Najčastejšie chyby v dopravnom značení III – križovatky a kruhové objazdy

Križovatkou je miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú. Pomerne jednoduchá definícia však v sebe skrýva viacero záludností (napr. na rozdiel od medzinárodnej definície v tej našej chýba rozvetvenie ciest). Okrem toho odborníci ešte aj bežne používajú pojmy ako mimoúrovňová križovatka alebo okružná križovatka, čo sú vo svojej obsahovej podstate úplne zmätočné pojmy. 

Okružná križovatka vychádza akurát tak z odbornej dojmológie, že keď máme styčnú križovatku (tvar T) a priesečnú križovatku (tvar X), tak je logické, aby sme mali aj okružnú križovatku (tvar O). Nikoho z našich odborníkov v minulosti už nenapadlo, prečo sa používa špecifický pojem “kruhový objazd” (roundabout, rotonde, Kreisverkehr,…) a nie nejaký variant križovatky (resp. používa sa niekedy iba v americkej angličtine – circular intersection). Kruhový objazd totiž nie je križovatka, ale v podstate samostatná cesta, ktorá je križovatkami spojená s cestami, ktoré do objazdu ústia. No lenže povedzte odborníkom, že niečo je samostatná cesta a ako prvé jej začne inžinier vymýšľať vlastné číslo a policajt začne hľadať značku, na ktorú by mohol to číslo natrepať (viď diaľničné privádzače a cesty III. triedy). V minulosti sme mali u nás aj taký paradox, že výstražná značka s názvom Pozor, okružná križovatka upozorňovala nie na okružnú križovatku, ale na križovatku s kruhovým objazdom. Čo nakoniec bola vlastne aj pravda, pretože značka upozorňovala práve na to miesto, kde cesta ústila do kruhového objazdu, čiže na križovatku s kruhovým objazdom.

Križovatka je podľa svojej základnej (medzinárodnej) definície definovaná ako úrovňové kríženie, spájanie alebo rozvetvenie (“Intersection” means any level crossroad, junction or fork, including the open areas formed by such crossroads, junctions or forks – Dohovor o cestnej premávke, Dohovor o cestných značkách a signáloch), tak ako môže existovať niečo ako mimoúrovňové úrovňové kríženie, spájanie alebo rozvetvenie? Z pohľadu pravidiel cestnej premávky (vodiča, chodca) nič také ako mimoúrovňová križovatka neexistuje, preto sa ani nikde v pravidlách cestnej premávke nenachádza. Vyskytuje sa iba v stavebných predpisoch (vrátane cestného zákona), čo však v poslednom období nebráni uvádzať tento pojem už aj na dopravnom značení (napr. uzavretie niektorých vetiev výjazdu na D1 kvôli výstavbe D4/R7 pár odborníkov považuje za uzavretie zjazdu (!) na „MÚK Prievoz“ a ešte k tomu aj za nebezpečenstvo, na ktoré sa upozorňuje výkričníkom….).

Semafory

Niečo o značkách na svetelne riadenej križovatke bolo uvedené už v prvej časti vo vzťahu k označovaniu priechodov pre chodcov zvislými značkami. Celkovo je zmysluplnosť priechodov na svetelne riadených križovatkách pomerne otázna, pretože ak semafory fungujú, tak priechody sú zbytočné a ak nefungujú, tak aplikovať štandardné pravidlá týkajúce sa priechodov je – s ohľadom na premávku na takej križovatke – nie veľmi vhodné. Preto sa v zahraničí zvyknú namiesto priechodov (zebry) používať miesta na prechádzanie, čo zaviedla aj nová vyhláška.

Križovatka s riadenou premávkou je križovatka, na ktorej je premávka riadená dopravnými zariadeniami alebo príslušníkom Policajného zboru (príp. vojenským policajtom). Asi kvôli prílišnej jednoduchosti tejto definície muselo byť v starých vyhláškach jasne a výslovne uvedené, že ak na semafore bliká žltá, tak nejde o križovatku s riadenou premávkou. Samozrejme, ak by na semaforoch neblikali žlté svetlá, nebolo by potrebné uvádzať takú vetu. Lebo „vypnúť“ semafory tak, že blikajú, je pomerne zmätočné; niet vlastne divu, že takú vetu niekto chcel mať vo vyhláške uvedenú, keď žlto blikajúce semafory znamenajú pre vodičov presne to isté ako úplne zhasnuté. Na čo je teda dobré, aby sa semafory trvalo/dlhodobo vypínali do blikajúcej žltej, ťažko poloodborne posúdiť, hlavne ak blikajúca žltá znamená výstrahu/upozornenie na nebezpečenstvo.

