Po roku (zmeny v pravidlách cestnej premávky)

Nová vyhláška o dopravnom značení nadobudla účinnosť presne pred rokom – 1. apríla 2020. Bilancia tohto roka je pomerne žalostná – naďalej na cestách pribúdajú dopravné nezmysly, ktoré len recyklujú staré princípy, akurát s novým dizajnom, z čoho vidieť, že odborníci naďalej veľmi nerozumejú tomu, čo robia. Zmeniť právny predpis je však ľahšie ako zmeniť zmýšľanie ľudí a bude to chcieť ešte istý čas, kým bude vidieť pozitívne výsledky aj reálne na cestách – navyše, ešte stále sa bežne realizujú projekty schválené podľa starej vyhlášky, chýbajú technické predpisy, ktoré detailne upravia nové princípy umiestňovania a používania dopravných značiek a aj to dvojročné prechodné obdobie, ktoré si kdekto vykladá kdeako, je iba v polovici. Preto záver tohto veľmi stručného zhrnutia ročnej účinnosti novej vyhlášky bude radšej v pozitívnom tóne – už občas aj v praxi vidieť reálne výsledky toho, ako by to skutočne malo byť, nájde sa pár odborníkov, ktorí chápu a rozumejú dopravnému značeniu a aj tie technické predpisy už nejaké sú a pripravujú sa ďalšie. Hádam bude preto druhý rok účinnosti lepší ako ten prvý. 

V tomto článku sa budeme bližšie venovať iným zmenám, ktoré s dopravným značením súvisia a ktoré tiež platia (minimálne) už rok. Okrem novej vyhlášky o dopravnom značení nadobudla totiž 1. apríla 2020 účinnosť aj novela zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (zákon č. 393/2019 Z. z.), ktorá pre vodičov i chodcov priniesla viaceré (aj podstatné zmeny) v pravidlách cestnej premávky (niektoré z nich dokonca s účinnosťou už od 1. decembra 2019). Ako už bolo dávnejšie sľubované – tieto zmeny si predstavíme v samostatnom článku, lebo napriek roku, ktorý ubehol, je možné, že viaceré zmeny sa ešte veľmi v praxi neprejavili.

Dopravné značky

Nadradenosť a podradenosť

Najdôležitejšou zmenou v oblasti dopravného značenia, ktoré priniesla novela zákona, bolo vypustenie hierarchie medzi značkami a zariadeniami (zvislé nad vodorovným, zariadenia nad značkami, prenosné nad trvalým, elektronické nad plechovým, atď.). Ustanovenia o vzájomných vzťahoch medzi jednotlivými druhmi dopravných značiek boli rozdrobené medzi zákon o cestnej premávke a jeho vykonávaciu vyhlášku (vyhláška č. 9/2009 Z. z.). Takéto ustanovenia sa preto zo zákona vypustili a v značne modifikovanej a okresanej podobe presunuli iba do vyhlášky (už do novej vyhlášky č. 30/2020 Z. z.) tak, aby právna úprava vzťahov medzi značkami bola upravená spoločne (na jednom mieste), čo je zrozumiteľnejšie a vhodnejšie, a hlavne je už upravená správne a logicky. Ak sa napríklad opýtate hocikoho na vzťah medzi zvislými a vodorovnými značkami, takmer 100 % opýtaných vám povie, že “jasné, že zvislá má prednosť pre vodorovnou”, bez skutočného zamyslenia sa nad tým, čo to vlastne znamená. Dokonca aj otec či strýko (desaťročia inštruktor autoškoly) autora tak odpovedali, hoci obaja vodičský preukaz robili pred rokom 1975, kedy žiadne také pravidlo vo vtedajších predpisoch vôbec neexistovalo a od roku 1975 do roku 2009 spomínali všetky predpisy v súvislosti s nadradenosťou zvislých značiek nad vodorovnými slová ako “pri zmene miestnej úpravy”, “výnimočne”, “na prechodný čas”. Až 1. februára 2009 sa zaviedla všeobecná nadradenosť zvislých značiek nad vodorovnými, ak je medzi nimi nesúlad.

Nadradenosť zvislých značiek nad vodorovnými je pritom logický nezmysel. Dopravné značky nemajú štandardne (medzinárodne) zavedenú hierarchiu vo vzájomných vzťahoch, z hľadiska jednoznačnosti dopravnej situácie na danom mieste je to nežiaduce. Podľa Dohovoru o cestných značkách a signáloch sú všetky značky rovnocenné a nesmú byť vo vzájomnom rozpore. Ak nastane rozpor medzi značkami, ide o nelegálny a najmä nežiaduci (zmätočný) stav; takéto pravidlo u nás vlastne legalizovalo nežiaduce (nedokonalé, odfláknuté) dopravné značenie a hádzalo všetku zodpovednosť za rozlúštenie rozporu na vodiča, ktorý v danom momente vedie motorové vozidlo, sleduje situáciu v cestnej premávke a ešte má aj hútať nad tým, čo z toho, čo vidí pred sebou, má pred čím prednosť. Všetky umiestnené značky majú byť preto vo vzájomnom súlade bez toho, aby sa od účastníkov cestnej premávky vyžadovalo skúmanie ich postavenia a vzťahu k iným značkám, s ktorými sú v rozpore. Dočasné značky sú nadradené trvalým len vtedy, ak sú umiestnené na vozidle, nie paušálne. Je to výnimka, ktorá vyplýva z podstaty takého používania značiek – také značky sú v úseku svojej platnosti nadradené ostatným značkám. Ak sa však dočasne mení miestna úprava cestnej premávky (použitím štandardných dočasných značiek, teda nie umiestnených na vozidle), musia sa trvalé značky, ktoré by boli v rozpore s dočasnými značkami, zneplatniť ich prekrytím, demontážou, otočením a pod. To spôsobí, že situácia na ceste bude jednoznačná a jasná.

