Nová vyhláška

Dňa 1. apríla 2020 nadobudla účinnosť úplne nová vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení. Nová vyhláška nadviazala na novelu zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorá vyšla v Zbierke zákonov SR ako zákon č. 393/2019 Z. z. a ktorá taktiež nadobudla účinnosť 1. apríla 2020. Novela zákona zmenila viaceré veci v oblasti dopravného značenia: 

  • úprava definície hranice križovatky, 
  • znovuzavedenie cesty pre motorové vozidlá, 
  • preformulovanie pravidla o jazde na kruhovom objazde,
  • upustenie od používania slovného spojenia „miesto mimo cesty“, 
  • vypustenie hierarchie dopravného značenia, atď., 

ktoré si vyžiadali vykonanie zmien aj vo vyhláške (zmeny v zákone budú bližšie popísané v samostatnom článku). Na novú vyhláškou bezprostredne nadväzuje tiež súbežná novela vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke, z ktorej sa vypustili všetky ustanovenia týkajúce sa dopravných značiek a dopravných zariadení (vyhláška č. 29/2020 Z. z.). 

Dovtedajší stav

Za ostatné desaťročia možno v oblasti dopravného značenia na území (Česko)Slovenska badať pomerne viditeľný odklon od vyžadovaných alebo odporúčaných medzinárodných štandardov, ktoré vyústili do niekoľkých atypickostí existujúcich iba v Slovenskej/Českej republike, príp. iba vo veľmi málo iných krajinách. Dopravné značky vo vyhláške č. 9/2009 Z. z. boli často duplicitné, nesprávne zatriedené, s nedokonalým grafickým vyobrazením a nevhodne vyjadreným významom. Niektoré dopravné značky štandardne používané v zahraničí u nás absentovali a naopak, mali sme zavedené niektoré dopravné značky, ktoré v zahraničí nepoznajú. 

Vyhláška č. 9/2009 Z. z. obsahovala tiež niektoré ustanovenia o používaní dopravných značiek, ktoré nedodržiavali dôsledne všeobecné (medzinárodné) zásady ich používania, ako je napríklad minimalizácia ich počtu. V nej uvedené zásady k niektorým značkám boli nedôsledne formulované a ťažko aplikovateľné. Tento stav nebolo žiaduce ďalej udržiavať, keďže kvalita dopravného značenia má bezprostredný súvis s bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a s otvorenými hranicami a zvyšujúcou sa cezhraničnou mobilitou je nevyhnutné dopravné zančenie čo najviac harmonizovať s medzinárodnými dohovormi.

Takýto stav nebol však len výsledkom zmien, ktoré priniesla vyhláška č. 9/2009 Z. z. (aj keď tá to zaklincovala), odklony od medzinárodných štandardov a logiky začali už vyhláškou č. 100/1975 Zb. Dnes si už takmer nikto nespomenie na to, aké veľké zmeny priniesla táto vyhláška oproti stavu, ktorú u nás bol dovtedy (vyhláška č. 141/1960 Zb., vyhláška č. 80/1966 Zb.) a aký odklon od dovtedy platných pravidiel to bol. Všetky ďalšie predpisy týkajúce sa dopravného značenia (a pravidiel cestnej premávky celkovo) situáciu už len zhoršovali (vyhláška č. 99/1989 Zb., zákon č. 315/1996 Z. z., vyhláška č. 90/1997 Z. z., zákon č. 8/2009 Z. z., vyhláška č. 9/2009 Z. z.). Dnes už môžeme len dedukovať, čo bolo príčinou; odklony od zaužívaných medzinárodných štandardov od vyhlášky č. 100/1975 Zb. až po vyhlášku č. 9/2009 Z. z. však vychádzali pravdepodobne z nedostatočných vedomostí a odborných znalostí, nepoznania súvislostí a pozadia a domýšľania si. Až v posledných rokoch badať pri zmenách zvýšený záujem a dôraz na to, aby sa naše pravidlá zosúladili s civilizovaným svetom a prijímali sa aj s ozajstným pochopením ich zmyslu, čoho hlavným výsledkom je vyhláška č. 30/2020 Z. z.

Aj keď to na prvý pohľad asi nie je zrejmé, v novej vyhláške sa obnovilo viacero vecí z vyhlášok zo 60-tych rokov 20. storočia, resp. aj z tých neskorších, ktoré v zahraničí pretrvali dodnes, avšak u nás sa postupne neprávom úplne vytratili alebo nahradili niečím iným. Nejde len o konkrétnosti (svätoondrejský kríž bol ozaj kríž a nie tabuľka s krížom, šípové smerníky, žraločie zuby, trvalá doplnková zelená šípka, ktorá bola akurát na bielom podklade, …), ale aj o celkovú systematiku a základné charakteristické črty (označovanie značiek číslami, delenie značiek, nezobrazovanie svetelných signálov, signály „prebíjali“ len značky o prednosti, cesta pre motorové vozidlá a hlavná cesta mali svoj štandardný význam, platnosť rýchlosti nebola striktne viazaná len po najbližšiu križovatku, …).

