Rozbor dopravného značenia – Einpark

Na tomto portáli sa okrem rôznych teoretických článkov o dopravnom značení či pravidlách cestnej premávky budú postupne zverejňovať aj praktické rady či príklady rôznych realizácií dopravného značenia s bližším rozborom toho, čo je dobré a zlé. Niektoré všeobecné praktické príklady už boli popísané (séria článkov o najčastejších chybách v dopravnom značení), občas si rozoberieme aj celkové aspekty dopravného značenia na konkrétnom mieste/území.

Začneme komplexom Einpark, ktorý medzi rokmi 2017 až 2020 postavil developer Corwin, a. s. na mieste dovtedy stavebne nevyužitého pozemku.

pôvodný pozemok, na ktorom bol postavený Einpark
(pozemok bol od Einsteinovej chránený vyše 60 m dlhou protihlukovou stenou)

Einpark sa nachádza v Petržalke, časti Dvory, medzi Einsteinovou ulicou a Zadunajskou cestou. Dopravne ide o územie ohraničené jedným z prieťahov cez Bratislavu/Petržalku (max. rýchlosť 70 km/h) a zónou 30. Je obklopený diaľnicou D1, Gymnáziom Alberta Einsteina, Billou a komplexom Esprit. Einpark pozostáva z 18-poschodovej rezidenčnej veže (110 bytov) a z nižšej administratívnej budovy a hrdí sa rôznymi superlatívmi ako už len takéto novostavby v súčasnosti zvyknú (svetová architektúra, sofistikovaný dizajn, výborná dopravná dostupnosť, výnimočný, bývanie s ideálnou polohou). Architektonické či iné stavebné aspekty samotnej budovy rozoberať nebudeme, tie si viete pozrieť na vhodnejších weboch (napr. yimba), bližšie sa však pozrieme na to, ako je táto stavba riešená dopravne. 

Zle. V plnej nahote ukazuje, kam sa dopravné značenie na Slovensku dostalo po 10 rokoch aplikácie vyhlášky č. 9/2009 Z. z. – strata akejkoľvek štipky zdravého rozumu. Dopravné značenie okolo Einparku je katastrofa a takmer všetky značky sú tam zbytočné alebo zle použité, formalistické, popierajúce logiku a základné princípy a zásady dopravného značenia. Niečo z toho bolo v danom území už predtým, väčšina sa však realizovala spolu s projektom Einpark.

Príprava stavby

Celé to začalo už v EIA procesoch (posudzovanie vplyvov na životné prostredie), ktoré začali v roku 2014. kedy sa stavba ešte pracovne nazývala Polyfunkčné centrum Einsteinova. Časť o dopravnom napojení spracovali spoločnosti Alfa 04, a. s. a PROJSIG, s. r. o. Ako najviac problémové sa prezentovalo napojenie Zadunajskej na Einsteinovu (v dokumentácii označované ako križovatka Einsteinova – Bohrova) a križovatka Zadunajskej a Bohrovej. Problémy boli načrtnuté správne iba čiastočne (a aj to iba problémy motorizovanej premávky), navrhované (a hlavne zrealizované) riešenia však už správne neboli takmer vôbec. Na problémy vyplývajúce aj z nevhodných stavebno-technických riešení nielen motorizovanej premávky, ale najmä pešej a cyklistickej, si postupne poukážeme.

EDIT (18. 3. 2022) – Po tomto prvom posudeni v ramci EIA nasledovalo este dalsie (uz od ineho spracovatela), nasledne stavebne konanie a proces urcovania dopravneho znacenia. V ramci vsetkych tychto stupnov procesu pripravy a vystavby spracovatelia roznej dokumentacie a dotknute organy projekt dalej upravovali. Nic z toho vsak nie je verejne dostupne.

Dopravné napojenie polyfunkčného centra na Einsteinovej, 2014

Závery dopravného napojenia:

  • nijak neriešená absencia odbočovacieho pruhu z Einsteinovej na Zadunajskú
  • ničím nepodložená potreba ochranného ostrovčeka
  • spochybňovanie pripájacieho pruhu zo Zadunajskej na Einsteinovu potrebou rozhľadu, ponechaním stopky a nákladnosťou
  • pripúšťanie vyznačenia hlavnej cesty v zóne 30
  • úplné ignorovanie chodcov a cyklistov (v pôvodných návrhoch bolo aj zrušenie priechodu pre chodcov k Bille, nevybudovanie ani len pokračovania lávky pozdĺž budovy, užšia a kvalitatívne horšia cyklotrasa ako tam už existovala).