Paradoxom je, že v skutočnosti pri ich nesúlade z dôvodu chybného značenia, má reálnu “nadradenosť” vodorovné značenie. Napr. ak tvar križovatky na dodatkovej tabuľke nesedí s reálne vyznačenými čiarami alebo ak značky o usporiadaní jazdných pruhov nesedia s reálne vyznačenými pruhmi. Na križovatke Rusovská – Hálova v Petržalke bolo istý čas po jej rekonštrukcii ponechané pôvodné zvislé značenie, hoci sa pruhy v križovatke zmenili dokonca tak, že z pruhu, ktorý bol pripájací, sa stal priebežný a pruh, ktorý bol priebežný, sa stal pripájacím. Myslíte, že vodiči sa mesiace radili a dávali si prednosť pri prechádzaní medzi pruhmi podľa nadradenej zvislej značky alebo podľa podradných vodorovných čiar?

Nižšie je uvedený ďalší príklad situácie, kedy je (trvalo) zvislé značenie v nesúlade s vodorovným – zvislá značka určuje ako dovolený spôsob státia na chodníku celým vozidlom vpravo a vodorovné čiary určujú ako dovolený spôsob státia na chodníku čiastočne vozidlom vľavo. Ako mohol vodič pred 1. aprílom 2020 na tejto ulici (mimochodom, priamo pred policajným útvarom) zaparkovať legálne, keď má zvislé značenie prednosť pred vodorovným?

Obdobným nezmyslom bola aj nadradenosť svetelných signálov nad dopravnými značkami – svetelné signály sú nadradené iba značkám o prednosti v jazde, nie všetkým dopravným značkám (napr. prikázaný smer jazdy).

Detailom popri tom bola náprava nesprávnych pojmov „prenosné“ dopravné značky a „prenosné“ dopravné zariadenia, ktoré nevystihovali výstižne charakter tohto typu dopravných značiek a zariadení, na dočasné. Aj podľa dohovoru je hlavným parametrom dočasnosť, nie prenosnosť.

Hranica križovatky

Do 31. marca 2020 bola hranica križovatky definovaná ako miesto vyznačené vodorovnou značkou Priečna súvislá čiara , Priečna súvislá čiara so symbolom Daj prednosť v jazde! alebo Priečna súvislá čiara s nápisom STOP ; kde takáto vodorovná značka nebola, hranicu križovatky tvorila kolmica na os vozovky v mieste, kde sa pre križovatku začína zakrivenie vozovky. Od 1. apríla 2020 je hranicou križovatky už iba miesto, ktoré tvorí kolmica na os vozovky v mieste, kde sa pre križovatku začína zakrivenie vozovky. Definícia hranice križovatky sa teda upravila tak, aby nezávisela od vyznačenia priečnymi čiarami, ale iba od jej stavebného prevedenia (zakrivenia vozovky). Tiež to nie je práve jasná a zrozumiteľná definícia a bolo by možno vhodné ju aj úplne zo zákona vypustiť a neviazať na ňu žiadne všeobecné pravidlá cestnej premávky. Aj tak je už iba jedno – zákaz zastavenia a státia vo vzdialenosti kratšej ako 5 m pred hranicou križovatky a 5 m za ňou. Nie je logické – a ani v zahraničí bežné – aby vodorovné značky, ktoré vyznačujú dávanie prednosti v jazde, znamenali zároveň hranicu križovatky, od ktorej sa odvíja zákaz zastavenia.

Na križovatke z vedľajšej cesty sa priečne čiary (jedno, či čakacia alebo STOP čiara) majú vyznačovať pokiaľ možno čo najhlbšie v križovatke, aby sa zabezpečil čo najlepší rozhľad vodičov do križovatky. Ideálne v mieste okraja vozovky cesty s prednosťou v jazde – v takom prípade zároveň priečna čiara nahrádza okrajovú čiaru cesty s prednosťou v jazde v mieste, kde je priečna čiara vyznačená. Iba ak má cesta s prednosťou v jazde širokú krajnicu (viac ako 1 m), má byť priečna čiara vyznačená tak, aby nezasahovala do toho krajnicového priestoru. 

Rýchlostná cesta/cesta pre motorové vozidlá

Konečne sa tiež upratalo používanie pojmov “diaľnica”, “rýchlostná cesta” a “cesta pre motorové vozidlá”. Miešanie stavebných pojmov s “premávkovými” pojmami a nechápanie rozdielu medzi nimi viedlo k tomu, že sa domotalo aj to, čo bolo voľakedy upravené správne (resp. minimálne lepšie). Úplne sa upustilo od používania pojmu „rýchlostná cesta“ v pravidlách cestnej premávke, čo bolo zmätočné vo vzťahu k pojmu „rýchlostná cesta“ podľa cestného zákona (zákon č. 135/1961 Zb.), v dôsledku čoho v praxi opakovane dochádzalo k nežiaducemu zamieňaniu týchto pojmov a často k ich nesprávnemu chápaniu ako pojmov ekvivalentných. Výsledkom toho bolo aj to, že značka so symbolom osobného vozidla spredu na modrom podklade neznamenala cestu pre motorové vozidlá so svojimi pravidlami, ale rýchlostnú cestu s totožnými pravidlami ako na diaľnici.

