Najčastejšie chyby v dopravnom značení II

V predchádzajúcom článku sme si predstavili základné veci o chybách v dopravnom značení a ukázali si tie najčastejšie, ktoré sa týkajú chodcov, cyklistov a dopravne upokojených oblastí. Na zraniteľných účastníkov cestnej premávky a dopravne upokojené oblasti plynule nadväzujú obce, ktoré v širšom zmysle slova možno tiež zaradiť medzi také oblasti a na ne zas nadväzuje hromadná doprava. Ďalej si ukážeme najčastejšie chyby pri výstrahách, súvislých čiarach či turistických značkách. To všetko však len vo vzťahu k značkám mimo križovatiek, kruhových objazdov a diaľnic, ktorých najčastejšie chyby budú v samostatných článkoch.

Obce

Obcou sa podľa pravidiel cestnej premávky rozumie zastavaná oblasť (built-up area), ktorá je ako taká označená dopravnými značkami. Dopravné značky označujúce začiatok obce a koniec obce sa majú preto umiestňovať na začiatok a koniec zastavaného územia obce. To sú vo všeobecnosti miesta, kde by mali začínať a končiť osobitné pravidlá cestnej premávky o správaní sa v obci (viď Informačné značky III), čo je tá najdôležitejšia informácia plynúca z týchto značiek. V zásade to znamená, že sa majú umiestňovať tam, kde začína/končí byť viditeľná súvislá zástavba (t. j. ak sú okolité pozemky sprístupnené z cesty) aspoň na jednej strane cesty, a to bez ohľadu na jednotlivé nezastavané pozemky. Značka sa nikdy nemá umiestňovať podľa katastrálneho územia obce, to je z pohľadu pravidiel cestnej premávky úplne irelevantné. Koniec-koncov, celé územie Slovenska patrí do katastra nejakej obce (okrem vojenských obvodov), čiže ak by si z Bratislavy (viď nižšie) zobrali príklad aj ostatné obce a označili by takto svoje územie, nemáme na Slovensku ani meter cesty mimo obce.

Ostrovčeky pred vjazdom do obce slúžia na fyzické donútenie vodičov znížiť svoju rýchlosť. U nás však ich stavebné parametre naznačujú, že sa stavajú s obavami a pre istotu tak, aby nimi prešiel vodič bez problémov hádam aj rýchlosťou 70 km/h.

cesta č. 18, Hlinné, okres Vranov nad Topľou
cesta č. 50, Kittsee, Rakúsko

Obec podľa katastra

Na jednotlivých vjazdoch do Bratislavy vidieť nesprávne používanie značky o začiatku obce. Hneď pár metrov po vojdení na Slovensko z Maďarska cez hraničný priechod Rusovce-Rajka začínajú platiť pravidlá cestnej premávky v obci. Hoci ešte 2 km ide o úplne rovnú cestu cez polia, kým začnú prvé domy:

Vodič, ktorý ide z Rajky do Vojky, prejde vyše 7 km po “obci” prakticky bez toho, aby minul čo i len jeden jediný obytný dom… 

To isté je v podstate na všetkých vjazdoch do Bratislavy – značky sú umiestnené kilometre pred súvislou zástavbou, často kvôli tomu doplnené zároveň aj vyššou rýchlosťou:

cesta č. 502, smer od Sv. Jura
cesta č. 505, smer od Stupavy
cesta č. 61, smer od Bergu
cesta č. 61, smer od Senca

Miestna časť obce

Aj pri miestnych častiach obcí platí obdobne to, čo pri samotných obciach – nemožno si ich vyznačovanie dopravnými značkami zamieňať s označovaním jednotlivých (všetkých) častí obce. Miestne časti, ktoré z pohľadu pravidiel cestnej premávky už sú v obci (v území medzi značkami a ), možno označiť miestnou návesťou , ak to má dopravný význam. Táto značka nemá „regulačný“ význam, t. j. nemení nič na pravidlách cestnej premávky, slúži len na označenie názvu časti obce (môže byť umiestnená aj mimo obce). Označenie miestnej časti touto značkou logicky (a aj právne) prichádza do úvahy len vtedy, ak miestna časť obce tvorí samostatný sídelný útvar, čiže je mimo územia vymedzeného značkami a .