Cyklisti

Priamo popri Einparku vedie cyklotrasa z centra Bratislavy na železničnú stanicu Petržalka a ďalej cez Kopčany do Rakúska. Diaľnicu D1 prekonáva po nadjazde/nadchode medzi Inchebou a Einparkom. Cyklotrasa pred Einparkom v smere z centra začína príkazom zosadnúť z bicykla.

zosadni z bicykla na lávke pred Einparkom

Na strane Einparku nadjazd/nadchod končí schodiskom a výťahom. Tak to bolo aj predtým ako sa postavil Einpark a žiadne zlepšenie v rámci výstavby neprišlo. Externý výťah trpí na všetky štandardné vady externých výťahov (vandalizmus, nečistota, kazivosť) a schodisko nemá žiadny žľab či rampu, takže to nemožno nijak považovať za bezbariérové a vhodné riešenie nielen pre cyklistov, ale ani pre chodcov. Vynášanie a znášanie bicyklov a kočíkov po schodoch je štandardným, takmer každomesačným javom. Práve chýbajúce vylepšenie dovtedajšieho nevhodného stavu (ktorý bol rovnaký, akurát bol výťah z druhej strany lávky) – postavenie rampy, hoci miesta na ňu je (bolo) dosť – možno z hľadiska nemotorovej premávky považovať za najväčšie zlyhanie a negatívum výstavby Einparku. Niekoľkokrát na to upozorňovala svojimi pripomienkami aj Cyklokoalícia (tu, tu a tu).

výťah pri Einparku
schodisko bez žľabu či rampy

Podľa kolaudačného rozhodnutia má pokračovanie lávky po vybudovaní 2. etapy prepojovacej lávky slúžiť “na účel verejného pešieho a cyklistického pohybu osôb ako súčasť verejne prístupného mimoúrovňového prepojenia cyklistickej trasy „Petržalské korzo“ v úseku medzi lávkou pre peších nad diaľnicou D2 a kruhovou rampou pri supermarkete BILLA, so suverenitou pozdĺžneho pohybu cyklistov a chodcov; dovtedy bude objekt užívaný dočasne ako terasa s ukľudneným pohybom osôb bez nutnosti prevahy pozdĺžneho pohybu osôb nad priečnym, na ktorej môže byť verejný pohyb osôb regulovaný.”

Idea o tom, že sa má postaviť pokračovanie cyklonadjazdu od Einparku cez Zadunajskú ulicu k Bille, ako keby Zadunajská bola diaľnica a nie sídlisková cesta v zóne 30, je čistá fantazmagória a z pohľadu developera vyhodené peniaze za postavenie nefunkčného pokračovania popri budove. Nehovoriac o tom, že by cyklisti jazdili priamo cez terasu Derby pubu nad Billou a schádzali po slimákovej rampe priamo medzi ľudí idúcich do/z Billy.

uzavreté pokračovanie lávky popri budove

Po vyjdení z výťahu a prejdení pár metroch (legálne?) po chodníku, začína povinná cyklistická cestička (z druhej strany nie je napodiv žiadne ukončenie cestičky či zosadni z bicykla, ale značka spoločná cestička )

cestička pre cyklistov

Táto – slovami developera moderná – cyklotrasa je ozaj luxusná: na dĺžke cca 70 m nájdete šesť (!) párov symbolov bicykla (samozrejme so šípkami), striedanie prerušovanej a súvislej čiary, priechod pre chodcov s vodiacimi pásmi pre nevidiacich, všetko v plastovom prevedení, lebo veď nevadí, že je to blbosť, hlavne nech to vydrží dlho.

symboly bicykla so šípkou a pozdĺžne čiary na cestičke pre cyklistov

Nechýba ani zhluk vodiacich pásov slúžiaci na zmiatnutie všetkých slepých cudzincov, ktorí majú tú odvahu riadiť sa na Slovensku taktilnou dlažbou.

taktilné pásy v blízkosti priechodu pre chodcov

Prichádzame k sústave cyklo/pešo priechodov cez Zadunajskú cestu a parkovisko pri Bille. Keďže čím viac zelenej, tým viac cyklistické, niečo je na zeleno podfarbené, niečo zelenou vyznačené. Keďže ani piaď cykloasfaltu nesmie byť bez zvislej značky, tak nejaké sú aj na pár metrovom úseku na rohu križovatky. Že chodník s oddelenou časťou pre cyklistov je označený ako spoločná cestička pre chodcov a cyklistov a že cyklistický priechod je označený ako cestička pre cyklistov sú len nepodstatné detaily, ktoré nikoho netrápia.

zvisla značka o spoločnej cestičke na vodorovne oddelenej cestičke
cyklisticky priechod so zeleným podfarbením a s označením ako cestička pre cyklistov
cyklistický priechod zeleno vyznačený

Logickou hádankou je budovanie vyvýšených cyklopriechodov, na ktorých donedávna museli cyklisti dávať prednosť vozidlám na ceste, ktorých vodiči zas musia kvôli stavebne vyvýšenému prahu spomaliť, v spojení s príkazovou značkou Spomaľ pre cyklistov. Ďalšou logickou hádankou je vedenie cyklistov od Einparku na Nobelovo námestie cez tri priechody, t. j. šesť kolíznych bodov, namiesto toho, aby sa previedli cez Zadunajskú ulicu cez jeden cyklopriechod priamo pri Bille (samozrejme iba “dočasne”, kým sa nepostaví pokračovanie cyklolávky ponad Zadunajskú cestu).

zelenou súčasná trasa cyklistov, červenou možná iná trasa, čiernou trasy vozidiel vo vozovke