Východiská

Po niekoľkoročných prácach sa vzhľadom na rozsah zmien pristúpilo k spracovaniu úplne nového dopravného značenia vcelku, pričom sa oddelila právna úprava o dopravnom značení z vyhlášky č. 9/2009 Z. z. do samostatného predpisu. Vyhláška č. 9/2009 Z. z. – ako dovtedy jediný predpis vydaný na vykonanie zákona o cestnej premávke – obsahuje aj úpravu iných oblastí upravených týmto zákonom (odborná spôsobilosť, zdravotná a psychická spôsobilosť, vodičský preukaz, evidencia vozidiel). Kvôli tomu je jej rozsah značný (cca 200 strán), čo neprispieva k prehľadnosti právnej úpravy. Oddelenie bolo z hľadiska prehľadnosti vhodnejšie, keďže ide o relatívne samostatné ucelené časti právnej úpravy, ktoré sú určené pre iný okruh adresátov. V tomto trende – oddeľovanie priamo nesúvisiacich oblastí do samostatných predpisov – je viac ako žiaduce pokračovať ďalej a napr. zákon o cestnej premávke rozdeliť do troch zákonov (pravidlá cestnej premávky, vodičské oprávnenie, evidencia vozidiel) a následne tomu prispôsobiť aj vykonávacie predpisy k novým zákonom. Možno tiež uvažovať nad legislatívnym návratom spred rok 1996, kedy boli všetky pravidlá cestnej premávky vrátane dopravného značenia upravené v jednom právnom predpise.

Nová vyhláška vypustila aj takmer všetky zásady umiestňovania, keďže tieto zásady sú určené pre úplne iný okruh adresátov ako samotné vyobrazenie a význam dopravného značenia. Ich spoločná úprava zaťažuje aj adresátov, ktorých sa to netýka, preto nepredstavuje najvhodnejší spôsob právnej úpravy. Vo vyhláške ostali preto iba také zásady, ktoré sú potrebné pre účastníkov cestnej premávky kvôli napr. pochopeniu ich platnosti alebo významu.

Nové dopravné značenie vychádza predovšetkým zo záväzných medzinárodných dokumentov [najmä Dohovor o cestných značkách a signáloch (Viedeň, 1968) – Convention on Road Signs and Signals a Dohovor o cestnej premávke (Viedeň, 1968) – Convention on Road Traffic], komparácie právnych úprav o dopravnom značení v rámci Európy a pozitívnych skúseností zo zahraničia (predovšetkým Nemecka). Zástupcovia ministerstva vnútra sa od roku 2017 aktívne zúčastňovali rokovaní Expertnej skupiny pre dopravné značky (Expert Group on Road Signs and Signals) Pracovnej skupiny Európskej hospodárskej komisie OSN – Svetové fórum pre bezpečnosť cestnej premávky (WP.1), ktorá posudzovala značenie v jednotlivých zmluvných stranách dohovoru z hľadiska súladu s princípmi dohovoru a zároveň aj revidovala samotný dohovor a navrhovala v ňom potrebné zmeny. Aj poznatky z týchto expertných rokovaní sa využili pri príprave nových dopravných značiek. Ide napr. o oddeľovanie dvoch rôznych tmavých farieb (napr. červenej a modrej) od seba bielym pásikom za účelom zvýšenia kontrastu, teda viditeľnosti najmä za zhoršených podmienok (viď zákazy zastavenia a státia; doteraz sme to mali v značne spotvorenej podobe len na Slepej ceste), nepoužívanie prerušovaných čiar na pruhových značkách na vyznačenie jazdných pruhov, keďže sú vyznačené šípkami, zjednotenie symbolov účastníkov cestnej premávky naprieč rôznymi skupinami značiek, dôraz na vnútornú logiku a systematiku a pod. Vo väčšine prípadov ide o aspekty už zaužívané min. vo vyspelejšej časti Európy.

Nová vyhláška o dopravnom značení zaviedla komplexnú modernú úpravu jedného z najdôležitejších elementov v cestnej premávke, a to tak po grafickej, ako aj systematickej stránke. Nová grafická úprava dopravného značenia nadviazala na už uplatňované zmeny vykonané prostredníctvom technických predpisov (napr. font písma alebo tvar šípok). Zároveň sa kládol veľký dôraz na jednoduchosť a jednotnosť symbolov a čitateľnosť jednotlivých grafických prvkov dopravných značiek a dopravných zariadení, ktoré boli pripravované v úzkej spolupráci so spracovateľmi technických predpisov v tejto oblasti. 