Príklad nesprávneho označenia začiatku a konca obce/miestnej časti obce:

cesta č. 66, Podbrezová, smer Brezno

Exemplárnym príkladom chybného označenia je obec Hôrka v okrese Poprad:

cesta č. 18, smer od Popradu

Čo sa týka názvu miestnej časti, dlhodobo sa u nás používal pod hlavným názvom obce, čo bol prísne formalistický prístup, bez zohľadnenia reálneho dopravného významu a dôležitosti oboch názvov v takých prípadoch. „Hlavným“ názvom má byť totiž názov miestnej časti (ten má v takej situácii väčší význam pre účastníkov cestnej premávky) a len v spodnej časti sa menším písmom uvádza názov obce, ku ktorej táto miestna časť administratívne patrí. Pekne to vidieť na obciach (mestách) s viacerými miestnymi časťami, ako je napríklad mesto Vysoké Tatry. Veľkým písmom je uvedená najmenej dôležitá informácia; pre vodičov je oveľa podstatnejšie, či vchádzajú do Horného/Dolného/Starého/Nového Smokovca či do Tatranskej Polianky/Kotliny/Lomnice/Lesnej ako to, že neustále vchádzajú/vychádzajú do/z Vysokých Tatier.

cesta č. 537, smer Podbanské

Verejná doprava

Zastávka

Zastávku vozidiel pravidelnej verejnej dopravy zriaďuje podľa zákona o cestnej doprave obec, na území ktorej sa autobusová zastávka nachádza alebo iná osoba (napr. vlastník či prevádzkovateľ autobusovej stanice alebo mimo obce dopravca). Čím konkrétne vzniká zastávka, právne predpisy neuvádzajú. Možno len dedukovať, že tým prvkom, ktorým sa z ničoho stane zastávka, je osadenie označníka. Označník nie je dopravná značka ani dopravné zariadenie, nie je daný jeho jednotný výzor či aspoň systém grafiky. Taktiež nikde v právnom predpise nie sú uvedené obsahové náležitosti výzoru či obsahu označníka (na rozdiel od označníka zastávky dráhovej dopravy, ktorý je pomerne podrobne upravený v dopravnom poriadku dráh).

Značka Zastávka nie je označník ani ňou nemá byť označená každá zastávka. Je určená pre vodičov prichádzajúcich k zastávke a ako každá návesť označuje zastávku len vtedy, ak je to potrebné (označník je určený najmä pre cestujúcich, aby videli, kde je zastávka). Potrebné je to v zásade iba vtedy, ak ide o zastávku umiestnenú priamo vo vozovke (v jazdnom pruhu); zastávky v nike (zálive) touto značkou netreba označovať. Od značky po 5 m za označníkom zastávky sa nesmie zastaviť a stáť (ak je priestor zastávky vyznačený cikcak čiarouC:\Users\Halabica\Documents\Značky\!!!vzkat\new\299sk1 – kópia.png, platí tento zákaz len pre vyznačený priestor). Ak zastávka nie je označená touto značkou ani cikcak čiarou, nemožno zastaviť a stáť 30 m pred označníkom zastávky a 5 m za ním (všetko vrátane priľahlého nástupišťa).

Cikcak čiara na zastávke má z hľadiska pravidiel cestnej premávky jediný význam – vyznačuje zákaz zastavenia pre ostatných vodičov. Ak je zastávka umiestnená v BUS pruhu, je cikcak čiara zbytočná, pretože v celom BUS pruhu sa nesmie zastaviť a stáť, nielen na mieste zastávky.

Panónska cesta, zastávka Rusovská cesta, smer centrum, Bratislava

Mimochodom, zastávka je nejaké nebezpečné miesto, na ktoré treba vodičov podvedome upozorniť jej podfarbením červenou farbou?

Ak ide o zastávku v BUS pruhu, je okrem cikcak čiary zbytočné aj jej označenie zvislou značkou, keďže táto značka v podstate „nemá adresáta“:

Bajkalská, zastávka Mliekárenská, smer Pasienky, Bratislava

Pár metrov vedľa je pre zmenu zastávka priamo v jazdnom pruhu označená namiesto zvislej značky Zastávka zvislou značkou Zákaz zastavenia, ktorý platí aj pre vodiča autobusu…

Trenčianska, zastávka Mliekarenská, smer Dulovo námestie, Bratislava

BUS pruh

Odhliadnuc od toho, že BUS pruh sa má štandardne vyznačovať súvislou, nie prerušovanou čiarou (pre ostatných vodičov je to predsa niečo ako krajnica – časť cesty, ktorá nie je určená na bežnú jazdu), aký význam má práve iba v úseku zastávky zmeniť prerušovanú čiaru na súvislú?