Vymaľovanie bielych priechodov pre chodcov vnútri zelených priechodov pre cyklistov je pravdepodobne postcovidový syndróm u niektorých zamestnancov Petržalky či jej dodávateľa, ktorý sa kúsok ďalej na Záporožskej a Gercenovej podarilo čiastočne odstrániť, ale tuná na Zadunajskej ani po troch mailoch na miestny úrad nie.

nový typ zlúčených priechodov pre cyklistov i chodcov

Chodci

Problémy chodcov prichádzajúcich po lávke od Incheby sme už spomenuli v časti o cyklistoch. Zvyšok pešej infraštruktúry sa tiež výstavbou Einparku nijak nezlepšil oproti stavu, ktorý tam bol už predtým. Okrem de facto bariérového schádzania z lávky na chodník, je potenciálne tragickým rozhodnutím ponechanie priechodu pre chodcov pozdĺž Einsteinovej v pôvodnom stave. Pardon, v pôvodnom stave nie.

pôvodný stav priechodu pre chodcov pozdĺž Einsteinovej

Priechod sa nanovo vymaľoval, doplnil vodiacim pásom pre slepých, zvislými značkami (samozrejme s citrónovým lemom) a “ochranný” ostrovček pôvodne iba vymaľovaný v strede priechodu sa čiastočne doplnil obrubníkom. Problém odborne vyriešený (o znížení rýchlosti na Einsteinovej si povieme v časti venovanej motorovým vozidlám), lebo veď takmer 20 m dlhý priechod pre chodcov, do ktorého vozidlá odbočujú z plnej rýchlosti (bez odbočovacieho pruhu) nie je nič, čo by našich odborníkov nejak extra trápilo. O tom, koho a pred kým má ten ostrovček chrániť sa dočítate hádam iba v … nevedno kde.

vynovený priechod pre chodcov pozdĺž Einsteinovej

Keďže riadiť tento priechod svetelnými signálmi sa nedá a postaviť pokračovanie lávky (nadchodu) v danom smere je nereálne a vlastne aj zbytočné, poloodborným riešením je takýto priechod úplne zrušiť. Beztak chodník na druhej strane vedie iba k zadnému vchodu do gymnázia a využívaný je úplne minimálne, pričom plnohodnotnou a oveľa bezpečnejšou náhradou zaň je ďalší priechod pre chodcov vzdialený cca 60 m už v reálne ukľudnenej časti zóny 30 s bezproblémovými rozhľadmi.

Motorové vozidlá

Príjazd z Einsteinovej

Na celej Einsteinovej ulici v oboch smeroch je jediné odbočenie bez akéhokoľvek odbočovacieho pruhu – na Zadunajskú, teda v súčasnosti už aj k Einparku. “Vyriešenie” absentujúceho odbočovacieho pruhu, čiže reálneho bezpečnostného problému, značkami o znížení rýchlosti v pravom pruhu, je presne také ako je znázornené v prvom slove tejto vety – je to riešením v úvodzovkách. Toto je nepochopiteľné aj kvôli tomu, že na rozdiel od nadväzujúceho úseku, tu tomu nebráni žiaden portál či protihluková stena a priam sa núka nadviazať na pripájací pruh z Rusovskej cesty a urobiť preplet s odbočením na Zadunajskú.

možné doplnenie prepletu (pripájaco-odbočovacieho pruhu) na Einsteinovej medzi Rusovskou a Zadunajskou

Na Einsteinovej nesmú chýbať zákazy vjazdu po oboch stranách cesty ani hlavné cesty po oboch stranách cesty, lebo veď čo keby vodič značku prehliadol kvôli kamiónu v pravom pruhu. Teda, toto býva oficiálny argument na obojstranne dávanú hlavnú cestu (a iné značky), čo bol oficiálny argument na obojstranný zákaz vjazdu ozaj ťažko povedať či domyslieť, obojstranne sa nedáva ani na diaľniciach (nemal by sa dávať ani jednostranne).

obojstranne umiestnené zákazy vjazdu
obojstranne umiestnené hlavné cesty
vyobrazenie rýchlostného limitu v jazdných pruhoch

Dokonalé farebné kruhy, krásne vyzerajú z nadchodu. Spoza volantu osobného auta, z nízkeho uhla, si vie asi každý okrem tých, kto to takto naprojektovali, odsúhlasili a schválili, predstaviť ako vyzerajú a kedy ich vodič stihne rozoznať. Keďže tých farebných kruhov je tam 5 párov, cca nad štvrtým už každý vodič zvykne pochopiť. Ešte že toto vodorovné značenie je iba doplnkom kvalitne urobeného a z ďaleka čitateľného zvislého značenia, z odborného hľadiska úplne kľúčového opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v danom úseku, t. j. značenia o znížení rýchlosti:

rýchlostné obmedzenie na Einsteinovej
zákaz státia na Zadunajskej

Niekto by mohol povedať, že namaľovaním súvislej pozdĺžnej stredovej čiary je automaticky zakázané na okraji cesty nielen stáť, ale aj čo i len zastaviť, keďže medzi vozidlom a čiarou by neostali voľné 3 m, niekto by mohol tiež povedať, že aj keby tam nič namaľované nebolo, tak sa tam stáť nesmie, lebo by neostalo voľných 6 m, a teda značka zakazujúca státie je – diplomaticky povedané – úplne zbytočná, ale to by povedal iba niekto, kto sa tomu vôbec nerozumie a našim inžinierom a policajtom mudruje do ich vzdelaním, rokmi praxe a skúsenosťami nadobudnutých znalostí.

