázky, témy, pripomienky a podobne; vyhodnotenie očakávaní a obáv, vzájomná spätná väzba účastníkov skupiny a posudzujúceho psychológa.

Výstupný individuálny rozhovor.
Prínos odborného poradenstva pre účastníka a jeho využitie pri vedení motorového vozidla v cestnej premávke, vyhodnotenie aktivity účastníka, vystavenie dokladu o podrobení sa odbornému poradenstvu.

V nasledujúcom grafe vidieť vývoj počtu opatrení, ktoré sa zaviedli od 1. novembra 2011 v rámci boja proti alkoholu za volantom. Každoročne polícia viac ako 7 000 vodičom nariadi preskúmanie zdravotnej spôsobilosti u psychiatra. Ide teda všetko o držiteľov vodičského oprávnenia, ktorí sú ako vodiči motorového vozidla dôvodne podozriví z požitia alkoholu alebo inej návykovej látky, resp. ktorí sa odmietnu podrobiť vyšetreniu na ich zistenie. Následne sa viac ako 5 000 z nich nariadi absolvovanie odborného poradenstva; ide teda o vodičov, u ktorých je záverom preskúmania zdravotnej spôsobilosti výsledok spôsobilý na vedenie motorového vozidla. Takmer 3 000 vodičom (v rokoch pred pandémiou) polícia odoberie vodičské oprávnenie z dôvodu, že sa nepodrobili preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti u psychiatra alebo odbornému poradenstvu.

Rehabilitačný program pre mladých vodičov

Od 1. decembra 2019 sa voči “mladým vodičom” zaviedla istá obdoba skúšobnej lehoty, ktorú poznal predchádzajúci zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách do 31. januára 2009.

Každé prvé vodičské oprávnenie - bez ohľadu na to, akej skupiny bolo a v akom veku bola daná osoba - sa udeľovalo na dvojročnú skúšobnú lehotu, ktorá sa zaznamenávala do vodičského preukazu a začínala plynúť dňom jeho vydania. Ak mal niekto udelené prvé vodičské oprávnenie pred dovŕšením veku 18 rokov, na skúšobnú lehotou sa mu udelilo aj ďalšie vodičské oprávnenie, ktoré získal po dovŕšení 18 rokov.
Ak držiteľ vodičského oprávnenia počas skúšobnej lehoty spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla alebo 2 priestupky porušením pravidiel cestnej premávky pre vodiča, musel sa zúčastniť doškoľovacieho kurzu v autoškole. Ak potom počas skúšobnej lehoty opäť spáchal takýto trestný čin alebo 2 priestupky, musel ísť na preskúšanie odbornej spôsobilosti.

Držiteľ vodičského oprávnenia skupiny B, ktorý do 2 rokov od udelenia tohto vodičského oprávnenia ako vodič motorového vozidla dvakrát poruší pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom alebo prekročí rýchlosť jazdy vozidiel (akokoľvek), musí absolvovať:

– doškoľovací kurz v autoškole,

– rehabilitačný program pre vodičov, 

– preskúšanie odbornej spôsobilosti.

Táto dvojročná lehota neplynie (spočíva) počas zákazu vedenia motorových vozidiel, zadržania vodičského preukazu, odobratia vodičského oprávnenia, výkonu väzby alebo výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. To znamená, že o tento čas sa lehota predlžuje. Prekročenie rýchlosti počas plynutia tejto lehoty sa nemusí vybaviť v blokovom konaní.

Porušenie uvedených pravidiel vodičom motorového vozidla sa zaratáva bez ohľadu na to, vodičom akého (akej skupiny) motorového vozidla daná osoba bola. Z uvedeného vyplýva, že ak vodič poruší pravidlo cestnej premávky napr. na vozidle skupiny A1 alebo C, na ktoré sa síce toto ustanovenie nezameriava, bude aj toto porušenie započítané do dvoch porušení.

Pomer medzi závažným porušením pravidiel a prekročením rýchlosti nehrá rolu – t. j. môže ísť o dve prekročenia rýchlosti, jedno prekročenie rýchlosti a jedno porušenie pravidiel závažným spôsobom alebo o dve porušenia pravidiel závažným spôsobom.

Po zistení uvedených porušení pravidiel u danej osoby orgán Policajného zboru vydá rozhodnutie, ktorým nariadi takejto osobe podrobiť sa rehabilitačnému programu pre vodičov a doškoľovaciemu kurzu a po ich absolvovaní aj preskúšaniu odbornej spôsobilosti v plnom rozsahu, t. j. z predpisov o cestnej premávke, vedenia motorových vozidiel a náuky o vozidlách a ich údržbe, ak jej podlieha. Ak sa osoba na základe rozhodnutia nepodrobí nariadeným opatreniam alebo sa zistí, že nie je spôsobilá viesť motorové vozidlo, vodičské oprávnenie sa jeho držiteľovi odoberie.