Panónska cesta, zastávka Stn. Petržalka, smer centrum, Bratislava

Dôsledok nezmyselného všeobecného umožnenia jazdiť v BUS pruhu taxíkmi – BUS pruhy sa značia ako jazdné pruhy so zákazom vjazdu okrem MHD, aby tam nemohli taxíky. Myslíte si, že viete, čo znamená MHD? Z pohľadu práva však nič také neexistuje už od roku 1996. Ak to stále znamená “mestská hromadná doprava“, tak na tomto mieste sa musia okrem taxíkov preradiť vedľa do bežného pruhu aj prímestské a diaľkové spoje, ktoré dovtedy mohli tento BUS pruh používať.

Prievozská, pred križovatkou s Miletičovou, smer von z mesta, Bratislava

Obdobným spôsobom sa rieši aj odbočovanie/pripájanie cez BUS pruh – dopravnými značkami, hoci možnosť odbočovať cez BUS pruh je daná priamo zákonom a netreba na ňu žiadnu značku. Bohužiaľ sa u nás značkami robia pred križovatkami z BUS pruhov odbočovacie pruhy (a za križovatkou pripájacie pruhy), čo je nepochopenie možnosti odbočiť cez BUS pruh.

Panónska cesta pred križovatkou so Švabinského/Ševčenkovou, smer centrum, Petržalka

Odbočovať by sa pokiaľ možno vždy malo buď priamo cez BUS pruh z vedľajšieho jazdného pruhu alebo cez samostatný odbočovací pruh.

Place des Nations, Ženeva, Švajčiarsko
H. C. Andersens Blvd. – Hammerichsgade, Kodaň, Dánsko

Z pohľadu všetkých účastníkov je vždy najlepší taký spôsob organizácie premávky, ktorý je najjednoduchší. V kontexte verejnej dopravy to napríklad znamená, že buď niečo je BUS pruh (príp. s dovolenou jazdou iných účastníkov – taxi, cyklisti) alebo nie je. Kombinovanie rôznych regulácii v jednom pruhu pre rôznych účastníkov nie je najvhodnejším riešením – ak už však k tomu dôjde, má sa urobiť jednoznačným spôsobom. Náš spôsob vyjadrenia toho, že bežná premávka môže ísť v jazdnom pruhu iba niektorým smerom a verejná doprava aj iným je však nečitateľný a nelogický. Používa sa dvojsmerová (alebo dokonca aj trojsmerová) šípka, pričom sa k šípke so smerom možným len pre verejnú dopravu doplní symbol BUS. Základná logika pritom vraví, že ak na niečo ukazuje šípka, tak to znamená smer k tomu (napr. medzinárodná poznávacia značka alebo číslo cesty). Ak chceme vyjadriť, že šípka platí len pre niekoho, umiestni sa symbol/nápis ku kmeňu šípky (napr. bicykel so šípkou).

križovatka Bratská – Jiráskova, Petržalka

Špecifická regulácia v jazdnom pruhu vyznačená nevhodným vodorovným značením sa „zachraňuje“ informatívnymi zvislými značkami:

križovatka Bratská – Jiráskova, Petržalka

Správny spôsob vyznačovania rôznych regulácií v jednom pruhu prostredníctvom rôznych šípok rôznej veľkosti a ich správne rozmiestnenie na vozovke (samozrejme bez akejkoľvek zvislej značky):

križovatka Avenue Giuseppe Motta – Rue de Ferney – Avenue de France, Ženeva, Švajčiarsko

Výstrahy/zdôraznenia

Citrónové zvýraznenia

Oficiálne ide o žltozelený fluorescenčný podklad, na ktorý bolo možné umiestniť značku kvôli zdôrazneniu významu a zlepšeniu viditeľnosti značky alebo ak si to vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. V praxi sa z toho stal jeden zo základných pilierov bezpečnosti, ktorý sa hojne užíval nielen pri rekonštrukciách/preznačeniach existujúcich ciest, ale aj pri úplne nových úsekoch, kde ešte žiadne problémy neboli. Asi nikoho pri tom netrápi, že sa tým potiera základné farebné definovanie jednotlivých značiek, nehovoriac o tom, že sa tým vizuálne vytvára hierarchia dôležitosti značiek (táto značka je citrónová, na tú si milý vodič daj obzvlášť pozor; táto značka je obyčajná, čiže nie je až taká podstatná), čo je z princípu pre bezpečnosť úplne nevhodné.