To malo o. i. za následok označovanie konca diaľnice a začiatku rýchlostnej cesty (a naopak), čo bola dvojica značiek bez akéhokoľvek významu pre vodiča:

Pojem „cesta pre motorové vozidlá“ sa používal v našich pravidlách cestnej premávke pred rokom 2009 a vychádza z medzinárodných dohovorov, pričom sa tento pojem štandardne používa aj v iných štátoch (Road for motor vehicles, Kraftfahrstraße, Autostraße, motortrafikled, Autoweg). Cesta pre motorové vozidlá je v zmysle medzinárodných dohovorov cesta s obmedzeným prístupom (len pre motorové vozidlá), obmedzeným pripojením (je vylúčená dopravná obsluha priľahlých nehnuteľností) a označená príslušnou dopravnou značkou; neznamená však cestu s nejakými určenými technickými parametrami tak, ako je to vnímané v kontexte „rýchlostnej cesty“ či diaľnice podľa cestného zákona (smerovo rozdelená, pripájacie a odbočovacie pruhy, mimoúrovňové križovania). Označenie cesty ako cesty pre motorové vozidlá je možné použiť napr. na diaľnice a rýchlostné cesty vybudované v polovičnom profile, ako aj na cesty I. triedy, príp. aj na iné cesty, ak je vhodné na danej ceste zamedziť premávke nemotorizovaným účastníkom cestnej premávky a zvláštnym motorovým vozidlám. Prevažne ide o obchvaty obcí a miest alebo iné tranzitné úseky s intenzívnou premávkou. Podmienkou na takéto označenie cesty je posúdenie dopadov na pohyb vylúčených účastníkov cestnej premávky a prihliadnutie na existenciu súbežnej cesty vhodnej pre týchto účastníkov, resp. primeranosť ich obchádzky. 

Najvyššia dovolená rýchlosť na ceste pre motorové vozidlá nie je ustanovená explicitne zákonom; vyplýva buď zo všeobecných pravidiel o rýchlosti (v obci/mimo obci) alebo z dopravných značiek/zariadení. Preto aj vyššie spomínaná značka vypadla z novej “uvítacej” tabule na hraničnom priechode .

Jazda vozidlami

Miesto mimo cesty

Miesto mimo cesty bol v zákone (hlavne pri prednosti vozidlám a chodcom pri vychádzaní z takého miesta) používaný pojem bez toho, aby bol definovaný. Viac to však spôsobovalo problém pre odborníkov pri objasňovaní priestupkov a vyšetrovaní dopravných nehôd ako pre bežných vodičov/chodcov.  Zväčša totiž každý vie, že má dávať prednosť, ak vychádza na cestu z niečoho, čo nie je “bežná” cesta. Po vzore z právnych úprav iných štátov sa ustanovenia, v ktorých sa používal tento právne neurčitý pojem, preformulovali tak, aby sa v nich len príkladmo používali výpočty objektov, na ktoré sa majú dané pravidlá aplikovať. Čiže už nie je uvedené, že pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty je vodič povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste, ale že pri vchádzaní na cestu z pozemku ležiaceho vedľa cesty, areálu s obmedzeným prístupom, oploteného objektu, garáže, parkoviska, obratiska električiek a podobných miest, je vodič povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste.

Formuláciou ide čiastočne o podobné vyjadrenie ako bolo uvedené v zákone č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý de facto tiež len podobným spôsobom vymenovával obslužné priestory alebo priestory s obmedzeným prístupom, pri vchádzaní z ktorých na cestu bol vodič povinný dať prednosť vozidlu idúcemu po ceste.

Používanie mobilov

Preformuloval sa zákaz používania mobilov z Vodič nesmie počas vedenia vozidla používať telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému „voľné ruky“ alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla. na Vodič nesmie počas vedenia vozidla držať v ruke alebo iným spôsobom obsluhovať telefónny prístroj alebo iné telekomunikačné, audiovizuálne alebo obdobné zariadenie okrem použitia systému „voľné ruky“ alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla.

Ide o jednoznačnejší popis zakázaných činností vzhľadom na častú situáciu pri kontrolách v praxi, keď vodiči oponujú, že nepoužívali telefónny prístroj, len ho držali v ruke (zdĺhavé a náročné objasňovanie skutku) – čiže už je jednoznačne zákonom zakázané držať v ruke telefónny prístroj, ako aj jeho prípadná iná obsluha. Uvedené platí tak pre telefónny prístroj, ako aj pre iné obdobné zariadenie, predovšetkým hovorové alebo audiovizuálne záznamové zariadenie (napr. kamera, tablet). Obsluhovaním týchto zariadení, resp. vykonávaním inej obdobnej činnosti, ktorá nesúvisí s vedením vozidla, sa však nemá na mysli vykonanie jednoduchých úkonov, napr. zníženie/zvýšenie hlasitosti rádia či zapnutie klimatizácie jedným stlačením gombíka; naopak, ak by malo ísť už o komplikovanejšie a zdĺhavejšie úkony (ladenie stanice autorádia, zadávanie cieľa cesty do navigácie a pod.), takáto činnosť je už pre vodiča počas jazdy zakázaná. Ak sa však tieto zariadenia ovládajú prostredníctvom doplnkových funkcií na uľahčenie ich obsluhy (prostredníctvom multifunkčného volantu), takáto činnosť neodpútava pozornosť vodiča natoľko, aby bola kvalifikovaná ako porušenie tohto zákazu.