Už hádam aj roky nonstop blikajúce “nefunkčné” semafory:

Landererova, smer most Apollo, Bratislava

Odpočítavanie

Informovanie o čase zostávajúcom do zmeny signálu sa na prvý pohľad môže javiť ako prvok v prospech bezpečnosti (ak sa odpočítava zelený signál) a plynulosti (ak sa odpočítava červený signál) cestnej premávky. V skutočnosti však časový odpočet najmä zeleného signálu môže byť kontraproduktívny, keďže pri končiacom zelenom signáli sa zvyšuje rýchlosť vozidiel, aby stihli ešte prejsť, príp. môže dochádzať k náhlemu brzdeniu vodiča, ktorý usúdi, že by už prejsť nestihol. Obe reakcie vodičov sú pomerne rizikové. Takéto odpočty (obdobne ako aj rýchlostné signály pri zelenej vlne) sú svojou technickou povahou skôr doménou minulosti, kedy boli signálne plány fixné (signály sa menili v pevne daných slučkách), čo sa v súčasnosti nahrádza dynamickým riadením premávky, kedy sa signály menia priebežne na základe vyhodnotenia aktuálnej premávky, príp. aj na základe uprednostňovania verejnej dopravy. Pri dynamickom riadení je časový odpočet takmer nepoužiteľný a tak sa s ním možno viac stretnúť v dopravne nie príliš rozvinutých štátoch, z ktorých si brať príklad nie je práve najvhodnejšie. 

Havana, Kuba
Phetchabun, Thajsko

S podobným úmyslom – zlepšiť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky – bola u nás v minulosti zavedená aj blikajúca zelená. Žiaden regulačný signál mimo priecestia však podľa Dohovoru o cestných značkách a signáloch nesmie blikať, takže odhliadnuc od negatív, ktoré sú pri blikajúcej zelenej podobné ako pri odpočítavaní zelenej, bola blikajúca zelená ešte aj v rozpore s dohovorom. Rakúsko, z ktorého sme to prevzali bez poznania súvislostí, má na to ako jediná krajina výslovne danú výnimku vo forme výhrady k dohovoru a navyše majú kvôli tomu aj zmenený význam blikajúcej zelenej oproti svietiacej zelenej, čo u nás nebolo. Takže výsledok bol taký, že Rakúšan u nás pri blikajúcej zelenej brzdil a Slovák pridával.

Otáčanie sa

Od roku 2009 je na Slovensku zakázané otáčať sa na riadenej križovatke, čo je pravdepodobne svetový unikát. Ťažko nájsť logické odôvodnenie, prečo sa vodič môže – pri dodržaní základných pravidiel o otáčaní – otočiť na križovatke, v ktorej z každého smeru môže ísť hocikedy auto či chodec, ale ani pri dodržaní tých istých pravidiel sa nemôže otočiť na križovatke, na ktorej sú vždy aspoň dva smery stopnuté červenou. Taktiež z toho vyplynul len ďalší paradox, že oproti štandardnému medzinárodnému nastaveniu (otočenie je povolené, kým nie je zakázané), ktorému je prispôsobené aj dopravné značenie (existuje iba značka zakazujúca otáčanie), sa na naše nastavenie (otočenie je zakázané, kým nie je povolené) musel vymyslieť spôsob, ako povoliť otáčanie. Grafické prevedenie pripomínajúce mužské prirodzenie v neaktívnej polohe celkom vhodne vyjadruje zmysluplnosť tohto nápadu.

Pribinova, Bratislava, pred Ministerstvom vnútra
Tu je bonusom ešte aj fakt, že to ani nie je križovatka a už vôbec nie riadená semaformi.
Saratovská, Dúbravka, smer Dev. Nová Ves

Radenie sa pred križovatkou

Niečo o tejto legende (značka C 25) už bolo popísané v tomto článku, takže tu len v skratke – je to asi najviac a najhoršie používaná značka na Slovensku, aj keď objektívne treba uviesť, že jej nadužívanie je dané asi sovietskou mentalitou a podobne zle sa používa aj v iných štátoch strednej a východnej Európy. Ale asi iba u nás sme to zaklincovali tým, že sa z nej urobila príkazová značka (ale len podľa zaradenia v starej vyhláške, nie podľa jej významu), ktorou sa zobrazujú nielen všetky odbočovacie pruhy pred každou križovatkou, ale ešte aj možnosti odbočenia z priameho pruhu. Nikto sa zjavne odborne nezamyslel nad tým, prečo má tá značka v názve, že ide o radenie pred križovatkou, nie v križovatke.

Príklad “príkazovej” značky, pri ktorej absencii by sa zmenilo pre vodiča čo?

Viedenská – Rusovská, Petržalka, smer Rakúsko
Račianska, pred križovatkou s Pionierskou/Jarošovou, smer do mesta, Bratislava

Na Račianskej v Bratislave ide o situáciu, že vodič prichádza po ceste s dvoma jazdnými pruhmi (v obci môže jazdiť v ktoromkoľvek jazdnom pruhu), ale vidí značku so štyrmi šípkami, z toho priamo pokračuje iba jeden jazdný pruh, a to druhý sprava. Ktorý z tých doterajších pruhov v priamom smere zaniká? Do ktorého pruhu sa má sa vodič zaradiť, ak chce pokračovať ďalej rovno? Musí sa tak či tak orientovať podľa vodorovného značenia, preto je táto značka zbytočná a neplní svoju funkciu. 