Výjazd na Einsteinovu

Rovnako nezmyselný zákaz státia je samozrejme aj v opačnom smere – v tomto smere (výjazd na Einsteinovu) je to však len prvá z množstva hlúpostí.

zákaz státia na Zadunajskej

Odkedy svet svetom je a značky značkami… nie, to je prehnané. Iba od roku 1966 a potom úplne v každej vyhláške, ktorá upravovala dopravné značky, bolo a stále je výslovne uvedené, že ako predbežná značka k stopke sa používa značka Daj prednosť v jazde doplnená dodatkovou tabuľkou s nápisom STOP a vzdialenosťou k stopke.

vyhláška č. 80/1966 Zb.

Napriek tomu sa nájde niekto, kto ako predbežnú značku k stopke dá stopku s dodatkovou tabuľkou so vzdialenosťou (areál SAV na Dúbravskej) alebo kto dá ako predbežnú značku k stopke značku Daj prednosť v jazde s dodatkovou tabuľkou so vzdialenosťou bez nápisu STOP (Einpark na Zadunajskej).

predbežná značka k značke Daj prednosť v jazde!, nie k značke Stoj, daj prednosť v jazde!
areál Slovenskej akadémie vied, Dúbravská cesta, Bratislava

Zastav a daj prednosť v jazde vozidlu, ktoré mení svoj jazdný pruh a vchádza ti do toho tvojho (pripájacieho). Ak by tam stopka nebola, vodič by nemal kvôli protihlukovej stene pozdĺž gymnázia dostatočný rozhľad (v skutočnosti je tam rozhľad zhoršený viac kvôli tomu zbytočnému ostrovčeku s troma značkami). Áno, to je ozaj reálne odôvodnenie tejto miestnej kuriozitky, čo stopka pred vjazdom do pripájacieho pruhu bezosporu je. Aké pravidlo vyžaduje zabezpečenie dostatočného rozhľadu pred vjazdom do pripájacieho pruhu už anály neuvádzajú. Taktiež ani to, komu sa všetci tí, ktorí si na tom mieste pokrčili plechy a plasty, môžu ísť poďakovať.

No a teraz trochu konštruktívne – jasné, že je to kvôli autobusom, ktoré majú zastávku za križovatkou a ak by tam bol štandardný pripájací pruh, museli by dávať prednosť oni vozidlám vychádzajúcim zo Zadunajskej, čo by znamenalo, že by mohli naberať zdržanie, blokovať premávku na Einsteinovej a vytvárať tak rizikové situácie (hoci nikde inde na Einsteinovej to zjavne reálne problémy nerobí, a to napríklad preplet pri Auparku je ultra krátky). Keďže je tam však priechod pre chodcov, premávku na Einsteinovej môžu blokovať aj vozidlá odbočujúce na Zadunajskú, ktoré musia dávať prednosť chodcom a nemajú odbočovací pruh. Celá táto križovatka je riešená veľmi lacno a veľmi formalisticky, bez skutočného zreteľa na bezpečnosť. Dobudovanie spomínaného prepletu, zrušenie ostrovčeka, pokračovanie pre autobusy priamo z prepletu na zastávku a namiesto stopky daj prednosť. Takéto riešenie by bolo pre vodičov zrozumiteľnejšie, teda aj bezpečnejšie.

Stoj, daj prednosť v jazde! na výjazde zo Zadunajskej na Einsteinovu
vodorovné značenie na výjazde zo Zadunajskej na Einsteinovu

Po tom chaose s pripájaco/nepripájajúcim pruhom nasledujú tri značky o pripájacom pruhu, z ktorých tam nemá byť ani jedna a dve značky o okruhu, z ktorých tam už tiež nemá byť ani jedna.

značky o pripájacom pruhu a okruhu
značky o pripájacom pruhu a okruhu

Ani tu sa nezrealizoval preplet, čiže spojenie pripájacieho pruhu zo Zadunajskej s odbočovacím pruhom na Panónsku tak, ako to je zvyčajné na celej Einsteinovej. Vyžiadalo by si to posunutie (teda zbúranie a postavenie nových) tak portálu, ako aj protihlukovej steny, čo však nie sú nijak stavebne náročné stavby a pre vodičov by šlo o bezpečnejšie a zmysluplnejšie riešenie. Ako však bolo uvedené v dopravnom posúdení, šlo by o “nákladné riešenie”.

naznačenie možného prepletu na Einsteinovej medzi Zadunajskou a Panónskou

Značka Zastávka pred autobusovým zálivom schovaná za výťahom, ktorú nikto nezbadá a keby aj, tak pre nikoho nič neznamená, je už len nepodstatným detailom.

zastávka Einsteinova

Parkovisko

V rámci komplexu Einpark sa nachádza vonkajšie parkovisko a parkovacia garáž. Vonkajšie parkovisko pre cca 30 vozidiel bolo spočiatku voľne prístupné, neskôr ho spoplatnili a uzavreli parkovacou rampou. 