Za porušenie tohto zákazu sa aj zvýšila možná pokuta – v blokovom konaní (ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť) za to možno uložiť až 100 eur (namiesto predchádzajúcej hornej hranice 50 eur) a v riadnom priestupkovom konaní až 200 eur (namiesto predchádzajúcej hornej hranice 100 eur).

Zipsovanie

Definícia striedavého radenia (zipsovania) je pomerne krkolomná – vodič idúci v priebežnom jazdnom pruhu je povinný umožniť vodičovi prvého vozidla nachádzajúceho sa v jazdnom pruhu, ktorý sa zaraďuje do priebežného jazdného pruhu, preradenie do priebežného jazdného pruhu, ak ten dáva znamenie o zmene smeru jazdy. Súbežnou jazdou je zas jazda vozidiel súbežne vedľa seba pri takej hustej premávke, že sa utvoria súvislé prúdy vozidiel, v ktorých vodič motorového vozidla môže jazdiť len takou rýchlosťou, ktorá závisí od rýchlosti vozidiel idúcich pred ním (logicky prichádza do úvahy len na ceste s najmenej dvoma jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy).

Pri súbežnej jazde sa zaviedlo povinné striedavé radenie vždy aj pri znižovaní (zbiehaní) počtu jazdných pruhov idúcich v priamom smere , nielen pri prekážke cestnej premávky v jednom jazdnom pruhu. Do 31. marca 2020 bolo zipsovanie pri zbiehaní jazdných pruhov povinné len vtedy, ak bola použitá značka Striedavé radenie , ktorá následne už nebola do novej vyhlášky zapracovaná. Značka bola prevzatá z Rakúska, hoci v Rakúsku len zdôrazňuje tak či tak platné zipsovanie, ale u nás mohla mať aj regulačný (príkazový) charakter (zavádzala pravidlá striedavého radenia).

Pri aplikovaní tohto pravidla bude problémom nesprávna prax označovať pripájací pruh ako znižovanie počtu jazdných pruhov. Napriek tomu, že aj stará vyhláška výslovne hovorila o tom, že značka o znižovaní jazdných pruhov sa používa len tam, kde k tomu znižovaniu dochádza na rozdiel od predchádzajúceho úseku cesty, bežne sa nesprávne používa aj na pripájacie pruhy, čo znamená podstatnú zmenu pravidiel o dávaní prednosti (pri prechádzaní z pripájacieho pruhu do priebežného sa podľa pravidiel nezipsuje, ale vždy sa dáva prednosť v jazde, hoci aj pri súbežnej jazde (kolóne)). Rozdiel vidieť pri vodorovných čiarach – jazdné pruhy, ktoré sa zbiehajú, sú vyznačené rovnakými (tenkými) čiarami; pripájací pruh je vyznačený hrubšou čiarou ako priebežný.

Záchranárska ulička

Po vzore iných štátov (Nemecko, Rakúsko, Česko, atď.) sa aj u nás zaviedlo povinné vytváranie tzv. záchranárskej uličky. Cieľom je zavedenie presného postupu správania sa vodičov pri súbežnej jazde (v kolóne). 

Záchranárska ulička je definovaná ako voľný priestor na prejazd vozidiel a vodič je povinný ju spoluvytvárať (vykonať taký jazdný úkon, ktorý umožní jej vytvorenie) pri súbežnej jazde vtedy, ak cestná premávka je taká hustá, že vyvolá vznik kolóny stojacich vozidiel. Záchranárska ulička sa musí vytvárať na diaľnici alebo na smerovo rozdelenej ceste mimo obce s najmenej dvoma jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy (tam sa to tiež zaviedlo kvôli čiastočnej stavebno-technickej podobnosti s diaľnicami). Ak ide o diaľnicu (cestu) s dvoma jazdnými pruhmi, musí sa záchranárska ulička vytvárať v strede medzi týmito pruhmi; ak ide o diaľnicu (cestu) s viac ako dvoma jazdnými pruhmi, ulička sa musí vytvárať medzi ľavým jazdným pruhom a k nemu priliehajúcim pruhom (za zmienku stojí, že Česi pri troj a viacpruhových diaľniciach najskôr zaviedli vytváranie uličky medzi pravým a priľahlým pruhom a až po niekoľkých rokoch to zmenili na vytváranie uličky medzi ľavým a priľahlým pruhom). Pri vytváraní záchranárskej uličky je vodič na nevyhnutne potrebný čas oprávnený vojsť aj na miesta, kde je to inak zakázané, ak tým neohrozí iného účastníka cestnej premávky (typicky ide o vojdenie na krajnicu).

Záchranársku uličku môže použiť len vodič vozidla s právom prednostnej jazdy alebo vodič vozidla zabezpečujúci odstránenie následkov dopravnej nehody alebo inej mimoriadnej udalosti.

Nevykonanie jazdného úkonu za účelom vytvorenia záchranárskej uličky už v čase vytvárania dopravnej kongescie – pri súbežnej jazde, je chápané ako menej závažný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (v blokovom konaní za to možno uložiť pokutu do 50 eur, v riadnom konaní do 100 eur); ak však nevykonaním takého jazdného úkonu vodič znemožní prejazd vozidlu s právom prednostnej jazdy, takéto konanie sa už považuje za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Ako porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom sa zaviedlo aj zneužitie takto vytvorenej uličky (neoprávnená jazda v nej), čiže za to možno v blokovom konaní uložiť pokutu do 150 eur, v riadnom konaní pokutu 60 až 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov. Zaviedla sa tiež možnosť sankcionovať takéto porušenie aj prostredníctvom objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla (s pokutou 99 eur, ak bola porušená povinnosť vytvoriť záchranársku uličku a 300 eur, ak bol porušený zákaz jazdy v záchranárskej uličke).