Ružinovská, pred križovatkou s Tomášikovou, smer do mesta, Bratislava

Analogická situácia na Ružinovskej v Bratislave. Vodič prichádza po ceste s dvoma jazdnými pruhmi (v obci môže jazdiť v ktoromkoľvek jazdnom pruhu), vidí značku s tromi šípkami, z toho priamo pokračuje iba jeden jazdný pruh, a to druhý sprava. Ktorý z tých doterajších pruhov v priamom smere zaniká – ľavý alebo pravý? Vodič sa musí tak či tak orientovať podľa vodorovného značenia, preto je táto značka zbytočná a neplní svoju funkciu. 

Rusovská cesta-Kopčianska, smer Rakúsko, Petržalka

Na Rusovskej v Bratislave možno vidieť použitie značky v správnej situácii. Vodič prichádza po ceste s dvoma jazdnými pruhmi (v obci môže jazdiť v ktoromkoľvek jazdnom pruhu), vidí značku s dvoma šípkami, z toho priamo pokračuje iba jeden jazdný pruh, a to pravý. Vie sa v dostatočnom predstihu preradiť, ak je to nutné (chce pokračovať rovno a nachádza sa v ľavom pruhu).

Podobne nesprávne ako značka o predradení sa používa aj značka o usporiadaní jazdných pruhov na označovanie odbočovacích/pripájacích pruhov – priamo v starej vyhláške bolo k tomu uvedené, že značka Zníženie počtu jazdných pruhov označuje úsek cesty, kde dochádza, oproti predchádzajúcemu úseku, k zníženiu počtu jazdných pruhov v smere jazdy. Ani takéto konkrétne znenie však napríklad nezabránilo tomu, aby priamo pred policajným prezídiom niekto považoval za zníženie počtu jazdných pruhov toto:

Račianska – Legerského, Bratislava, smer von z mesta

Prikázané smery

Značky o prikázanom smere jazdy použité tak, že “prikazujú” vybrať si niektorý smer jazdy, hoci sa iným smerom aj tak nedá ísť. Takéto značky nič neregulujú (nie je to žiaden príkaz, nevyplýva z tohto žiaden zákaz), je to ako keby bola v pravotočivej zákrute značka alebo na rovnej ceste značka .

zjazd z Panónskej cesty na Hálovu, Petržalka
Hálova – Wolkrova, Petržalka

Z rovnakej strany logiky bola aj značka o „prikázanom“ obchádzaní sprava alebo zľava . Ak táto značka prikazuje obchádzanie vľavo alebo vpravo, ktorým smerom/ktorou stranou je obchádzanie zakázané?

Rusovská – Viedenská, Petržalka

Označenie prekážky a usmernenie vozidiel je predsa úlohou najmä vodiacich tabúľ , nie príkazových značiek. Správne sa má teda použiť vodiaca tabuľa namiesto prikázaného smeru obchádzania (aj keď ešte vhodnejšie je do klinov umiestňovať šípový smerník, ktorý okrem označenia samotného miesta odbočenia informuje aj o cieľoch).

Diaľničná cesta, Senec, pred vjazdom na D1, smer Bratislava

Aj tu platí (podobne ako napr. pri (ne)označovaní priechodov zvislými značkami), že v minulosti sa niektoré veci značili rozumnejšie ako po roku 2009 – výjazdové kliny sa označovali vodiacimi tabuľami, nie prikázanými smermi obchádzania (a na diaľniciach sa výjazdové kliny neoznačovali prikázaným smerom obchádzania ani po roku 2009). Pozostatky takého označovania možno stále nájsť:

Einsteinova, Bratislava

Zároveň možno nájsť aj príklady, kedy takéto označenie odborníkom nepostačovalo. Ozaj veľký prínos k bezpečnosti cestnej premávky muselo mať doplnenie prikázaného smeru obchádzania sprava alebo zľava k vodiacej tabuli:

výjazd z mostu Lafranconi, smer Karlova Ves/Patrónka (rok 2012)
výjazd z mostu Lafranconi, smer Karlova Ves/Patrónka (rok 2014)

Zbytočnú značkovú duplicitu možno vidieť aj pri zákazoch vjazdu na smerovo rozdelenej ceste, kedy postačuje len samotný prikázaný smer obchádzania z jednej strany (a ktorý má reálny význam práve v takýchto situáciách):

Hálova – Panónska cesta, smer Most SNP, Petržalka)

Hlavné cesty

O nezmyselnom rozlišovaní medzi značkami a založenom na tom, že prvá je intravilánová a druhá extravilánová značka bude ešte reč (niečo o rozdiele medzi nimi je uvedené už tu). Rovnaký nezmysel bolo aj pravidlo, že ak je použitá značka o dávaní prednosti , musí byť použitá aj značka o prednosti . Niekto si splietol potrebu pozitívneho aj negatívneho označenia predností na križovatke so zrkadlovým používaním značiek o prednosti a o dávaní prednosti. Vznikali z toho aj také hlúposti ako dve značky na jednej križovatke v jednom smere, ak boli na vedľajšej ceste rozdelenej ostrovčekom dve značky o dávaní prednosti. Pre koho je určená tá druhá značka , keď každý, kto ide po hlavnej, musí prejsť okolo prvej, a teda informáciu o tom, že je na hlavnej ceste, už dostal?