Jednými z mála správnych značiek okolo Einparku sú značky na Zadunajskej ulici, ktoré informujú vodičov idúcich z oboch strán o platenom parkovisku:

Na tom zas nie je nič výnimočné, hneď pár metrov vedľa sú obdobné značky informujúce o podzemnom parkovisku Billa už roky:

Ani táto triviálna vec však nebola úplne bezproblémová. Najskôr parkovisko nebolo predbežne označené nijak, čo je vlastne aj úplne najsprávnejšie riešenie, v predmetnej zóne 30 aj najčastejšie využívané. To by však muselo to parkovisko aj stavebne vyzerať ako parkovisko a nie ako bežná križovatka, čo je pre zmenu odborná deformácia stavebno-technických riešení (vjazdy/výjazdy z parkovísk by na prvý pohľad mali vyzerať odlišne od križovatiek, napr. iným povrchom, stavebnou hranou a pod.). V celej zóne 30 je jedna jediná značka Hlavná cesta (pred parkoviskom Espritu) a samozrejme namiesto toho, aby ju tam odstránili, zopakovali spočiatku tú istú nezmyselnú chybu aj na parkovisku pred Einparkom:

Značka Hlavná cesta ešte aj v kombinácii s pozdĺžnymi čiarami pokračujúcimi priamo cez križovatku u vodiča idúceho smerom od komplexu Esprit vyvolávala (oprávnený) dojem, že je na hlavnej ceste a má prednosť aj v najbližšej križovatke, pričom vodič idúci z Einsteinovej zas vedel, že je na neoznačenej križovatke s pravidlom pravej ruky a má prednosť pred vodičom idúcim z jeho ľavej strany. Takto si obaja mysleli, že majú prednosť pred tým druhým. Od osadenia značiek o hlavnej ceste tam úplne zbytočne nastávali konfliktné a kolízne situácie.

Značenie vnútri samotného parkovisku sa nedá nazvať inak ako hlúpe.

Začína to značkou o povinnom zastavení vozidla pred parkovacou rampou (3 rampy = 3 značky). Táto značka sa však má používať len tam, kde nutnosť zastaviť vozidlo nie je zrejmá z miestnych podmienok, ako je napríklad existencia závory, brány a pod. Nehovoriac o tom, že na značke nemá byť nápis STOP, ale dôvod zastavenia a o kontrolovaný prejazd nejde ani náhodou, keďže ide o vjazd na platené parkovisko.

parkovacia rampa

Presnejšie – ešte pred tým to začína značkou Priechod pre chodcov. Jednou zo šiestich (!), ktoré sa na parkovisku dokopy nachádzajú…

vjazd na parkovisko Einpark vrátane McDrive

Pokračuje to obmedzením parkovania na vozidlá do 3,5 t… v zóne, kde je zakázaný vjazd nákladným vozidlám okrem dopravnej obsluhy.

parkovanie pre vozidlá do 3,5 t

Dve značky o prikázanom smere jazdy (aby vodiči nevošli do protismeru McDrive), hoci by stačilo len trochu pootočiť zákaz vjazdu tak, aby bol zákaz viditeľný z oboch strán a žiadne prikázané smery by nemuseli byť (z jednej strany to je úplne jasné aj dnes):

Tragikomickým vrcholom značenia na tomto parkovisku sú výškové obmedzenia parkovacích miest. Samotná logika budovania nejakých konštrukcií nad parkovacími miestami je pomerne otázna (asi majú slúžiť na rast popínavých rastlín), ale už keď niečo také staviam, tak obyčajný sedliacky rozum velí postaviť to také vysoké, aby to nebolo prekážkou bežného využívania. Keďže v danej oblasti žiadne kamióny či autobusy nehrozia, problémom to môže byť max. tak pre osobné vozidlá s bicyklami na streche (príp. ešte karavany, ale pri ich rozmeroch je problém akékoľvek parkovanie). Sú dve minimalistické možnosti – doplniť údaj o max. výške do prevádzkového poriadku, ktorý je priamo pred rampou, kľudne aj zvýraznene, alebo dať jednu značku o zákaze vjazdu vozidiel nad určenú výšku priamo pred parkovisko (parkovisko je slepé, okrem parkovania tam vozidlo nemá dôvod ísť a zásobovacie dodávky sa štandardne presne do výšky 2,8 m zmestia). A potom je ešte jedno nie zrovna minimalistické riešenie, s pokrúteným logickým aj právnym významom – dať značku o max. výške s dodatkovou tabuľkou o smere a dĺžke platnosti do stredu každej konštrukcie…  síce sú pre vodiča ozaj vysokého vozidla (ktorý je tak nevšímavý k okoliu, že tú konštrukciu prehliadne) prakticky nezbadateľné, nie je z nich jasné, či tá výška platí na komplet všetky parkovacie miesta, ale aspoň tam môže byť týchto značiek šesť alebo sedem.

výškové obmedzenie vjazdu na parkovacie miesta

V rámci vonkajšieho parkoviska sú aj dve miesta pre dobíjanie elektromobilov a dve miesta pre zdravotne postihnutých. 