Pri záchranárskej uličke ide o ďalšie zavedenie zákonnej povinnosti vychádzajúcej najskôr z odporúčaní pre správanie sa v cestnej premávke. Pokračuje sa tak v “tradícii” – z takých základov už bol zavedený povinný odstup 2-3 s, reflexné prvky pre chodcov či prilby pre cyklistov; najnovšie hrozí zavedenie povinného bočného odstupu 1,5 m pri predchádzaní cyklistu. Máloktoré z týchto odporúčaní sú však v iných štátoch zákonnými povinnosťami ako u nás. Je totiž rozdiel, či sa niečo verejnosti odporúča a robia sa na to mediálne kampane a pod. alebo sa niečo vyžaduje zákonom pod hrozbou pokuty. Záchranársku uličku zavádza čoraz viac štátov (od 1. januára 2021 už aj Švajčiarsko), pričom však jej reálny účinok je pomerne otázny. 

Štáty, ktoré už záchranársku uličku zaviedli, však informovanosť o nej u vodičov aj reálne podporujú (viď švajčiarska kampaň). Len u nás sa to berie tak, že zaviedla sa zákonná povinnosť – problém vyriešený. Alebo ste za ten rok účinnosti videli aj u nás aspoň niečo podobné?

BUS pruh

Jednou z mnohých animozít v našich pravidlách cestnej premávky bolo, že cez električkový koľajový pás a cez vyhradený (BUS) pruh bolo možné aj predchádzať, čo sa od 1. decembra 2019 vypustilo.

Kruhový objazd

Vhodnejším a presnejším spôsobom sa naformulovalo znenie pravidla o prednosti v jazde na kruhovom objazde. Staré znenie (vodič vchádzajúci do kruhového objazdu má prednosť v jazde, ak dopravnou značkou nie je ustanovené inak) nevystihovalo podstatu pravidiel o prednosti v jazde na kruhovom objazde dostatočne jasne. V nadväznosti na Dohovor o cestnej premávke a Dohovor o cestných značkách a signáloch (Viedeň, 1968) sa zaviedlo, že vodič v kruhovom objazde, ktorý je označený značkou Kruhový objazd spolu so značkou Daj prednosť v jazde! alebo Stoj, daj prednosť v jazde! má prednosť v jazde pred vodičmi vchádzajúcimi do kruhového objazdu. Pri takomto znení pravidla prichádza teoreticky do úvahy aj možnosť kruhového objazdu, ktorý nebude označený aj značkami o dávaní prednosti – vtedy sa bude na celom objazde uplatňovať prednosť sprava. 

Nie je možné v rámci jedného kruhového objazdu kombinovať rôzne prednosti v jazde na jednotlivých vjazdoch do objazdu ako evokovalo staré znenie. Vodič v kruhovom objazde vedel iba to, ako bola upravená prednosť na tom jednom vjazde, ktorým do kruhového objazdu vošiel, ale nevedel už, ako je upravená prednosť na ďalších vjazdoch. To spôsobilo osádzanie značiek o hlavnej ceste vnútri objazdov, čo bol pravdepodobne celosvetový unikát.

Okruh

Vypustil sa zákaz státia na okruhu vyznačenom dopravnými značkami . V nadväznosti na to sa tieto značky nezaradili ani do novej vyhlášky, keďže nejde o medzinárodne štandardizovanú značku a z hľadiska jednoznačnosti pravidiel cestnej premávky je vhodnejšie zákaz státia vyznačiť v prípade potreby štandardnými značkami . Regulačný význam tejto značky (že znamená zákaz státia) tak či tak poznalo iba malé percento aktívnych vodičov a zahraniční vodiči význam tejto značky nepoznajú vôbec. Aj ten zákaz státia na okruhu bol v čase premenlivý – do roku 2009 platil, od roku 2009 do roku 2015 neplatil, od roku 2016 do roku 2019 zasa platil a od 1. decembra 2019 už hádam definitívne neplatí… Existencia týchto značiek navyše nemá opodstatnenie ani z hľadiska orientácie vodičov, keďže často nešlo ani tak o „okruhy“ ako skôr len o prieťahy obcami/mestami. Vhodnejšie je premávku navigovať smerovými značkami s cieľmi a šípkami tak, aby sa (aj zahraniční) vodiči vedeli včas a jednoducho orientovať a radiť do jazdných pruhov. Ak sa aj v zahraničí používa niečo obdobné, ide o medzinárodne zrozumiteľnejšie symboly okruhu (šípka v kruhu, slovo RING) používané práve na tých smerových značkách a nie o samostatné značky.

Pri tejto značke došlo pravdepodobne v minulosti k jej (zasa raz) povrchnému prevzatiu z Rakúska a Nemecka, kde majú obdobnú (archaickú) značku , ktorá sa však používa na pouličných lampách a znamená, že tieto lampy nesvietia celú noc. Na takej ulici je následne vodičom v noci zakázané stáť bez vlastného osvetlenia.