Rusovská-Viedenská, Petržalka
Bratská – Kopčianska, smer D2, Petržalka

Tvary križovatiek

Dodatkové tabuľky, ktoré vyznačujú „skutočný geometrický tvar križovatky“, sú klasickým príkladom odborného vnímania dopravného značenia. Ťažko povedať, či by odborníci vôbec vedeli povedať, čo vlastne znamená “geometrický tvar”, ale podľa štúrovcov to znamená tvar pripomínajúci pravidelnosťou, priamočiarosťou, jednoduchosťou plošné a priestorové útvary. Keďže značky sú iba 2D, priestorové útvary neprichádzajú do úvahy a plošné útvary sú štvorec, obdĺžnik, kosoštvorec, rovnobežník, trojuholník, lichobežník a kruh. Tie tvary križovatiek, ktoré sa u nás bežne zobrazovali, sú všetko len nie pravidelné, priamočiare či jednoduché a zvyčajne ani nepripomínajú štvorec, obdĺžnik, atď. – teda zjavne nie sú geometrické. Navyše je to pre vodiča zbytočná informácia – na čo je dobré mu ukazovať tvar križovatky na značke, keď sa nachádza priamo v tej križovatke a vidí ju reálne pred sebou?

Dodatkové tabuľky spresňujú, dopĺňajú alebo obmedzujú význam zvislej značky, pod ktorou sú umiestnené – je však bežné, že tvary križovatiek nič nespresňujú, nedopĺňajú ani neobmedzujú. V tom lepšom prípade sú len úplne zbytočné, v tom horšom sú v rozpore s “hlavnou” značkou či realitou.

Duklianskych hrdinov – Legionárska, Malacky (ozaj skutočný tvar)
cesta č. 18 pred Vranovom nad Topľou, smer od Domaše
cesta č. 18, odbočka na Medzianky, smer Hanušovce nad Topľou, okres Vranov nad Topľou
križovatka ciest č. 18 a 3601, Podlipníky, okres Vranov nad Topľou
križovatka ciest č. 18 a 21, Lipníky, okres Prešov, smer Hanušovce nad Topľou

Autor priznáva, že chodil iba do matematickej triedy na druhom stupni základnej školy a na gymnáziu z matematiky takmer prepadával, takže to možno vysvetľuje nechápanie, čo je na týchto maľovankách v Žiline geometrické:

križovatka ciest č. 18 a 60, Žilina

Dodatkovou tabuľkou s tvarom križovatky však môže vzniknúť aj reálny bezpečnostný problém – ak sa ňou urobí križovatka z niečoho, čo križovatkou nie je, čím sa radikálne zmenia pravidlá o prednosti v jazde. Znova to vychádza z pomýleného odborného nazerania na dopravné značenie, kedy sa absolútne neprihliada na reálne vnímanie daného miesta, danej situácie, vodičmi a chodcami, ale ide sa klapkoidne podľa technickej dokumentácie. Vodič vidí parkovisko/pešiu zónu, pri vychádzaní z ktorých musí dať prednosť všetkým na ceste. Projektant a policajt vidia účelovú komunikáciu, cez ktorú sa zásobuje nejaký obchod a bác – hneď máme križovatku účelovej komunikácie s miestnou, ktorú treba riadne vyznačiť.

Posun vo vnímaní toho, čo je nevyhnutné ukazovať na dopravnom značkách, si ukážeme na (niekedy) obyčajnej petržalskej križovatke v tvaru T.

Ako len vodiči vedeli správne dávať prednosť v jazde a prechádzať križovatku, keď nemali znázornený jej skutočný geometrický tvar…

Einsteinova – Černyševského, Petržalka (rok 2014)

Chvalabohu, už pribudol skutočný geometrický tvar križovatky, takže hneď je všetko jasnejšie a napravil sa aj ďalší rest z minulosti – doplnili sa značky aj na ľavej strane tejto smerovo rozdelenej cesty (všimnite si prosím tú precíznosť a kvalitu stredového deliaceho pásu):

Einsteinova – Černyševského, Petržalka (rok 2018)

Po otvorení objektu Fuxova zrazu vodič, ktorý prichádza z Einsteinovej a odbočuje vľavo, musí dať prednosť v jazde nielen vodičom idúcim po hlavnej, ale už aj vodičom, ktorí vychádzajú z parkoviska (!!), lebo niekto to parkovisko označil na značke ako ďalšie rameno križovatky…

Einsteinova – Černyševského, Petržalka (rok 2019)

Označiť jednosmerný vjazd do pešej zóny ako rameno križovatky je jeden z vrcholov dopravného inžinierstva:

Sládkovičova – Hurbanovo námestie, Bojnice

„Vzorový“ príklad

Na križovatke cesty č. 18 a ulice K lúčnej, Vranov nad Topľou, v smere od Domaše, si ukážeme zbytočnosť a nesprávnosť bežne používaných dopravných značiek na križovatkách, a to tak v kontexte nesprávne nastavených pravidiel podľa starej vyhlášky, ako aj v kontexte nedodržiavania ani len tých pravidiel podľa starej vyhlášky, ktoré mali svoje opodstatnenie.