Pekným príkladom absurdnosti je tzv. pozorka – značka, ktorá nesmela chýbať pri žiadnej práci na ceste, zmene organizácie premávky alebo akejkoľvek inej zmene. Oficiálnym označením IP 30 , štandardne v citrónovom prevedení. Napriek tomu, že na značke bolo slovné aj grafické vyjadrenie výstrahy bola iba informatívna (prevádzková). Použiť výstražnú značku s dodatkovou tabuľkou bez toho cirkusu s citrónovou farbou a POZOR by bolo asi príliš jednoduché, čitateľné a zrozumiteľné.

Podľa medzinárodného dohovoru má značka vyzerať takto: “Sign B, 2, model B, 2a (The “STOP” sign) shall be octagonal with a red ground, surrounded by a narrow white or light yellow border and bear the symbol “STOP” in white or light yellow.”.

D2, Lamačská cesta, Bratislava

Ako zvykne vyzerať u nás? Namiesto červeného osemuholníka s tenkým bielym lemom máme červený osemuholník s tenkým bielym lemom, tenším čiernym lemom, širokým citrónovým lemom a hrubším čiernym lemom… A to len preto, lebo v starej vyhláške bol uvedený vzor značky a rozpísané definície ako základná plocha, lem či kontrastný prúžok, ktoré mali ovládať naspamäť asi iba študenti v autoškole, ale zjavne im asi nikto nerozumel ani netušil, na čo vlastne jednotlivé grafické prvky značky slúžia. V rámci nových technických predpisov určených pre odborníkov to zašlo až tak ďaleko, že sa tam pre istotu radšej na niekoľkých miestach opakuje a zvýrazňuje, že tá šedá čiara okolo značky nie je súčasťou jej vyobrazenia.

Pri prednosti v jazde (ale aj priechode či iných značkách) platí to isté ako pri stopke – daj prednosť v jazde je červeno-biely trojuholník alebo žlto-červeno-biely trojuholník?

križovatka Rusovská cesta-Lenardova, Petržalka

Lokalita na ceste č. 18, za Nižným Hrabovcom v smere na Strážske, okres Vranov nad Topľou, je medzi miestnymi známa ako „Ridki verch“. Takmer každý rok sa na tomto úseku stane smrteľná dopravná nehoda a skoro vždy v nej figurujú vodiči z okolia, ktorí danú cestu (jej parametre) poznajú aj bez značenia (nehovoriac o vplyve alkoholu).

Stav z roku 2012 (dve výstražné značky, ani jedna žltá):

https://presov.korzar.sme.sk/c/6504139/zastupca-starostky-pred-smrtelnou-nehodou-pil.html#ixzz5SJ9G9mhX (august 2012)

https://presov.korzar.sme.sk/c/6989464/ruskeho-vodica-po-tragickej-nehode-pri-niznom-hrabovci-obvinili.html#ixzz5SJ94wJaz (október 2013)

V auguste 2014 pribudla k dvom obyčajným výstražným značkám prvá citrónová tabuľa (informatívna značka).

https://presov.korzar.sme.sk/c/7420601/pri-nehode-pri-niznom-hrabovci-zahynul-muz.html#ixzz5SJ8nCDSp (október 2014)

https://presov.korzar.sme.sk/c/7601570/auto-sa-zrazilo-s-ukrajinskym-kamionom-humencanka-neprezila.html#ixzz5SJ8YSp9s (január 2015)

V auguste 2017 bol stav už takýto – ani jedna obyčajná značka, ale päť citrónových tabúľ (dve výstražné, dve zákazové, jedna informatívna).

https://presov.korzar.sme.sk/c/20694276/pri-nehode-v-niznom-hrabovci-zomrel-ukrajinec.html#ixzz5SJ8J9aAY (november 2017)