Porovnanie starej a novej grafiky
Už na prvý pohľad vidno, ktoré sú „krajšie“
Jasný kvalitatívny posun

Systematika

Dopravné značky sa dôslednejšie harmonizovali s požiadavkami dohovoru. Spojením vyobrazenia dopravných značiek s ich významom sa ľahšie zapamätajú, tiež k tomu prispeje aj používanie názvov a zmenšených vyobrazení značiek pri ich citovaní v texte (namiesto doteraz používaných odkazov na čísla značiek). Nová systematika a členenie značiek, vypustenie nadbytočných značiek, ako aj  zostručnenie významov značiek umožní lepšie pochopiť pravidlá z nich plynúce a vzájomné súvislosti medzi značkami, čo v konečnom dôsledku prispieva k zvýšeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Snaha o zostručnenie a zjednodušenie vyhlášky sa prejavila aj v tom, že vyhláška neobsahuje rôzne varianty dopravných značiek, ak ide o významovo tú istú značku. Namiesto napr. prikázaných smerov alebo zákazov vjazdu, ktoré boli vedené ako samostatné značky so všetkými variantmi prichádzajúcimi do úvahy, je vyobrazený už iba jeden variant značky prikázaný smer jazdy, pričom v jej význame sa uvádza, že „značka prikazuje jazdu len vo vyznačenom smere alebo vyznačených smeroch“, resp. iba jeden variant zákazu vjazdu, pričom v jeho význame sa uvádza, že „značka zakazuje vjazd alebo vstup vozidlami alebo účastníkmi cestnej premávky vyznačeným symbolom“. Vyhláška pripúšťa určitú flexibilitu pri vyobrazovaní dopravných značiek frázami ako „vo vyznačenom smere“, „vhodným spôsobom“ alebo „vyznačeným symbolom“, taktiež sa pripúšťa použitie aj iných symbolov ako tých, ktoré sú uvedené výslovne vo vyhláške. Nie je ale vhodné, aby sa tieto symboly používali úplne ľubovoľne – taký prístup by viedol k používaniu graficky nevhodných, nečitateľných alebo nezrozumiteľných symbolov a k tomu, že by sa na ten istý účel na rôznych miestach používali rôzne symboly. Z dôvodu zabezpečenia jednotnosti a zachovania kvality grafického vyobrazenia budú vzory značiek, symbolov, signálov a zariadení uvedené v predpisoch Ministerstva dopravy a výstavby SR vydávaných na základe cestného zákona alebo zákona o stavebných výrobkoch (vzorové listy, technické podmienky).

https://www.ssc.sk/sk/technicke-predpisy-rezortu.ssc

Nejde o žiaden nový aspekt v úprave dopravného značenia – nie je možné, aby vyhláška upravovala všetky možné varianty napr. smerových značiek, priebehu hlavnej cesty, najvyššej dovolenej rýchlosti a pod., teda nielen vyhláška č. 30/2020 Z. z., ale ani žiadna vyhláška v minulosti neuvádzala všetky prípustné varianty dopravných značiek.  Vyhláška č. 30/2020 Z. z. v zásade len ešte viac zostručnila znenie a obmedzila vyobrazenia značiek na základné tvary.

Naopak, pri niektorých značkách sa namiesto všeobecnej možnosti vytvárať vlastné varianty radšej výslovne uviedli všetky prípustné varianty bez možnosti vytvárania vlastných variant – neexistuje už žiadna Zóna s dopravným obmedzením, ale iba konkrétne vymenované zónové značky, taktiež neexistuje už ani žiadna Dodatková tabuľka s textom, ale iba konkrétne uvedené dodatkové tabuľky s daným významom. Summa summarum, v novej vyhláške je o viac ako tretinu menej značiek ako bolo vo vyhláške č. 9/2009 Z. z.

Taktiež sa každej značke priraďuje unikátny názov (vo vyhláške č. 9/2009 Z. z. existovalo napr. 10 značiek s názvom Návesť pred križovatkou), ktorý vystihuje povahu danej značky. Jedinou výnimkou je Priechod pre chodcov, čo je názov, ktorý má tak výstražná značka, ako aj informačná.

Podrobnejšie členenie jednotlivých skupín a podskupín dopravných značiek slúži na lepšiu orientáciu medzi značkami, keďže sa spolu zoskupujú značky s viacerými spoločnými črtami, či už z hľadiska významu, grafického vyobrazenia alebo zásad umiestňovania. Číslovanie značiek nehrá pre účastníkov cestnej premávky žiadnu rolu, je určené výhradne pre projektantov, výrobcov a ostatné subjekty (orgány) zainteresované v procese určovania dopravného značenia. Na rozdiel od predchádzajúcich vyhlášok sa upustilo od kontinuálneho číslovania písmeno + číslo a vzhľadom na praktické aspekty (jednotný tvar pri citáciách, možnosť vkladania nových značiek bez narušenia postupnosti a bez pridávania rôznych indexov) sa zaviedlo trojciferné číselné označovanie značiek. Číslovanie nejde striktne v poradí, ale je systematicky usporiadané v jednotlivých skupinách (blokoch), a to nielen čo sa týka základného členenia značiek na skupiny a podskupiny (napr. čísla 1xx výstražné značky, 2xx regulačné, v rámci regulačných 210 – 219 Smery jazdy, atď.), ale aj v rámci podskupín.

Pri novom delení značiek je hlavným rozlišovacím kritériom ich základná charakteristika z hľadiska významu pre účastníkov cestnej premávky. Z hľadiska významu sa zvislé značky delia v zásade len na tri skupiny: 

  • výstražné (upozorňujú účastníka cestnej premávky na možné nebezpečenstvo, a teda v sebe obsahujú skrytý odkaz na všeobecné pravidlo o prispôsobení jeho správania najmä stavu cesty, situácii v premávke, poveternostným podmienkam, atď.), 
  • regulačné (upravujú miestnu organizáciu premávky odlišnú od všeobecných pravidiel, t. j. ukladajú konkrétne príkazy, zákazy, obmedzenia) a 
  • informačné (informujú o mieste, na ktorom platia špecifické pravidlá cestnej premávky, poskytujú dopravne významné informácie, pomáhajú v orientácii). 