Že sa mimo obce vodič blíži ku križovatke je ako prvou značkou naznačené zákazom predchádzania, za ktorým nasleduje zníženie rýchlosti:

Značka Zvýšenie počtu jazdných pruhov vodiča informuje o zvýšení počtu jazdných pruhov v smere jazdy a keďže ide o miesto mimo obce, automaticky z toho pre vodiča vyplýva povinnosť preradiť sa do novo vznikajúceho pravého pruhu. Značka sa vždy umiestňuje na začiatku rozširovacieho klina…

Nasleduje výstražná značka Križovatka s vedľajšou cestou , ktorá mimo obce označovala hlavnú cestu, hoci na označenie hlavnej cesty by hádam mala byť značka, ktorá sa aj volá Hlavná cesta. Len niekto zasa raz odborne usúdil, že dve rozdielne značky s rozdielnym významom a vyobrazením budeme mať za de facto rovnaké značky a ešte k tomu ich aj používať jak u kohútov na dvore – opačne. V obci, kde býva veľa a husto za sebou umiestnených križovatiek, pričom sa režim prednosti na nich môže meniť, budeme používať značku, z ktorej vyplýva, že som na súvislom úseku, na ktorom mám prednosť v jazde a mimo obce, kde je križovatiek pomenej a zväčša som na súvislom úseku, na ktorom mám prednosť, budeme používať značku, z ktorej vyplýva, že mám prednosť iba na tomto jednom mieste.

Potom nasledujú výstražné značky o železničnom priecestí – jediné značky, ktoré ozaj majú byť tam, kde sú.

Hm, tak namiesto zvýšenia počtu jazdných pruhov v smere jazdy tu je zrazu odbočovací pruh, do ktorého nesmú nákladné vozidlá (oranžovú pásku opomenieme).

Zákaz odbočenia doprava, ktorý musí zaregistrovať a vyhodnotiť každý vodič, hoci platí iba pre nákladné vozidlá (vhodnejšie je preto napr. použitie zákazu vjazdu pre nákladné vozidlá so šípkou doprava, z ktorej je hneď na prvý pohľad zjavné, že ide o značku iba pre vodičov nákladných vozidiel a ostatní sa ňou vôbec nemusia zaoberať).

Bezprostredne za križovatkou zopakovaná značka o znížení rýchlosti, lebo pravdepodobne je tam vzdialenejšia hranica križovatky, ktorá obmedzenie rýchlosti rušila a bol by zrejme veľký bezpečnostný problém, keby na hlavnej ceste križovatky v tvare T s odbočovacími pruhmi v oboch smeroch a s pripájacím pruhom bola ponechaná štandardná najvyššia dovolená rýchlosť. Trebárs ako tomu je hneď na križovatke o pár desiatok metrov ďalej.

Značka Zníženie počtu jazdných pruhov označuje úsek cesty, kde dochádza, oproti predchádzajúcemu úseku, k zníženiu počtu jazdných pruhov v smere jazdy…

Koniec tej značkovej maškarády značkou o ukončení viacerých zákazov, hoci sa ukončuje iba znížená rýchlosť (zákaz predchádzania podľa starej vyhlášky skončil na tej pravdepodobnej vzdialenejšej hranici križovatky, hoci je to vlastne jedno, lebo stredová súvislá čiara pokračuje).

Summa summarum – 15 dopravných značiek len v tomto smere (v opačnom smere je to takmer navlas rovnaké). Má ich tam byť max. 8.

Otázka na záver – na ktorej z tých 15 značiek je vyznačené kam sa vlastne na tejto križovatke odbočuje?

Jednosmerná cesta

Podľa medzinárodných štandardov sú obe značky o jednosmernej ceste rovnocenné a majú rovnaký význam – označujú cestu, ktorá je jednosmerná. Odlišujú sa len umiestňovaním – prvá sa dáva kolmo na os vozovky, druhá rovnobežne s osou vozovky. U nás sa však prvá používa(la) ako predbežná značka, čiže nesprávne, a teda samozrejme aj na zlej ceste (ktorá nie je jednosmerná). Presnejšie – podľa starej vyhlášky aj táto značka označovala jednosmernú cestu; jej použitie ako predbežnej značky bola iba možnosť. Čiže vodič musel sám vydedukovať zo situácie, či je táto značka použitá ako predbežná alebo ako označujúca jednosmernú cestu.