V roku 2021 bolo vydaných 65 takýchto rozhodnutí.

Následne, ak sa v lehote 2 rokov od vydania vodičského preukazu dopustí daná osoba ďalšieho, t. j. tretieho porušenia pravidiel cestnej premávky závažných spôsobom alebo prekročenia rýchlosti jazdy, vodičské oprávnenie sa jeho držiteľovi odoberie, pričom ako nepriamy zákaz činnosti bude takejto osobe povinne, zo zákona, odobraté vodičské oprávnenie na 6 mesiacov. Po uplynutí lehoty 6 mesiacov a vrátení vodičského oprávnenia začína z dôvodu predchádzajúcich protiprávnych skutkov a skutočnosti, že 6 mesiacov nevykonával činnosť vedenia motorového vozidla, plynúť “skúšobná” lehota 2 rokov opätovne, spolu s jej následkami.

Prečo mladí vodiči

Skupina nových vodičov sa považuje za rizikovú skupinu účastníkov cestnej premávky. Faktormi, ktoré majú vplyv na dopravno-bezpečnostnú charakteristiku, sú nedostatok vodičských skúseností, vek a pohlavie. Neskúsenosť a vek mladých vodičov sa prejavuje v ich nižšej schopnosti rozpoznávania nebezpečenstva alebo jeho podceňovaní, muži v mladom veku sú náchylní vo vyššej miere podstúpiť riziko ako starší vodiči alebo ženy. Mladí ľudia sú vystavení širokej škále externých vplyvov, ktoré sú spojené so zvýšenou sociálnou aktivitou vlastnou ich veku – sú náchylnejší na požívanie alkoholu a drog, na únavu (vyplývajúcu zo spôsobu ich života), vplyv rovesníkov. V súčasnosti je fenoménom mladosti používanie mobilných zariadení a tento zvyk si mladí vodiči prenášajú aj za volant vo vyššej miere ako starší vodiči.  

Z policajných štatistík dopravnej nehodovosti vychádza, že “najnebezpečnejší” vodič je vekovej kategórie 17 až 24 rokov. Vodičov vo veku 17 – 24 rokov je evidovaných 8 %, v priemere za 5 rokov však ročne usmrtili 19 % osôb z celkového počtu usmrtených a spôsobili 21 % dopravných nehôd, kde bol vodič pod vplyvom alkoholu. Vodičov s vodičskou praxou do 2 rokov je 5 %, pričom však je táto skupina vinníkom až 17 % dopravných nehôd a 19 % usmrtených; 19 % z vodičov pod vplyvom alkoholu, ktorí spôsobili dopravnú nehodu, patrili do tejto skupiny vodičov. Približne každá piata dopravná nehoda, pri ktorej je niekto usmrtený, je spôsobená vodičom s vodičskou praxou do 2 rokov. Účinné opatrenia sa preto musia zamerať práve na kategóriu vodičov v čase tesne po získaní vodičského oprávnenia a súčasne je vhodné sa zamerať i na vek vodiča, kedy ešte osoba nedosiahla plnú psychickú zrelosť, ale už môže byť držiteľom vodičského oprávnenia. 

Keďže väčšina osôb získava vodičské oprávnenie vo veku blízkom minimálnemu veku na jeho udelenie, rehabilitačný program je nastavený len na držiteľov vodičského oprávnenia skupiny B (minimálny vek 17 rokov); počet samostatne udelených vodičských oprávnení skupiny AM, A1 a A2 (minimálny vek 15 až 18 rokov) je štatisticky nevýznamné číslo, rovnako i počet dopravných nehôd spôsobených vodičmi vozidiel týchto skupín. Súčasne sa však do toho zahrnul aj držiteľ vodičského oprávnenia skupiny B, ktorý ho získal v neskoršom veku, nakoľko sa vzhľadom na jeho vodičskú neskúsenosť môže predpokladať rizikové správanie sa v cestnej premávke.

Priebeh rehabilitačného programu

Rehabilitačný program je odborná činnosť a reedukačná aktivita zameraná na pozitívne ovplyvnenie postojov a upevnenie zodpovedného správania sa držiteľa vodičského oprávnenia skupiny B, ktorý je povinný podrobiť sa takému programu. Jeho základné parametre vychádzajú z podkladov Slovenskej komory psychológov, pričom štruktúra rehabilitačného programu je obdobná ako je tomu pri odbornom poradenstve

Rehabilitačný program vykonáva počas jeho trvania rovnaký psychológ. Osoba môže zmeniť psychológa iba z dôvodu, ak psychológ čerpá materskú alebo rodičovskú dovolenku, je dlhodobo práceneschopný alebo pozastavil alebo ukončil svoju odbornú prax.