Modré stĺpiky

Už samotný fakt, že smerové stĺpiky boli definované ako zariadenia, ktoré vymedzujú voľnú šírku cesty, predznamenáva, že ich skutočný význam tu niekomu pekne dlho unikal, hoci ten význam bol ukrytý v samotnom názve (fakt nikomu netrklo, že smerový stĺpik vymedzuje šírku?). Pre vodiča je voľná šírka cesty v zásade irelevantná, veď celú šírku cesty ani v zásade nesmie používať. Taktiež dôležitý prvok smerových stĺpikov – odrazky, nemá nič spoločné so šírkou. Ich sklon, (donedávna) rozdielne tvary a predovšetkým rozdielne farby znamenajú pre vodiča najmä za zníženej viditeľnosti ukazovanie smerového vedenia, t. j. priebehu cesty.

No, a potom niekto niekde zbadal na stĺpikoch niečo modré a tradične si domyslel význam bez toho, aby si zistil pravý zmysel a účel používania. A zrazu sa z modrej odrazky prilepenej zboku stĺpika, ktorá slúži na plašenie zveri, stal celomodrý stĺpik s modrými odrazkami, ktorý má upozorňovať na námrazu/poľadovicu. Takýto odborný logický pochod je asi fakt možný len v zasľúbenej krajine dopravného značenia – Českej republike – a asi fakt len Slovensko takýto výklad prevzalo tiež. Bez ohľadu na to, že medzinárodný dohovor modrú farbu na smerových stĺpikoch nepripúšťa (ani oranžová farba na pravom stĺpiku s ním nebola celkom kóšer, preto sa zmenila na červenú) či bez ohľadu na základnú logiku (na upozornenie na námrazu/poľadovicu máme predsa výstražnú značku). Vymyslelo sa tomu systematické použitie (mosty), ideológia (modrá podvedome upozorňuje na námrazu) i umiestňovanie (meter pred smerový stĺpik). Hlavne to posledné by si zaslúžilo Darwinovu cenu za bezpečnosť, keďže takto zakrývajú smerové stĺpiky a tak vodič za zníženej viditeľnosti (tma, hmla, dážď) vidí pred zákrutami akurát tak… vieme čo. Ani to podvedomé upozorňovanie na námrazu nie je zlé – vodič sa celé leto pozerá na modré stĺpiky pri ceste a zrazu mu majú v novembri podvedome pripomenúť, že tam môže byť námraza. Lebo osadiť pred nebezpečné miesto značku , ktorú možno mimo zimného obdobia zakryť/odmontovať, by bolo asi príliš jednoduché, zrozumiteľné a lacné. A s tým umiestňovaním na mostoch – vodiči asi inak nevedia, že na moste sa môže šmýkať, hoci na takom 5 m „moste“, kým si pneumatika uvedomí, že by sa mala šmyknúť, tak je 30 m za mostom.

Modré stĺpiky. Citrónové tabule. Červené priechody. Zelené cyklopruhy. Modré gombíky. Zelené gombíky. Biele gombíky. Blikajúce gombíky. Červené zastávky. Červené zákruty. Oranžové čiary. A tento farebný cirkus, ktorý tu všade okolo nás máme, sa odborne nazýva zvyšovanie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Stredová čiara

Vodorovné značenie bolo donedávna jednou z najviac zanedbávaných oblastí dopravného značenia a vykazovalo viaceré – zásadné – odchýlky od logiky a medzinárodných štandardov. Vodorovné značenie sa zaznávalo a bralo sa skôr len ako doplnok zvislého, hoci v skutočnosti je to často presne naopak (napr. priechod pre chodcov vs. návesť priechodu, smerová šípka vs. radenie pred križovatkou, atď.). V minulosti sa tento názor prejavil do rôznych (písaných či nepísaných) zásad používania či dokonca zmien vo význame. Priečne čiary boli vždy súvislé a vyznačovali hranice križovatky, nie miesta dávania prednosti; bol rozdiel ak bola priečna súvislá čiara doplnená symbolom STOP alebo nie a bol aj rozdiel medzi jednou a dvojitou pozdĺžnou súvislou čiarou (tých rozdielov bolo viac, budeme sa im venovať v samostatnom článku o vodorovných značkách).