Podrobnejšie členenie základných skupín následne reflektuje logické zoskupovanie značiek, s dôrazom na spoločné aspekty ich grafiky, spoločný význam alebo spoločné zásady umiestňovania, ktoré ich odlišujú od iných značiek.

Dodatkové tabuľky sú vymedzené ako osobitná skupina značiek, keďže sa neumiestňujú samostatne a ich význam a používanie vyplýva primárne z „hlavnej“ značky, pod ktorou sú umiestnené. Nové členenie dodatkových tabuliek nadväzuje na to, či sa dodatková tabuľka môže používať s viacerými značkami alebo iba s nejakými konkrétnymi značkami.

Vodorovné značky možno v zásade tiež rozdeliť na regulačné (napr. pozdĺžna súvislá čiara, priechod pre chodcov, smerové šípky) a informačné (napr. čakacia čiara, predbežné šípky), príp. aj výstražné (koridor pre cyklistov), avšak zvolil sa praktickejší spôsob delenia, a to podľa spôsobu ich vyobrazenia: pozdĺžne čiary, priečne čiary, plošné značky a symboly. 

Svetelné signály sa jasne rozdelili na také, ktoré sa používajú na riadenie cestnej premávky vozidiel v križovatke (vrátane osobitných signálov pre cyklistov) a mimo križovatky, na žlté zasvietené signály, žlté prerušované signály, signály pre chodcov, signály pre cyklistov pri prechádzaní cez vozovku, pruhové signály, ktoré riadia premávku v jazdných pruhoch a na zvláštne signály pre vozidlá verejnej hromadnej dopravy.

Prechodné obdobie

Prechodnými ustanoveniami sa upravilo používanie dovtedajších dopravných značiek po 1. apríli 2020, pričom je potrebné zdôrazniť, že sa nezaviedla žiadna lehota na povinnú výmenu značenia. Dopravné značky sa budú nahrádzať len postupne, ich prirodzenou obnovou. „Staré“ značky ostávajú v platnosti podľa významu im zodpovedajúcich nových značiek, a to bez ohľadu na zmeny v grafickom vyobrazení či zatriedení [napr. značka Parkovisko – parkovacie miesta s vyhradeným státím, ktorá podľa vyhlášky č. 9/2009 Z. z. označovala určené (vyhradené) parkovisko, kde je zastavenie a státie dovolené len pre určité vozidlo, zodpovedá významovo po novom značke Zákaz zastavenia s dodatkovou tabuľkou Vyhradené parkovanie]. Ak niektorá „stará“ značka nemá svoju významovo zodpovedajúcu novú značku, jej platnosť skončila 1. apríla 2020, t. j. nadobudnutím účinnosti novej vyhlášky (ide napr. o značky Iný zákaz alebo Iný príkaz). Ak bez náhrady zanikla niektorá dodatková tabuľka (napr. Nepriaznivé poveternostné podmienky) spolu s ňou na danom mieste stratila platnosť aj „hlavná“ značka, pod ktorou je umiestnená (štandardne sa používala v spojení so značkou Najvyššia dovolená rýchlosť alebo Nebezpečenstvo šmyku), keďže ide o platnosť oboch značiek ako celku.

Pri najdôležitejších zmenách v platnosti a význame dopravných značiek sa zaviedlo prechodné obdobie dvoch rokov, v rámci ktorého sa značky budú riadiť „starým“ významom. Dané obdobie má slúžiť jednak na riadne oboznámenie sa účastníkov cestnej premávky s najdôležitejšími zmenami a jednak aj na prípadnú úpravu dopravného značenia tak, aby bolo v súlade s novými významami. Ide o tieto značky:

  • najvyššia dovolená rýchlosť: Ak je umiestnená pri okraji cesty, platí najďalej po vzdialenejšiu hranicu križovatky (ak nie je už podľa nových pravidiel ukončená alebo zopakovaná za križovatkou) alebo po začiatok obce. Rýchlosti, ktoré sú nad vozovkou (napr. ako premenné značenie) alebo na bielych pruhových značkách, sa riadia novým významom už od 1. apríla 2020; rýchlosti, ktoré sú na modrých/žltých pruhových značkách, sa riadia prechodným ustanovením k pruhovým značkám.
  • zákaz predchádzania vrátane zákazu pre nákladné vozidlá: Ak je umiestnený pri okraji cesty, platí najďalej po vzdialenejšiu hranicu križovatky (ak nie je už podľa nových pravidiel ukončený alebo zopakovaný za križovatkou). Zákazy, ktoré sú nad vozovkou (napr. ako premenné značenie), sa riadia novým významom už od 1. apríla 2020.
  • regulačné značky zobrazené na pruhovej značke: Ak ide o pruhovú značku modrej alebo žltej farby, regulácia platí najďalej po vzdialenejšiu hranicu križovatky (ak nie je už podľa nových pravidiel ukončená alebo zopakovaná za križovatkou) alebo po pruhovú značku modrej alebo žltej farby bez vyobrazenej regulačnej značky.
  • pozdĺžna súvislá čiara: Možno ju prechádzať alebo nákladom presahovať aj vtedy, ak je to potrebné na odbočovanie na pozemok ležiaci vedľa cesty, do areálu s obmedzeným prístupom, oploteného objektu, garáže, na parkovisko, do obratiska električiek a podobných miest, na odbočovanie na poľnú cestu, lesnú cestu, cestičku pre cyklistov alebo na vchádzanie na cestu.
  • pozdĺžna súvislá čiara žltej farby: Vyznačuje zákaz zastavenia a státia z oboch strán čiary.
  • pozdĺžna prerušovaná čiara žltej farby: Vyznačuje zákaz státia z oboch strán čiary.