Rehabilitačný program pozostáva z 3 skupinových stretnutí. Každé stretnutie trvá 3 hodiny, pričom jedna hodina trvá 50 minút, s aspoň jednou psychohygienickou prestávkou. Interval, v ktorom sa jednotlivé skupinové stretnutia realizujú, je najmenej 7 dní; rehabilitačný program sa ukončí do 6 týždňov od jeho začatia.

Skupinového stretnutia sa v jednej skupine musí zúčastniť 3 až 10 osôb.

Ak sa osoba zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť skupinového stretnutia, psychológ určí dátum, čas a miesto náhradného skupinového stretnutia. Závažnosť dôvodov posudzuje psychológ, pričom náhradné skupinové stretnutie možno určiť len raz počas rehabilitačného programu.

Osoba, ktorá sa podrobuje rehabilitačnému programu, predloží na začiatku prvého skupinového stretnutia psychológovi rozhodnutie o podrobení sa rehabilitačnému programu.

Podmienkou na vystavenie dokladu o podrobení sa rehabilitačnému programu je absolvovanie všetkých skupinových stretnutí s aktívnou účasťou. Osobe, ktorá sa nedostaví na všetky skupinové stretnutia v určenom čase, psychológ nevystaví doklad.

Psychológ neumožní účasť na skupinovom stretnutí osobe, ktorá sa dostaví na skupinové stretnutie pod vplyvom alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva, pričom o uvedenej skutočnosti vyhotoví písomný záznam v dokumentácii ním vedenej a osobe nevystaví doklad o podrobení sa rehabilitačnému programu pre vodičov.

Rehabilitačného programu individuálnou formou sa môže zúčastniť iba osoba, ktorá neovláda slovenský jazyk na potrebnej komunikačnej úrovni.

Rozsah a obsah rehabilitačného programu

1. stretnutie
Predstavenie sa psychológa, zákonná úprava a ciele rehabilitačného programu, pravidlá a organizačné pokyny, administratíva, zoznámenie sa v rámci skupiny prostredníctvom aktivít a zverejnenie dôvodu účasti (vodičská anamnéza).
Rozdelenie porušení pravidiel cestnej premávky podľa zákona, štatistiky dopravnej nehodovosti, fyzické, psychické, sociálne a právne dôsledky dopravnej nehody.
Zadanie prípravy na ďalšie stretnutie - definovanie motívov, ktoré účastníkov rehabilitačného programu viedli k rizikovému správaniu.
 
2. stretnutie
Analýza motívov k rizikovému správaniu, okolností porušenia pravidiel cestnej premávky a pomenovanie dôsledkov rizikového správania v kontexte vodič, vozovka a vozidlo, ohrozenie iných osôb, možné dôsledky pri pretrvávaní rizikového správania.
Analýza problematiky prekročenia rýchlosti jazdy ustanovenej zákonom,  riziká a možné následky, mýtus získania času rýchlou jazdou, závislosť na rýchlosti ako motivačný faktor, štýl jazdy a temperament.
Schopnosť rozoznať potenciálne nebezpečenstvo a predpovedať, ako sa toto potenciálne nebezpečenstvo môže vyvinúť do situácie s pravdepodobnosťou vzniku nehody.
Definovanie možností uspokojenia individuálnych motívov účastníkov rehabilitačného programu, ktoré ich viedli ku rizikovému správaniu, prostredníctvom vhodných alternatívnych foriem správania.
Zadanie úlohy pre self-management - vytvorenie vlastného plánu na obmedzenie budúcich priestupkov.
 
3. stretnutie
Zmena starého zvyku alebo postoja na nový, opakované pomenovanie individuálneho cieľa, ku ktorému chcú dospieť účastníci rehabilitačného programu.
Definovanie voľby adekvátneho správania sa ako individuálneho záväzku účastníka skupiny, vytvorenie plánu smerujúceho k získaniu nového návyku, resp. adekvátneho spôsobu správania sa, stanovenie si pomocných úkonov, ak si účastník rehabilitačného programu v budúcnosti uvedomí tendenciu k rizikovému správaniu.
Priestor pre doplňujúce otázky, témy, pripomienky a pod., vzájomná spätná väzba účastníkov rehabilitačného programu a psychológa, vystavenie dokladu o podrobení sa rehabilitačnému programu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prejsť na začiatok