parkovacie miesta na dobíjanie elektromobilov

Značka Parkovanie nemá mať vložený regulačný symbol a dodatková tabuľka nemá mať údaj o počte boxov ani zbytočne dlhý nápis. Po novom by mali byť byť po oboch stranách miest na dobíjanie iba značky Parkovanie s vloženými šípkami a dodatkovou tabuľkou

Značka Dobíjacia stanica umiestnená priamo na dobíjacej stanici má asi taký význam ako značka Čerpacia stanica umiestnená priamo na čerpacej stanici. Aj keď – pár metrov odtiaľ to tak vlastne aj je a “nikto sa na to nesťažoval a nikdy s tým nebol problém, takže meniť to už nebudeme”:

čerpacia stanica na vjazde z Rusovskej cesty na Einsteinovu

Na miestach pre zdravotne postihnutých je správne vodorovne vyznačený len symbol vozíka (nie aj prekrížené čiary v tvare X ako sa donedávna značilo). Nesprávne je použitá dodatková tabuľka Smerová šípka s dĺžkou platnosti v metroch, keďže ide o vyznačené parkovacie miesta. Tu by mali byť rovnako ako na miestach pre dobíjanie značky Parkovanie s vloženými šípkami a príslušnou dodatkovou tabuľkou z oboch strán miest, o ktoré ide. Jedným z paradoxov je, že hoci na celom parkovisku sú vždy vyznačené parkovacie miesta, niekde je dĺžka platnosti značky vyznačená počtom boxov (dobíjanie elektromobilov) a niekde dĺžkou v metroch (parkovanie zdravotne postihnutých, výškové obmedzenie)

parkovacie miesta pre zdravotne postihnutých

A na konci parkoviska perlička na záver:

Ešte že aspoň cyklistom umožnili legálne jazdiť tých 5 m smerom doprava ku smetiakom a 5 m smerom doľava do vchodových dverí.

McDrive

Samostatnou kapitolou je značenie McDrive. Už opakovanie plateného parkoviska vyslovene len pre zákazníkov McDrive je úplne zbytočné, o opodstatnenosti zvislej značky Povinné zastavenie pred rampou asi 2 m od miesta platenia a výdaja jedla, kde každý vodič musí zastaviť, je samozrejme zbytočné sa akokoľvek baviť aj keby nebola pred rampou (ale ešte stále niekoho mohlo napadnúť dať značku o povinnom zastavení aj pred okienko na objednávanie a potom pred okienko na platenie).

vjazd do McDrive hneď vedľa vjazdu na parkovisko
McDrive, Einsteinova

Mať tri vyznačené priechody pre chodcov s troma zvislými označeniami priechodov pre chodcov na asi 30 m dlhom McDrive je možno aj na zápis do celosvetovej knihy McDrive rekordov. Označiť McDrive ako jednosmernú cestu a ešte aj s predzvesťou (ale iba z jednej strany) je už na zápis do úplne inej dokumentácie.

jednosmerná cesta

Vtipný detail je výškové obmedzenie. Zjavne nestačilo decentné oznámenie, ktoré si dal samotný McDonald, musí tam byť aj zákazová značka. A ešte aj s inou hodnotou (a na dve desatinné miesta). Kto to lepšie odmeral?

výškové obmedzenia pred vjazdom do McDrive

Vodorovné značenie

Je niekoľko (zväčša nepísaných) zásad, ktoré sa dlhodobo dodržiavali skôr zvykovým právom ako reálnym chápaním ich zmyslu. Jednou z nich je aj nevyznačovanie pozdĺžnych čiar v dopravne upokojených oblastiach akými sú napríklad aj zóny 30. Táto správna a opodstatnená zásada sa ozaj poctivo dodržiavala a v zóne 30, v rámci ktorej sa Einpark nachádza, nie sú pozdĺžne čiary vyznačené vôbec nikde. Až na úseky okolo samotného Einparku… Okrajové a stredové čiary v zóne 30 sú úplným unikátom.

oranžovou čiarou vyznačená zóna 30, bielou čiarou jediné úseky s vyznačenými pozdĺžnymi čiarami
vodorovné značenie v zóne 30
vodorovné značenie v zóne 30

Ďalšou zásadou, ktorá sa dlhodobo bez problémov dodržiava, je nevyznačovanie pozdĺžnych čiar v križovatke v smere cesty, ktorá nemá prednosť. Z toho vyplýva, že ak križovatka nemá určené prednosti (platí prednosť sprava), pozdĺžne čiary sa nevyznačujú vo všetkých smeroch. Nesprávnou výnimkou je opäť Einpark. Na stykovej križovatke (tvar T) bez prednosti v jazde určenej dopravnými značkami je stredová čiara vyznačená aj cez križovatku, čo podvedome vytvára dojem “hlavnejšej” cesty.