Všetky tieto platnosti/významy platia do 31. marca 2022. Ak dovtedy nedôjde k prehodnoteniu a prípadnej úprave týchto značiek, od 1. apríla 2022 sa budú riadiť novou platnosťou a významom. To znamená, že rýchlosť a zákaz predchádzania budú platiť až po ukončovaciu značku, bez ohľadu na križovatku či začiatok obce; regulačné značky zobrazené na pruhovej značke akejkoľvek farby budú platiť až po ukončovaciu značku, bez ohľadu na pruhovú značku bez regulačnej značky; pozdĺžnu súvislú čiaru nebude možné prejsť kvôli odbočeniu/vchádzaniu, ale iba kvôli obchádzaniu a žlté čiary už budú znamenať len zákaz státia (ako kľukatá čiara). Platnosť značiek teda nie je nikdy v jednom momente duálna; každá značka má v konkrétnom čase vždy len jednu platnosť.

Predovšetkým pri rýchlostných obmedzeniach je nevyhnutné, aby bolo prechodné obdobie využité nie na slepé dopĺňanie tisícov ukončovacích značiek k už umiestneným rýchlostným obmedzeniam, ale naopak – na radikálne prehodnotenie opodstatnenosti a zmysluplnosti všetkých rýchlostných obmedzení, odstránenie tých nepotrebných a až následne na doplnenie ukončovacích značiek iba k tým značkám, čo zostanú. Na rýchlostné obmedzenia (nielen na ne) totiž dlhodobo nemáme žiadne zmysluplné zásady, preto sa umiestňujú často alibisticky „z dôvodu bezpečnosti cestnej premávky“ bez ohľadu na ich skutočné opodstatnenie.

Sú ešte dva prípady, kedy staré značenie platí podľa pôvodného významu a – na rozdiel od vyššie uvedených prípadov – bez časového obmedzenia (čiže ich nie je nutné prispôsobovať novým pravidlám):

  • dodatková tabuľka so šípkou smerujúcou dole umiestnená pod značkou Zákaz zastavenia alebo Zákaz státia označuje koniec ich platnosti; ukončenie týchto zákazov sa po novom vyznačuje značkami umiestnenými šikmo na os vozovky so šípkami vloženými priamo do značky ,
  • blikajúce signály červenej farby (umiestnené kdekoľvek, t. j. pred priecestím, pred výjazdom hasičskej techniky, atď.) znamenajú pre vodiča povinnosť zastaviť vozidlo pred svetelným signalizačným zariadením; premávka na takých miest bude po novom riadená semaformi bez signálu zelenej farby, len s červeným a žltým svetlom.

Vzhľadom na zabezpečenie bezproblémového prechodu na nové značenie sa umožnilo umiestňovanie, resp. vyznačovanie značiek podľa vyhlášky č. 9/2009 Z. z. aj po nadobudnutí účinnosti novej vyhlášky, ak boli projekty na ich použitie schválené do 1. apríla 2020. Doterajšie priecestné zabezpečovacie zariadenia (s dvoma červenými blikajúcimi svetlami vedľa seba) bude možné schvaľovať až do 31. marca 2022.

Taktiež v rámci dvojročného prechodného obdobia je možné aj naďalej používať „staré“ dočasné (prenosné) značky. Táto možnosť sa však vzťahuje len na „výzorovo“ staré dočasné (prenosné) značky, t. j. značky podľa vyhlášky č. 9/2009 Z. z. Prax s výrobou nových značiek (s novým fontom písma, novou grafikou), ale so starými rozmermi a starou skladbou, je absolútne nesprávna a v rozpore s § 30 ods. 6 vyhlášky. Okrem toho, že vyhláška umožňuje používať len výzorovo staré značky, pri ich používaní musia byť navyše dodržané všetky ustanovenia novej vyhlášky, ktoré sú účinné od 1. apríla 2020, a to tak čo sa týka významu značiek (aj výzorovo staré značky majú už nový význam, resp. význam podľa prechodných ustanovení), ako aj tých pár zásad, ktoré v novej vyhláške sú. Čiže v kontexte dočasného značenia je treba dodržať najmä § 3 ods. 3 (zneplatnenie trvalých značiek), § 6 ods. 2 a 3 (umiestňovanie výstražných značiek), § 7 ods. 2 až 10 (platnosť regulačných značiek, z nich obzvlášť ods. 6 o regulačnej značky umiestnenej spolu s výstražnou), § 8 ods. 2 (poskytovanie informácií dopravného významu) alebo § 11 ods. 1 (dočasné vodorovné značky).