Karadžičova – Poľská, Bratislava

Na Karadžičovej v Bratislave je predbežná značka o jednosmernej ceste a za odbočením značka o jednosmernej ceste. Z iného smeru sa ale do tej jednosmernej cesty nedá vojsť, čiže druhá značka je tam zbytočná (každý vodič predtým ako odbočí na Poľskú dostane informáciu, že ide o jednosmernú cestu).

Občas ešte vidieť aj správne použité značky o jednosmernej ceste (zvyčajne na náprotivnej strane križovatky v tvare T), aj keď niektoré už sú značne archaické:

Podzámocká, Bojnice
Michala Tillnera, Malacky

Kruhové objazdy

Ako už bolo vyššie uvedené, kruhový objazd je miesto, kde sa cesty križujú špecifickým spôsobom – samostatnou cestou, na ktorej prejazd sa aplikujú osobitné pravidlá odlišné od toho, keby sa cesty križovali štandardnou križovatkou (styčnou alebo priesečnou).

Najdôležitejšou odlišnosťou je osobitné pravidlo o prednosti v jazde na kruhovom objazde. Do roku 2020 však bolo pravidlo o jazde cez kruhový objazd formulované veľmi nevhodne – vodič vchádzajúci do kruhového objazdu mal prednosť v jazde, ak dopravnou značkou nie je ustanovené inak. Vodič v kruhovom objazde teda vedel iba to, ako bola upravená prednosť na tom jednom vjazde, ktorým do kruhového objazdu vošiel, ale nevedel už ako je upravená prednosť na ďalších vjazdoch. To spôsobilo osádzanie značiek o hlavnej ceste aj do vnútra objazdov, čo bol pravdepodobne celosvetový unikát. Zároveň toto znenie evokovalo ako keby bolo možné v rámci jedného kruhového objazdu kombinovať rôzne prednosti v jazde na jednotlivých vjazdoch do objazdu (a aj reálne existovali kruhové objazdy, ktoré to tak mali upravené).

Od 1. apríla 2020 je však už vodičovi z pravidiel cestnej premávke aj formálne známe, že akonáhle vošiel na kruhový objazd označený značkou spolu so značkou alebo , má prednosť v jazde na celom kruhovom objazde pred vodičmi vchádzajúcimi doň. Vyplýva z toho tiež, že teoreticky možno označiť kruhový objazd aj bez značiek o dávaní prednosti a vtedy je vodičovi jasné to, že musí na celom objazde dávať vždy prednosť sprava, t. j. vodičovi vchádzajúcemu do kruhového objazdu.

Okrem hlavných ciest sa do kruhového objazdu dávajú aj príkazy obchádzania sprava alebo zľava, čo je – tak ako všade inde – nezmysel.

cesta č. 16 – R2, Zvolenská Slatina

Mali sme u nás aj výstrahu pred kruhovým objazdom (na čo sa potom vlastne kruhové objazdy vlastne stavajú, keď sa považovali za nebezpečenstvo – na rozdiel od bežnej križovatky s upravenou prednosťou v jazde, ktorá sa žiadnou výstrahou neoznačuje). Ako keby na informovanie vodiča o tom, že sa blíži ku kruhovému objazdu, nestačila samotná predzvesť. Potom nastávajú aj také paradoxy, že aby výstražná značka nezanikla, tak sa zvýrazní citrónovým lemom, hoci zaniká kvôli obrovskej portálovej predzvesti s vyobrazením objazdu:

Panónska cesta, smer Rusovce, Petržalka

Zobrazovať vodičovi bypass v smere, ktorým nemá ako fyzicky ísť, je – veľmi diplomaticky povedané – nie práve potrebné.

Mostová – Nitrianska – Gen. Svobodu, Partizánske

Smerové značenie

S križovatkami/kruhovými objazdmi úzko súvisí aj smerové značenie. Na rozdiel od kruhových objazdov, pri ktorých sa úplne prirodzene používa štandardná kombinácia – najskôr vo vhodnej vzdialenosti predzvesť a pri samotných odbočeniach návesti (smerníky – aj keď nesprávne smerníky na nesprávnych miestach) – pri bežných križovatkách sa od tejto jednoduchej, prehľadnej a zrozumiteľnej kombinácie upustilo a (asi v záujme šetrenia na nesprávnom mieste) predzvesti sa prestali dávať úplne a smerníky sa dávajú niekde medzi miesto, kde by mala byť predzvesť a samotné miesto odbočenia. Z toho vyplýva, že vodič namiesto toho, aby bol o blížiacom sa odbočení vopred informovaný dostatočne čitateľnou značkou vo vhodnej vzdialenosti (mimo obce je to pár stoviek metrov, v obci niekoľko desiatok metrov pred odbočením), zrazu z ničoho nič zbadá smerník, ktorého čitateľnosť hlavne pri rýchlosti mimo obce je nedostatočná, čiže buď nestihne prečítať všetky ciele alebo sa na čítanie cieľov musí viac sústrediť, čo je zas na úkor venovaniu jeho pozornosti vedeniu vozidlu a sledovaniu situácie v premávke. Taktiež pri takej kombinácii vodič vôbec nevie, kde presne má odbočiť, hoci práve to je úlohou návestí (smerníkov) – ukázať samotné miesto odbočenia (preto je aj v novej vyhlášky výslovne uvedené, že smerníky sa musia umiestňovať bezprostredne pred alebo bezprostredne za odbočenie). Ale mohli sme na tom byť aj horšie – mohli sme pokračovať v umiestňovaní šípových smerníkov pred odbočenie a dokonca sme mohli používať aj vymyslený šípový smerník v priamom smere ako v jedinom zahraničí, ktorému naši odborníci rozumejú.