vodorovné značenie cez križovatku s prednosťou sprava

Rovnako zlé je aj vodorovné značenie na parkovisku. Ani tam nechýbajú okrajové čiary a smerové šípky – dokonca aj v McDrive (!), stredové čiary (prerušované aj súvislé) v “uličkách” medzi parkovacími miestami, nejaké prerušované čiary popred parkovacie miesta, ktorých formálne označenie a súlad s vyhláškou č. 9/2009 Z. z. by bolo celkom zaujímavé zistiť (o nejakom praktickom význame pre vodičov je zbytočné čo i len uvažovať). Tie podivné čiary pozdĺž parkovacích miest je inak nešvár, ktorý sa nám tu nejak rozmohol (viď aj parkovisko pod Starým mostom). Priechody pre chodcov s vodiacimi čiarami pre nevidiacich. Stop čiary s nápismi STOP pred parkovacími rampami, hoci ide o čiaru a symbol, ktoré sa môžu a majú používať len v kombinácii so značkou STOP na križovatke, nie so značkou Povinné zastavenie a už vôbec nie pred parkovacou rampou. To všetko svedčí o absolútnej neznalosti skutočného významu týchto značení. Nič z toho nemá na tom parkovisku čo robiť, na parkovisku majú byť vyznačené iba parkovacie miesta.

vodorovné značenie v McDrive
vodorovné značenie pri vjazde na parkovisko

Vizuálny smog

Čo všetko by tam nemuselo byť…

4 komentáre na “Rozbor dopravného značenia – Einpark

  1. Moja reakcia na článok bude asi dlhšia.
    V prvom rade by som bol rád, keby ste upravili časti textu poškodzujúce dobré meno firiem (predpokladám a dúfam, že cieľom nebolo priamo ohováranie ale len neznalosť postupov pri projekčných prácach a celkovo vývoja tejto konkrétnej stavby). Je pravda, že uvedené firmy pracovali v úplne prvom kroku projekčných prác na dopravno-kapacitnom posúdení. To ale nemá charakter návrhu dopravného riešenia, návrhu značiek a už vôbec nie určenia dopravného značenia. Navyše od prvého kroku veľa vody pretieklo, prebehlo veľa rokovaní, vyjadrovačiek dotknutých orgánov k viacerým stupňom PD, kým sa stavba zrealizovala a pokiaľ viem, pokračovanie posúdenia dokonca realizovala iná firma cca o mesiac dva po nás (keďže pôvodné závery posúdenia boli investorom neustále upravované a bola snaha o preformulovanie „nevyhovujúci“ na „vyhovujúci bez problémov“, pokračovať sme v spolupráci nehodlali, tak si vybrali firmu, ktorá už v záveroch nemala žiadne komplikácie, všetky križovatky vyhovujúce…). Žiaľ z celého textu sa môže javiť, že kapacitné posúdenie pre EIA (ktoré poukazuje na problémy v kapacite križovatiek a uvádza aké je možné riešenie) môže za zle navrhnuté značenie, resp. za všetky neduhy v danej križovatke. Poprosil by som, aby ste preformulovali odsek Príprava stavby a odstránili z tadiaľ uvedené firmy.
    A teraz k článku samotnému, s ktorým vo väčšine súhlasím, len je potrebné niektoré veci vysvetliť v širších súvislostiach.
    Cyklisti:
    S výťahovým riešením je jasné že nemôže súhlasiť nikto so zdravým rozumom. Počas projekčných prác bolo veľa rôznych rokovaní a pokiaľ si pamätám, tak boli tam nejaké dohody že cyklotrasa bude nejako pokračovať k Bille alebo tak nejako. Viac k tomu neviem, lebo toto si rieši v postupe prác a jednotlivých stupňoch PD inžiniering (za investora), dotknuté orgány (MG, KDI, mestská časť…).

    Chodci:
    Ostrovček, ktorý sa navrhol na vyústení Zadunajskej cesty na Einsteinovu bol pôvodne riešený iba vodorovným značením. Priechod pre chodcov, aj keď minimálne využívaný, bol navrhnutý rozdeliť ostrovčekom tak, aby chodci prekonávali čo najkratší úsek a teda bola zachovaná ich bezpečnosť a zároveň to malo znížiť dobu čakania pre vozidlá, ktoré by dávali prednosť len chodcom prechádzajúcim cez polovicu priechodu.
    (tu by mal byť vložený obrázok, kde je vidno pôvodný návrh tvaru danej križovatky aj s ostrovčekom rozdeľujúcim chodcov a zároveň zobrazujúci odbočovací pruh vpravo; žiaľ neviem sem vložiť obrázok)
    Neviem kedy došlo k tomu, že priechod zostal tak ako je a namiesto vodorovného značenia sa iba dal fyzický ostrovček bez nejakého zmyslu.