Chodci a chodníky

Miesto na prechádzanie

Obdobne ako je tomu v zahraničí (napr. Česká republika, Nemecko, Holandsko) aj u nás sa (znovu)zaviedlo miesto na prechádzanie, čím sa rozumie miesto, ktoré je spravidla stavebno-technicky prispôsobené na prechádzanie chodcov cez vozovku, avšak nie je vyznačené ako priechod pre chodcov, t. j. chodci tu nemajú prednosť a z hľadiska pravidiel o prechádzaní cez cestu sa uplatňujú pravidlá o prechádzaní mimo priechod. 

Okrem toho však na mieste na prechádzanie platia obdobné pravidlá ako na priechode pre chodcov – vodiči sa na ňom nesmú otáčať, cúvať, zastaviť a stáť a chodci sú povinní takéto miesto prednostne použiť na prechádzanie cez cestu. 

Miesto na prechádzanie sa vyznačuje dvoma prerušovanými čiarami vzdialenými od seba spravidla 4 m . Takáto úprava je vhodná na vybraných miestach ako kompromis medzi uspokojením potreby chodcov a zachovaním plynulosti cestnej premávky. Medzi praktické príklady využitia možno zaradiť križovatky s premávkou riadenou svetelnými signálmi alebo miesta na prechádzanie električkových koľají.

Parkovanie na chodníku

Možnosť parkovania na chodníku pri ponechaní voľnej šírky 1,5 m sa nesprávne a nelogicky vykladala ako možnosť jazdiť kdekoľvek po chodníku za účelom zaparkovania vozidla tam, kde ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m, pričom vodiči často kvôli tomu prejdú po chodníku nemalú vzdialenosť. V zákone je pritom jednoznačne uvedený zákaz iným účastníkom cestnej premávky používať chodník; výnimka platí len pre zastavenie alebo státie vozidla, nie pre jazdu po chodníku. Z dôvodu posilnenia ochrany najzraniteľnejšieho účastníka cestnej premávky na chodníku, ktorý je budovaný a určený práve pre chodca (kde sa voľne pohybujú, hrajú deti) sa upravilo pravidlo o parkovaní na chodníku tak, aby v ňom bolo jednoznačne uvedené, že parkovať na chodníku možno len tak, aby pritom nedochádzalo k jazde po chodníku – po novom je v zákone jasne uvedené, že parkovať možno len na chodníku, ktorý je priľahlý k ceste (susedí s cestou) a pri parkovaní možno vchádzať na chodník a vychádzať z neho len v mieste zastavenia/státia vozidla a nemožno pritom prekonávať zábrany chrániace chodník pred vozidlami (zábradlie, stĺpiky, biskupské klobúky, reťaze a pod.). Tiež sa výslovne doplnilo, že treba ponechať voľnú šírku súvislých 1,5 m. Zároveň z dôvodu, že chodník je zo stavebno-technického hľadiska konštruovaný predovšetkým pre chôdzu osôb a nie pre státie vozidiel, zakázala sa možnosť parkovať na chodníku vozidlám s celkovou hmotnosťou nad 3,5 t.

Cyklisti

Alkohol

Od roku 2017 môžu cyklisti jazdiť s určitým povoleným množstvom alkoholu v krvi. Nie je to nič neštandardné, v takmer všetkých európskych štátoch je tolerované určité množstvo alkoholu pre vodičov aj motorových vozidiel (zvyčajne 0,5 ‰). Extrémami sú na jednej strane Česko, Slovensko a Rumunsko (ktorí ako jediní nemajú oficiálne povolený žiaden limit na alkohol pre vodičov motorových vozidiel) a na druhej strane Maďarsko, ktoré nemá pre cyklistov (rovnako ako pre chodcov) žiaden limit pre alkohol a Anglicko, kde majú všetci vodiči limit 0,8 ‰ (u nás je 1 ‰ už trestný čin). Základné pravidlá cestnej premávke platiace vo väčšine štátoch Európy (vrátane limitov na alkohol) si môžete pozrieť tu. 

Limit povoleného alkoholu pre cyklistov sa u nás stanovil na 0,5 ‰; oficiálne ide o množstvo alkoholu, ktoré v organizme cyklistu nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou. S takýmto povoleným množstvom alkoholu cyklisti nemôžu jazdiť všade, ale iba v obci alebo po cestičke pre cyklistov. 

V roku 2016 však bolo schválené nešťastné znenie výnimky, ktoré umožňovalo takto jazdiť v zastavanom území obce s odkazom na § 139a ods. 8 stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb.), podľa ktorého týmto územím môže byť napr. aj pozemok vhodný na zastavanie vymedzený na tento účel územným plánom obce alebo územným plánom zóny alebo pozemok, ktoré je podľa územného plánu obce alebo územného plánu zóny určený na umiestnenie stavieb na účel uspokojovania voľnočasových a rekreačných potrieb obyvateľstva (rekreácie). Skutočnosť, či obec schválila dané miesto na umiestnenie stavby, nie je okamžite na mieste jednoznačne viditeľné, preto sa toto znenie nahradilo jednoduchým vymedzením, že cyklisti môžu s povoleným množstvom alkoholu jazdiť (okrem cestičky pre cyklistov) v obci, t. j. na území vymedzenom značkami a .

Koridor/ochranný pruh

V rámci vtedy pripravovanej novej vyhlášky o dopravnom značení sa plánovala vypustiť vodorovná značka Koridor pre cyklistov , keďže koridory pre cyklistov nemajú z hľadiska bezpečnosti cyklistov praktický význam a u cyklistov môžu vytvárať dojem falošného bezpečia. Preto sa aj vypustil zákaz zastavenia a státia na koridore, hoci nakoniec koridor v novej vyhláške na tlak cyklistických odborníkov ostal .