A aj keď sa predzvesti použili, tak často na zlých miestach a ešte aj s takou vychytávkou – rôznymi hrúbkami šípok, čo malo vodičovi signalizovať, ktorá cesta je v križovatke hlavná a ktorá vedľajšia, hoci to samozrejme vôbec nie je vecou smerového značenia. Občas sa tie hrúbky čiar ani správne netrafili…

Kláštorné námestie, Malacky

Kapitolou samou o sebe sú atraktivity cestovného ruchu, čiže “hnedé ciele”. Zvyčajne sa používajú ako náhrada za reklamné billboardy, v rozpore s úplne základnými podmienkami na dopravné značenie. Na nich používané piktogramy sú jednoducho katastrofa. Základným významom piktogramu je, že ide o znak s obrázkovou, medzinárodne zrozumiteľnou informáciou. Čo je na týchto piktogramoch medzinárodne zrozumiteľné? A ešte k tomu za jazdy v plnej premávke? V kombinácii s jednoduchými a jasnými názvami atraktivít ako napríklad “Pamiatková rezervácia ľudového staviteľstva Veľké Leváre” určite pomôžu tomu, aby si cudzinci od nás odniesli pekné zážitky z blúdenia.

D2, výjazd 56 Malacky, smer CZ

ZOO je celkom jednoduchý a zrozumiteľný symbol/skratka. Pridávať k nemu piktogram zvieraťa je preto z hľadiska informácie pre vodiča zbytočné, ale už keď sa na smerník niečo dáva, mohlo by to byť pre vodiča aspoň trochu čitateľné. Rozozná vôbec niekto za jazdy, aké zviera je vlastne na smerníkoch na bratislavskú zoo namiesto nosorožca?

Mlynská dolina – Slávičie údolie, smer Centrum, Bratislava
Mlynská dolina – Slávičie údolie, smer Patrónka, Bratislava

Mohlo však byť aj horšie – niekto by po vodičoch mohol chcieť, aby rozoznávali symboly pre archeologickú lokalitu, mestskú pamiatkovú rezerváciu, mestskú pamiatkovú zónu, dedinskú pamiatkovú rezerváciu a dedinskú pamiatkovú zónu…

Bohate stačí, že u nás niekto potrebuje na dopravnej značke rozlišovať piktogramom zámok od kaštieľa… 

Skratky okresov

Používanie skratiek okresov na vozovke je ďalšou z rady našich odborných animozít, ktoré sme u nás mali a hoci to technická norma nepovoľuje už od roku 2018 (pričom tá by mala byť pre odborníkov niečo ako Písmo sväté), stále sa to veselo vyznačuje a ešte sa občas aj nájdu hlasy požadujúce to vrátiť (resp. hlasy, ktoré si ani nevšimli, že to už možné nie je). Niekto si v minulosti povedal, že keď sa môžu na vozovke používať skratky štátov (medzinárodné poznávacie značky) z Dohovoru o cestnej premávke, prečo by sa nemohli používať aj skratky okresov. Veď okres či štát, vyhláška či dohovor, čert ako diabol. Rozdiel je samozrejme diametrálny, začnúc samotným rozdielom medzi cieľom “štát” a cieľom “okres” a medzinárodnou zrozumiteľnosťou skratky (ale vlastne aj národnej, veď kto aj zo Slovákov by vedel behom sekundy určiť, čo je SV alebo TT a podobné nástrahy našej logiky označovania okresov na evidenčných číslach, hlavne ak napríklad je TN a TT v pruhoch vedľa seba, pričom Trnava aj Trenčín sa začínajú na T, obe mestá majú v názve aj N a ani jedno nemá druhé T). Problém je aj z hľadiska systematiky a logiky používania (na vozovke by nemalo byť ako cieľ uvedené nič, čo nie je aj na zvislej značke – práve preto by sa mali používať iba medzinárodné poznávacie značky štátov a čísla ciest, pretože tie sa používajú aj na zvislých značkách) a aj v legislatívnom vymedzení používania skratiek (v starej vyhláške k tomu bolo uvedené toto: Značka Nápisy na ceste (č. V 14) …. označením obce (BRATISLAVA alebo BA, Banská Bystrica alebo BB, NITRA alebo NR, Trnava alebo TT) … vyjadruje rôzne doplňujúce údaje., čiže nič o tom, že by bolo možné používať skratky okresov na označenie obcí, boli tam uvedené iba štyri skratky obcí, ktoré zhodou okolností zodpovedali niektorým evidenčným skratkám okresov). 