Nech už bol v minulosti význam pozdĺžnej súvislej čiary akýkoľvek, vždy bolo zachované aspoň základné pravidlo, že nie je rozdiel vo význame medzi jednou a dvojitou čiarou. Až do roku 2011, kedy sa tento význam oddelil, čo malo vyriešiť problém, že „obyčajnú“ súvislú čiaru bolo možné prechádzať z rôznych dôvodov (okrem obchádzania – čo je jediný logický dôvod – ju bolo možné prechádzať aj pri odbočovaní na miesto mimo cesty, poľnú/lesnú cestu, cestičku pre cyklistov alebo pri vchádzaní na cestu). Odborníkom došlo, že taká široká voľnosť pri prechádzaní súvislej čiary nie je vždy celkom na mieste, vyplývalo to však z inej nesprávnej zásady. Jedným z odborných zlozvykov je totiž roztržitosť- prerušovaná čiara znamená, že ju možno prechádzať pri dodržaní pravidiel, odborníkom však došla pozornosť pri „možno ju prechádzať“, a teda kde je prerušovaná čiara, tam sa podľa nich môže predbiehať bez ohľadu na všeobecné pravidlá. Tak sa každá zvislá značka o zákaze predchádzania dopĺňala súvislou čiarou. Teda nie zas až tak úplne každá, veď pri zákaze predchádzania pre nákladné vozidlá či časovo obmedzenom zákaze predchádzania sa to nerobilo, ale pri takom bežnom zákaze áno.

Až novou vyhláškou sa opäť nastolil normálny stav, pričom je otázne, kde všade sa využije dvojročné prechodné obdobie na to, aby sa súvislé čiary upravili. Zvislá značka o zákaze predchádzania a vodorovná súvislá čiara sú totiž dve odlišné značky, s iným významom a inými dôvodmi použitia. Dopĺňanie zákazu predchádzania pozdĺžnou čiarou je jednak zbytočné a jednak to vytvára zjavne nezamýšľané zmeny v miestnej úprave premávky. Ukážeme si to na obci Lada (okres Prešov). Na celom prieťahu obcou (cesta I. triedy) chceli zakázať predbiehanie, ale popritom zakázali aj prechádzať cez stredovú čiaru, ktorá je miestami dvojitá, miestami jednoduchá. Takmer kilometer súvislej dvojitej čiary, prerušenej iba na križovatkách. Nikto z obyvateľov nesmie legálne odbočiť vľavo do svojho dvora ani vyjsť vľavo zo svojho dvora.

cesta č. 18, Lada, okres Prešov

A na kompletne celej zvyšnej časti prieťahu Ladou je vyznačená “iba” pozdĺžna súvislá čiara:

Značka zákaz predchádzania zakazuje predchádzať motorové vozidlo iné ako motorka bez postranného vozíka. Súvislá čiara zakazuje ju prechádzať či nákladom presahovať. Znamená to, že v Lade (ako aj hocikde inde, kde je zákaz predchádzania doplnený pozdĺžnou súvislou čiarou) je zakázané bezpečne predchádzať aj cyklistov (tak, aby ste pritom ponechali dostatočný bočný priestor). Takéto nechcené závery plynú aj v iných situáciách, kde sa nesprávne a nelogicky kombinujú dve rozdielne značky – ako napríklad môže vodič predísť traktor, keď kvôli tomu nemôže prejsť cez čiaru?

Rybničná, smer Rača, Bratislava

Hnedé tabule

Značky o atraktivitách cestovného ruchu sú orientačné (smerové) značky, ktoré sa majú používať len doplnkovo. U nás sa však berú ako billboardy. Voľne pohodené kdekade (smerníky, tabule), zobrazujúce kdečo (futbalové ihrisko, pumptrack, …), zjavne s myšlienkou, že keď vodič ide nakúpiť do obchodu, na ktorý zbadal billboard s akciou, tak rovnako ide vodič napr. pozrieť múzeum na základe toho, že ho zazrel na hnedej značke.

Len jeden príklad za všetky – 4 hnedé reklamné pútače na 90 m, ktoré sa podobajú na dopravné značky, ale bez akejkoľvek výpovednej hodnoty pre vodičov. Po pár metroch príde vodič k veľkej svetelnej križovatke a netuší, či k tým pamiatkam má ísť rovno, doľava alebo doprava (rovnaká značka na diaľnici znamená odbočenie v najbližšom výjazde).

Rožňavská cesta, pred križovatkou s Tomášikovou, smer centrum, Bratislava

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prejsť na začiatok