16 komentárov na “Nová vyhláška

  1. Mne teda tá systematika príde taká, že sme systematicky odpísali nemeckú vyhlášku. To nemusí byť úplne zlý nápad, len to možno zbytočne bude stáť fúru peňazí. Napr. priecestia nejde jednoducho upraviť zo súčasnej varianty na tú nemeckú, takže pôvodné priecestia sa budú zriaďovať do poslednej možnej chvíle a následne budú dožívať v podstate mnoho desaťročí.

    1. Súhlasím s tebou. Nové priecestné zabezpečovacie zariadenia podľa nemeckého vzoru sa jednoducho osadzovať nebudú. Samotné ŽSR sa k tomu postavili odmietavo. Je to úplné iné technické riešenie a bolo by potrebné prekopať všetky technické normy. Nehovoriac o tom, že je to tu dlhé desaťročia zaužívané. A podľa môjho názoru je oveľa lepšie to naše riešenie, nakoľko kmitavé svetlo si vodiči skôr všimnú. Taktiež je divný ten kríž. Úplné skopírované podľa nemeckej vyhlášky. Oveľa krajšie by bolo české riešenie ktoré sme samozrejme do roku 1997 mali aj my. Potom sa ten kríž premiestnil na tabuľku a tak to aj ostalo.

  2. Nie je to uplne ine technicke riesenie, ale ked to chce niekto skomplikovat, tak si to skomplikuje len preto, aby nemusel robit nieco ine a nedajboze sa nieco nove naucit. Presne z dovodu „nikdy sa to u nas tak nerobilo“ a „nikdy s tym nebol problem“.
    Je X dovodov, preco uz blikajuce svetla nemaju take opodstatnenie ako v zaciatkoch zeleznic. Mimochodom, ak si blikave svetla vsimnu vodici skor, preco nie su vsetky semafory blikajuce?

    A aj v Nemecku ci Rakusku sa stale najdu priecestia so starymi svetlami; ze to bude trvat dlho, neznamena, ze to nema zmysel.

    1. Teraz sa ale vôbec nebavme o výstražníkoch. Tam je jedinou vecou to, že na niektorých zariadeniach je o to kmitanie oprená koncepcia bezpečnosti, takže nie je možná výmena len výstražníkov.

      Bavme o samotnom spôsobe spúšťania výstrahy. V Nemecku je väčšina priecestí krytá nejakým návestidlom. Rozsvietenie tohoto návestidla je podmienené uzavretím priecestia. U nás je to historicky z väčšej časti naopak (v prípade ZZ budovaných cca. po roku 1965), pretože sa sledovalo čo najmenšie obmedzenie užívateľov cesty, takže sa to nahradzuje bezpečnosťou samotného zariadenia (s tým súvisí prerušované biele svetlo).

      Prechod na „nemecké“ výstražníky tak bude jednak znamenať zníženie bezpečnosti (že nič nesvieti neznamená, že nejde vlak!) dvak tým, že časovanie tej výstrahy nie je odvodené od postavenia vlakovej cesty, ale až od jazdy vlaku (tj. začiatok výstrahy je načasovaný na technicky poslednú možnú chvíľu), bude zriadenie žltého svetla implicitne znamenať posunutie spúšťacích úsekov priecestia (5s jazdy je napr. pri rýchlosti 80km/h zhruba 111m na každú stranu) vrátane nutných výkopov a prípadne zásahov do iných zariadení.

      1. Jano, o tom som písal vyššie. Nemci to majú úplne inak vychytané. Preto som hovoril že je to úplne iné tech. riešenie na ktoré u nás nie sú normy, a v podstate by bolo treba celý ten systém prekopať.

        1. Súhlas, ja som sa len snažil v rámci diskusie popísať, v čom tie hlavné odlišnosti sú, nech s nediskutuje čisto filozoficky.

    2. Odpoviem ti na tvoju otázku ďalšou otázkou. Prečo sa všade v Európe a vlastne aj vo svete, okrem Nemecka a Rakúska, používa kmitavé svetlo na priecestiach? Nehovoriac o tom, že niekto kto robil (kopíroval) novú vyhlášku, to vôbec neriešil so železničiarmi. Proste je to somarina a skôr, či neskôr sa od toho upustí.

  3. Toto je diskusia k vyhlaske urcenej pre vodicov a chodcov, takze pointou by malo prave to, co svetla znamenaju pre nich, nie technicke pozadie. A kombinacia prechodoveho stavu (zlta) a zakazoveho stavu (cervena) je bezpecnejsia prave kvoli tomu medziobdobiu medzi volno a stoj.