R1, pred uzlom Trnava, smer Trnava

Ani vyznačenie skratiek okresov na zvislej značky namiesto na vozovke na zrozumiteľnosti nič nepridá:

D1, uzol Trnava, smer Trenčín z Bratislavy

V strede (!) Levoče je vyznačené, že do (okresu?) Levoče sa ide iba v ľavom pruhu (hoci mesto pokračuje aj smerom v pravom pruhu). Ťažko povedať, či priamo alebo vľavo, asi skôr priamo, keďže skratka LE je pri hlave šípky priamym smerom. Zmätočné značenie, ktoré ako-tak zachraňujú len zvislé smerové značky. 

Probstnerova cesta, Levoča, smer Prešov

Smerové šípky

Smerové šípky (šípky na vozovke, v jazdných pruhoch) vyznačujú spôsob radenia do jazdných pruhov a určený smer jazdy križovatkou. Z tohto dôvodu sa nemá prečo zobrazovať trojitá šípka – stav, kedy môže vodič ísť všetkými smermi sa nevyznačuje regulačnými šípkami (rovnako je tomu aj pri zvislých značkách). Zvykové používanie smerových šípok však už dlhodobo vôbec nezodpovedá ich významu; používajú sa nadmerne a často tak, že si vodič musí domýšľať, čo tým chcel odborník povedať. Ukážeme si to na ceste č. 59, v Donovaloch, v smere na Ružomberok:

Trojitá šípka, ktorá vyznačuje spôsob radenia do jazdných pruhov (ale pri jednom jazdnom pruhu je tak trochu jedno, ktorým smerom chce vodič cez križovatku pokračovať, vždy sa tak nejak logicky musí radiť z toho jediného pruhu) alebo určený smer jazdy križovatkou (čo ak by bola pravda, je zbytočné vyznačovať, ale pravdou to nie je)?

Po pár metroch vznikne odbočovací pruh doľava, čo jasne určujú šípky v ňom vyznačené, ale v pôvodnom pruhu stále ostáva trojitá šípka. Šípky doľava teda znamenajú určený smer jazdy cez križovatku a trojitá šípka znamená teraz čo – radenie do jazdných pruhov alebo určený smer jazdy cez križovatku?  

Po ďalších pár metroch sa z trojitej šípky stane iba dvojitá šípka, čiže stav, ktorý zodpovedá určenému smeru jazdy cez križovatku v jednotlivých pruhoch. 

Poloodborný záver je taký, že prvá trojitá šípka nevyznačuje proste vôbec nič a ľavé šípky na ostatných trojitých šípkach asi vodičovi vyznačujú možnosť v tých konkrétnych miestach prejsť do odbočovacieho pruhu; všetky ostatné šípky “logicky” vyznačujú určený smer jazdy až cez križovatku. Vyznačovanie možnosti zmeniť smer jazdy v konkrétnom mieste je samozrejme chybou.

2 komentáre na “Najčastejšie chyby v dopravnom značení III – križovatky a kruhové objazdy

  1. Dobrý deň, ja by somsa rád spýtal na novinku v našich končinách a síce 611 „miesto na prechádzanie“.
    Aký právny štatút má toto označenie a v akých prípadoch sa má uprednostniť pred klasickým priechodom 610.
    Pokiaľ som to správne pochopil tak ku tomuto vodorovnému značeniu neprislúcha automaticky aj zvislé 325. Môžu sa doň umiestňovať chodecké piktogrami (ako samotné čiarkovné čiary mi to príde veľmi mätúce) ?
    Aké je riešenie dopravnej nehody v prípade, že vodič nebodaj zrazí chodca prípadne cyklistu na takomto dopravnom značení ?
    Má toto značenie rovnaké zásady umiestňovania ako 610 (najmä teda, že v prípadoch parkovania sa ponecháva 5 m v smere jazdy pred priechodom voľný priestor).?

    Ďakujem za odpoveď.

    1. Co sa tyka pravidiel pri prechadzani cez cestu, tie su dane zakonom o cestnej premavke a ten pozna rozdiel iba medzi prechadzanim cez priechod a mimo priechod. Miesto na prechadzanie teda nijak nemeni pravidla prechadzania (okrem detailov typu, ze chodci ho musia prednostne pouzit a pod.).

      Pouziva sa takmer vyhradne v kombimacii so svet. signalmi, prip. cez elektrickove kolajnice.

      V ziadnom pripade sa nedoplna zvislou znackou ani piktogramom.

      Podrobnejsie zasady budu v pripravovanych tech. predpisoch.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prejsť na začiatok