Namiesto toho sa v zákone zaviedol zákaz zastavenia a státia na na ochrannom pruhu pre cyklistov . Ochranný pruh pre cyklistov je priestor vyznačený popri pravom okraji vozovky prerušovanou čiarou s pravidelne umiestnenými symbolmi bicykla v ňom, do ktorého môže vodič motorového vozidla vojsť len v prípade nevyhnutnej potreby (napr. pri vyhýbaní sa protiidúcemu vozidlu, ak sa s ohľadom na svoje rozmery nezmestí do zvyšku jazdného pruhu určeného pre jeho smer jazdy, pri odbočovaní a pod.), pričom nesmie ohroziť cyklistov. Na rozdiel od koridoru táto forma značenia znamená pre vodičov motorových vozidiel reálnu povinnosť (zákaz vchádzania, ak to nie je nevyhnutné), ktorá má pre cyklistov vyšší aspekt bezpečnosti. Tento pruh (známy tiež aj ako „viacúčelový“ pruh) je bežne používaný aj v iných krajinách ako bezpečné riešenie cyklistickej infraštruktúry v obci pri nedostatku priestoru na ceste (keď nie je možné vyznačiť plnohodnotný cyklistický pruh či umiestniť cyklistickú cestičku). Taktiež možno ochranný pruh vyznačiť aj mimo obce na cestách s nízkou intenzitou premávky, pričom nie je nutné budovať nákladné segregované cyklistické komunikácie.

Reflexné prvky

Vypustila sa povinnosť cyklistu jazdiaceho za zníženej viditeľnosti po krajnici alebo po okraji vozovky mať na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo mať oblečený reflexný bezpečnostný odev. Takáto povinnosť je duplicitná s tým, že už samotný bicykel musí byť vždy vybavený presne stanovenými reflexnými prvkami (biele odrazové sklo vpredu, červené odrazové sklo vzadu a oranžové odrazové sklá zboku na oboch stranách pedálov a lúčov kolies) a za zníženej viditeľnosti musí byť okrem toho vybavený svietidlom svietiacim dopredu bielym svetlom a svietidlom svietiacim červeným svetlom dozadu.

Prilba

Pre cyklistov starších ako 15 rokov sa vypustila povinnosť nosiť mimo obce prilbu (v obci túto povinnosť nemali); pravidlá o nosení prilieb pre deti do 15 rokov ostali bezo zmeny (teda ju musia nosiť pri bicyklovaní vždy).

Povinné nosenie prilieb pre cyklistov (na rozdiel od povinného nosenia prilieb pre motocyklistov) nevyplýva z medzinárodných dohovorov. Voči dospelým cyklistom šlo o veľmi výnimočne zavedenú povinnosť (v obdobnej podobe ju má len jediná krajina v EÚ – Španielsko), dokonca aj voči maloletým cyklistom je zákonná povinnosť nosenia prilieb pomerne zriedkavá (nemajú ju zavedenú nielen cyklisticky rozvinuté krajiny ako Holandsko, Dánsko, Nemecko, Belgicko, Švajčiarsko, ale ani dva z našich susedných krajín – Poľsko a Maďarsko). Aj keď vo všeobecnosti sa nosenie prilby pre cyklistov odporúča, keďže ide o prostriedok, ktorý môže znížiť riziko ťažkého zranenia hlavy a mozgu, zákonná povinnosť pod hrozbou pokuty nie je osvedčeným prostriedkom na zníženie nehodovosti cyklistov, resp. podľa rôznych zahraničných štúdií môže skôr odrádzať od cyklistiky s otáznym reálnym vplyvom na bezpečnosť. Nosenie prilby mimo obce pre cyklistov nad 15 rokov sa tak ponecháva na zvážení a zodpovednosti každého cyklistu, či je ochotný chrániť svoj život a zdravie nosením ochrannej prilby rovnako, ako je ponechané na vlastnej zodpovednosti každého nosenie prilby v obci, či nosenie prilby u korčuliarov alebo kolobežkárov.

e-kolobežky

Kolobežkári sú – rovnako ako korčuliari či skejtbordisti – zaradení z hľadiska pravidiel cestnej premávky medzi chodcov. Vzhľadom na rastúce množstvo kolobežiek s pomocným motorčekom (e-kolobežiek), ktoré sú svojou konštrukciou a parametrami porovnateľné skôr s bicyklami či malými motocyklami, sa však ich užívatelia zaradili medzi vodičov nemotorových vozidiel. Kolobežkári s pomocným motorčekom totiž nemali povinnosti vodiča, ako majú napríklad cyklisti, a keďže boli “chodcami”, mohli legálne jazdiť po chodníkoch, čím ohrozujú ostatných chodcov. Zároveň sa stávajú nehody s účasťou e-kolobežkára, pričom jeho zrážka s iným chodcom nemohla byť riešená ako dopravná nehoda (tou je udalosť, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla). Taktiež nemohli byť na e-kolobežkára uplatňované povinnosti vodiča vzťahujúce sa požitie alkoholu alebo inej návykovej látky pred jazdou alebo počas jazdy.

Pravidlá

Zjednotili sa pravidlá pre samovyvažovacie vozidlá a e-kolobežky – mimo cestičky pre cyklistov, poľnej/lesnej cesty a obytnej zóny môže na nich jazdiť len osoba staršia ako 15 rokov, po chodníku síce s nimi možno jazdiť, ale len rýchlosťou chôdze a nesmú sa pritom ohroziť ani obmedziť chodci, možno s nimi jazdiť aj po cyklistickej infraštruktúre, ak sa pritom neohrozia ani neobmedzia cyklisti, na jednomiestnom takom vozidle nie je dovolená jazda viacerým osobám, atď.