    Cervene svetlo znamena stoj bez ohladu na to, ci je na krizovatke, pred priecestim, priechodom, atd. a nie je dovod, aby to niekde bolo inak. Ze sa blizim k priecestiu viem v dostatocnom predstihu z troch znaciek + z kriza priamo na mieste. Podotykam z kriza, nie z tych ciarok na tabulke, ktore u nas mame.

    Svetla na priecesti blikaju historicky, kedze to boli vystrazne svetla. Vacsina statov to proste nezmenila, hoci to uz nema opodstatnenie.

    So ZSR sa rokovalo a vedeli o tom, aj ked nadseni neboli, ale sami si navrhli dvojrocny odklad, ze to bude stacit.

    Co sa tyka vyhrad k bezpecnosti, zabezpeceniu a pod., je zaujimave, ze velky problem v tom vidia zasadne len v ZSR a firmach blizkych ZSR. Mimochodom, nastavenie zaciatku blikania cerveneho svetla (aby aj najpomalsie a najdlhsie vozidlo, ktore v momente rozblikania vojde na priecestie, dokazalo cez neho bezpecne prejst) v sebe zahrna presne aj funkciu zlteho svetla, takze ziadne predlzovanie doby vyzvanania, rozkopavanie na obe strany a pod. nie je opodstatnene; zjednodusene povedane – staci vymenit skrinku so ziarovkami.

    1. Priecestie stojí medzi vodičmi a železnicou, preto nie je dôvod neriešiť pri zmene chovania voči vodičom to, čo to znamená pre tú železnicu. Obzvlášť ak takto ignorujete podstatné veci.

      Ospravedlňujem sa za ostrejšie prirovnanie, ale kto iný má vedieť ako funguje to zariadenie na železničnej strane toho priecestia ako „ŽSR a firmy blízke ŽSR“? Pekári? Kaderníci? Gynekológovia? Pracovníci v pohrebníctve? Mimochodom, „firmy blízke ŽSR“ by mali vlastne skákať od radosti. Pripomínam rozdielnu funkciu priecestí v Nemecku a v SR, kde je fúra vecí, čo na výstražníku v Nemecku znamená „nepríjemnosť“, kdežto u nás vytvára bezprostredné smrteľné ohrozenie. Takže tá nová skrinka so žiarovkami bude dosť drahá záležitosť. A „firmy blízke ŽSR“ tak budú mať prácu na ďalšie desaťročia zaistenú.

      Na margo žltého svetla, sme na Slovensku, kde žltá neznamená brzdiť, ale šliapnuť na plyn. Ale dobre. Čo ale, až sa nám do výpočtu predzváňacej doby začne motať chodec (napr. štvorzávorové priecestia, priecestia s polovičnými závorami). Ten sa žltým svetlom neriadi, takže spadneme pod napočítanú dobu. Netuším koľko percent je takých priecestí, ale málo to nebude.

      Mimochodom, v tejto súvislosti som sa díval na odkazovanú zmenu Zákona o cestnej premávke, aké je predpísané chovanie pred novým priecestím, ale nikde som tam nenašiel zmenu §28, ktorý pritom ale explicitne požaduje striedavo prerušované červené svetlá. To som sa zle pozrel, alebo to legislatívci až takto nezvládli?

      1. Nie, firmy odchovane na ceskoslovenskej tradicii neskacu od radosti kvoli tomu, co som uz spominal – „nikdy sa to u nas tak nerobilo“. Sa aj dost divim, ze s takym pristupom tu este stale nemame na priecestiach ujov, ktori mechanickymi klukami zatvaraju rampy pred parnymi rusnami.

        Mame tu par ludi/firiem, co sa tiez trochu vyznaju v zelezniciach a vedia prichadzat s rieseniami, nielen s problemami.

        Legislativci uz urobili dost chyb a nejake este urcite urobia. Napr. v tom § 28 je chyba, ze je tam vobec nejake svetlo spominane, kedze vyznam vsetkych svetelnych signalov je vo vyhlaske. Opravi sa to jednoducho tak, ze sa to zo zakona vypusti.

        1. Ony na to tie „nikdy sa to u nas tak nerobilo“ majú aj riešenie. Proste sa použíjú návestidlové svetlá aj so všetkou elektronikou okolo. Jeden výstražník cca. 2x drahší než ten súčasný. Na Západe by ste sa divil ešte viac. Po Nemecku na mnohých miestach stále mechanické návestidlá (v rámci moderny občas podsvietené LED svetlami) alebo Británia a predávanie vlaku z jednej DOZ na druhú vyťukávaním zvonkových sekvencii (aj keď elektronickým zvonkovým tlačítkom, prenášaným po optike, so záznamom).

          A ktoré užasné firmy to sú a aké majú produkty? Aby sme nezistili niečo, čo nechcete. A aby sme sa neprehupli do opačného extrému, že budeme robiť zmenu pre zmenu. Niečo ako v tom vtipe o perestrojke a vedre so šróbami.

          Ten paragraf je v tom zákone tak snáď od ČSSR. Jediné čo na Slovensku z nejakého dôvodu vypadlo, že pri bielom prerušovanom svetle sa vylučuje jazda vlaku cez priecestie. Pôsobím v ČR, takže úplne nemám zistené, prečo k tomu došlo. Nové výstražníky potom akurát definitívne pochovajú jazdenie cez priecestia 50tkou. Budú to vodiči dodržovať?