Vyššie uvedená výnimka zo striktného zákazu požívania alkoholu pre cyklistov sa s poukazom na technickú podobnosť týchto vozidiel rozšírila aj na vodiča samovyvažovacieho vozidla a vodiča kolobežky s pomocným motorčekom.

Čo je e-kolobežka?

Za e-kolobežku sa považuje len také nemotorové vozidlo, ktoré zachováva pôvodný charakter kolobežky (pohyb pomocou odrážaním nohou), pričom na pohon okrem ľudskej sily slúži aj elektrický pomocný motorček, ktorý neumožňuje vyvinúť rýchlosť vyššiu ako 25 km/h a nie je vybavené sedadlom.

Čiže “kolobežky” so spaľovacím motorom, so sedadlom či také, ktoré dokážu ísť rýchlosťou viac ako 25 km/h , nie sú z hľadiska pravidiel cestnej premávky kolobežky s pomocným motorčekom, ale motorové vozidlá (akurát na ne netreba vodičské oprávnenie), čiže nesmú jazdiť po chodníku (ani pomaly) ani nemajú výnimku z alkoholu.

Osoba pohybujúca sa na kolobežke bez motorčeka sa aj naďalej na účely pravidiel cestnej premávky považuje za chodca.

Čo neprešlo

V rámci pripomienkového konania boli v roku 2019 uplatnené viaceré zaujímavé zásadné pripomienky, ktorých prijatie by bolo viac ako prospešné, avšak neprešli:

Zrušiť zákaz otáčania na riadenej križovatke

Otáčanie nie je paušálne zakázané nikde, slúži na to zvislá značka. Paradoxne máme paušálne zakázané otáčanie na jednom z najbezpečnejších miest, čo riadená križovatka bezpochyby je. Ak svetelná signalizácia prestane fungovať alebo sa vypne, tak už nejde o riadenú križovatku a už sa tam otáčať možno.

Zrušiť zákaz predchádzania na križovatke

Ani paušálny zákaz predchádzania v križovatkách (na ceste s prednosťou v jazde, v riadenej križovatke) neplatí asi nikde na svete, dokonca ani v Česku, takýto zákaz je v rozpore s Dohovorom o cestnej premávke. Zákaz predchádzania v priebehu hlavnej cesty má byť riešený značkou.

Zrušiť diaľnicu v obci

Diaľnicu v obci medzinárodné predpisy nepoznajú a ani v Európe okrem Česka takáto úprava nie je zavedená. V zmysle medzinárodných predpisov existujú tri základné režimy premávky: v obci, mimo obce a na diaľnici. Prípad „diaľnica v obci“ je potom miešaním dvoch režimov, ktoré nie sú vzájomne kompatibilné a obsahujú vzájomne rozporné regulácie.

Zrušiť parkovanie na chodníku

Parkovanie (zastavenie a státie) na chodníku musí byť regulované dopravnými značkami. Sme asi jediná krajina v EÚ, ktorá paušálne povoľuje parkovanie na chodníku. Všeobecné pravidlo má ustanovovať paušálny zákaz parkovania na chodníku a dopravnými značkami sa má udeliť výnimka z tohto pravidla a určiť spôsob takého parkovania (pozdĺžne, kolmo, šikmo).

Umožniť bezpečný prechod cez vozovku chodcom vstupujúcich na priechod

Zosúladenie s Dohovorom o cestnej premávke. Sme jeden z mála štátov v EÚ, ktorý túto úpravu ignoruje a necháva túto povinnosť na dobrovoľnosti vodičov. Pri súčasnej právnej úprave vlastne nie je rozdiel, či chodec prechádza cez vozovku po priechode alebo mimo neho. Mimo prechodu môže chodec prejsť len keď nijako neobmedzí prechádzajúce autá – toto však platí aj na priechode pre chodcov. Chodec pred priechodom pre chodcov môže stáť aj niekoľko minút a vodič vozidla nie je povinný mu umožniť prejsť cez vozovku. A pre vstup na vozovku platia rovnaké pravidlá bez ohľadu na to, či je tam priechod alebo nie. Priechod pre chodcov pri takejto úprave je vlastne úplne zbytočný, keďže je fakticky degradovaný len na plochu, kadiaľ sa odporúča chodcom prechádzať cez cestu. V skutočnosti je to dokonca ešte horšie, nakoľko cez cestu môže chodec prechádzať aj jednotlivo, na priechode pre chodcov nie. Musí čakať na ďalšieho chodca, aby mohol prejsť na druhú stranu v skupinke! Priechod pre chodcov má byť bezpečné miesto na prechádzanie chodcov tak ako vo vyspelých krajinách na západ od nás. Vodič vozidla akonáhle vidí čo i len jedného chodca pri priechode, mal by mu umožniť prejsť cez vozovku. A pretože chodec má v západných demokraciách také postavenie aké má, nie je priechod pre chodcov na každom kroku, v každej bočnej uličke, pomaly na každej neriadenej križovatke. Zriadenie priechodov pre chodcov je následne potrebné podmieniť jasnými pravidlami.

Vypustiť školskú zónu

Školská zóna je nezmysel a v podmienkach EÚ nevyužiteľná (čo v časoch mimo školského vyučovania?). Väčšina vodičov význam školskej zóny nepozná a v okolitých štátoch sa takisto nevyskytuje.