          1. Tak uz tu boli aj reci o kopani novych kablov na stovky metrov, kym sme si nevysvetlili zmysel a podstatu signalov, takze aj tie obavy o 2x drahsich skrinkach beriem s velkou rezervou.

            A rychlost na priecestiach… Klasicka ukazka odborneho pristupu v Ceskoslovensku z minulosti. Uz ani len na tvrdo stanovena rychlost prejazdu cez priecestie nemá logiku, nevyplyva z medzinarodnych dohovorov, nie su na to naviazane dopravne znacky a ani to nekoresponduje s ostatnymi pravidlami o prechadzami cez priecestie, ale aby zo svetelneho signalu (prerusovana biela) vyplyvala max. rychlost, tak to je nezmysel, ktory nema obdobu v ziadnej normalnej a pravdepodobne aj nenormalnej krajine. To treba vypustit uplne a bez nahrady a nie sa obavat o dodrziavanie.

          2. hank: To sme si nevysvetlili, len som si povedal, že zatiaľ netuším, ako to bude zapracované do noriem na strane ŽSR. Ale vypísal som teda situácie, kde to bez kopania evidentne nepôjde. A Vy ste ich zasa len odignoroval. A ešte sa tvárite, že sme si niečo „vysvetlili“. S takouto len dúfam, že sa touto problematiku zaoberáte záujmovo a nemáte na nič žiadny reálny vplyv.

            Čo tie firmy a riešenia? Nič?

            No a čo do rýchlosti, tak keď začneme používať semafory, tak by sme sa mali držať toho, aká je povolená rýchlosť pre svetelnú signalizáciu. To je myslím 60 (výnimky neberiem). Ale dobre nemusíme upravovať rýchlosť jazdy cez priecestia, tri upozorňovacie značky by mohli stačiť. Ale sme na Slovensku, po prvých prúseroch sa začnú na prúserových priecestiach objavovať značky obmedzujúce rýchlosť a bude to zasa značkový labyrint.

          3. Nic v zlom, ale s ludmi, ktori mali technicke znalosti a roky skusenosti a pritom v skutocnosti nechapali podstatu toho, co robia a pre koho to robia, som sa za poslednych par rokov uz zabil kopec casu nikam neveducimi debatami, takze iste veci umyselne ignorujem, hlavne, ak uz som upozornil, ze toto nie je inziniersky portal, na ktorom sa riesia vyfabulovane problemy ako keby sme boli prvi a jedini na svete, co maju zeleznice.

            K firmam a rieseniam asi len tolko (ozaj som len laik, ktory sa tym zaobera len zaujmovo a nic o tom technicky nevie), ze su firmy, ktore dokazu predat svoje produkty v podstate iba v statoch byvalej RVHP a su firmy, ktore posobia okrem nas aj v trochu civilizovanejsom svete a vedia vyriesit Vase neriesitelne a drahe problemy s tym, ci pre vodicov/chodcov blikaju dve cervene svetla, blika jedno cervene svetlo alebo svieti cervene svetlo, prip. su doplnene bielym/zltym/zelenym svetlom.

          4. Inak ešte ma napadlo, ŽSR mali rozbehnutý program na odstraňovanie mechanických priecestí a priecestí typu VÚD. By som sa zasmial, keby to do tých 2 rokov stihli a potom len dali ruky do kríža, že oni už žiadne priecestia modernizovať nebudú, len opravovať.

          5. hank: Ja tu ale nikde netvrdím, že to nejde. Skoro všetko ide. Len to stojí čas a peniaze. A občas nie zrovna málo. A pýtam sa, či je tá zmena natoľko opodstatnená, aby stála za ich vynaloženie.

            Na rozdiel od Vás niečo viem o tom, ako sú tie zariadenia skonštruované a čo všetko je nutné splniť, aby táto zmena bola naozaj realizovaná. A príde mi, že to za to úplne nestojí. Ostatne, koľko krajín v Európe používa výstražníky na báze cestných semaforov, a koľko krajín používa podobné výstražníky ako my? Nemala by sa takáto vec riešiť centrálne v rámci EÚ?

            Tie problémy nie sú vyfabulované, ani nie sme jediní na svete, ktorí majú železnice. Len sme si tu tie priecestia za posledných 70 rokov nejako nastavili a teraz chceme zmeniť jeden prvok systému (výstražník). Čo zvyšok systému? Nemalo by sa zmeniť aj chovanie na strane železnice? Ak nie, nemali by sme do toho výstražníku implementovať aspoň určitých stavov blikajúcim žltým svetlom? To sú otázky, ktoré si evidentne nikto nepoložil a vo výsledku robíme zmenu pre zmenu, presne ako v tom vtipe o perestrojke a vedre so šróbami.

            A tie riešenia sú realizovateľné? Nezabudnime, že Elon Musk neopustil Hyperloop preto, že by ho nevedel zrealizovať ale preto, že zistil, čo je to líniová stavba. A založil Boring company, pretože tunel je prejednateľný najjednoduchšie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prejsť na začiatok