    Motorové vozidlá:
    O znížení rýchlosti sa začalo hovoriť asi až po našom odchode z projekčného tímu. Počas našej prítomnosti ešte bol navrhnutý samostatný pruh pre odbočenie vpravo. Neviem z akého dôvodu sa nezrealizoval, ale možno klasika – cudzie pozemky. Samostatný pruh figuruje dokonca aj v neskoršom posúdení. Predpokladám ale, že zníženie rýchlosti nie je kvôli pravému odbočeniu na Zadunajskú cestu ale skôr kvôli výjazdu vpravo. Pripájací pruh sa totiž navrhuje v závislosti na rýchlosti pripájajúcej a aj hlavnej komunikácii. Ak by mal byť pruh riešený pre rýchlosť 70, musel by byť dlhší. Predpokladám, že investor si lobbingom dohodol zníženie rýchlosti a tak nemusel zasahovať do zvodidiel a protihlukovej steny.
    Čo sa týka zvodidiel a protihlukovej steny. Z Vášho pohľadu (ako nezainteresovanej strany) sa to môže javiť ako minimálny zásah. Ale investor sa vždy snaží o minimalizáciu nákladov a zníženie komplikácii pri schvaľovaní stavby. Pokiaľ si pamätám, tak prekládka protihlukovej steny bola uvažovaná, znamenala by ale úpravu zvodidiel a iné úpravy. A mám taký matný pocit, že sa tam boli s tým veľké problémy (boli by potrebné výnimky, hrozilo, že to nikto neschváli…) tak sa radšej nechal status quo, čiže ak to je teraz zrealizované, nepichaj do toho. A ak si to investor takto vyjednal, tak s tým už projektant nemá dôvod riešiť inak.
    Čo sa týka pripájacieho pruhu a stopky. Samozrejme že v ideálnom prípade by tam bola stopka zbytočná. Problém je práve odbočenie autobusov do zastávky. Tu je rozhľad minimálny a z toho dôvodu tam tá stopka byť musí. Aj keď by bol vytvorený „prieplet“ – pruh pre odbočenie vpravo by pokračoval priamo iba pre BUS a z neho by následne vychádzal do zastávkového zálivu – aj v tomto prípade by tam nebol rozhľad medzi odbočujúcimi vozidlami vpravo a autobusmi. A predpokladám aj na základe rokovaní s DPB to bolo vyhodnotené ako nebezpečné miesto a teda potreba zastaviť vozidlá STOPkou. Súhlasím ale, že celá táto križovatka je riešená veľmi zle – žiaľ iné riešenie asi nebolo možné (aj v spojitosti so zastávkou, krátkou vzdialenosťou križovatiek, slabým rozhľadom…).
    Ďalší odstavec, ktorý je problematický a neberie do úvahy všetky aspekty je pred obrázkom o možnom preplete na Einsteinovej medzi Zadunajskou a Panónskou. Je tam veta, ktorá podprahovo vsúva myšlienku, že jediným dôvodom pre ktorý tam nie je preplet je dopravné posúdenie a záver v ňom, že by išlo o nákladné riešenie. V prvom rade – nie je v záveroch napísané iba to, že ide o nákladné riešenie ale aj to, že to situáciu aspoň čiastočne vyrieši – stopka tam zostane. Nikde tam však nie je napísané, že by sme toto riešenie neodporúčali. Vsuvka o nákladoch tam vznikla po dohode s investorom a ďalšími projektantmi – pôvodne tam bola iba konštatácia, že pripájací pruh ak by bol prepojený aj s odbočením na Panónsku je kvalitnejším riešením ale zároveň to nerieši STOPku. Čo ďalej investor „vyštrngal“ s dotknutými orgánmi nie je problém posúdenia. To upozornilo na problém a načrtlo jeho riešenie. A to, čo s tým ďalej riešil projektantský tým, investor a dotknuté orgány, nechám na predstavivosť.
    Čo sa týka vyznačenia prednosti v jazde v zóne 30? V záveroch je jasne napísané, že križovatka pre režim bez vyznačenia hlavnej cesty nevyhovuje. Za to môžu samozrejme všetci čo nejazdia MHD. Ak ale križovatka nevyhovuje, hľadá sa iné riešenie. Iným riešením je vyznačenie hlavnej cesty, ktoré kapacitne vyhovuje. Zároveň je však upozornené, že sa nachádzame v zóne 30, čo môže byť problém. Takže ponechávame na ďalšie rokovania riešenie tohto problému – buď ponecháme križovatku nevyhovujúcu a potenciálne nebezpečnú, alebo sa v nej zmení prednosť. Ako to ďalej dopadlo nemám vedomosť – podľa Vášho popisu tam zostala prednosť v jazde podľa pravidiel pravej ruky na dvoch ramenách a na treťom je vyznačená prednosť v jazde dopravnou značkou hlavná cesta, čo je dosť zlé riešenie.

    1. Vdaka za reakciu, ozaj si cenim zaujem diskutovat a vysvetlovat problemy aj z inej strany.

      Co sa tyka spominanych firiem, neviem, z akej z nich ste Vy ani ktora z nich aku cast daneho dokumentu spracovala a ani to nie je podstatne. Mozes Vas ubezpecit, ze ani s jednou z tych spominanych spolocnosti som neprisiel do kontaktu pracovne ci sukromne ani neviem o tom, ze by som z nich osobne poznal nejaku osobu. Takze akykolvek zly umysel vylucujem. Priznam sa, ze neviem ako by som mohol poskodit dobre meno firmy tym, ze uvediem, ze ide o spracovatela oficialneho a verejne dostupneho dokumentu s uvedenim zdroja, nazvu a roku. Taktiez je to v odseku o EIA procesoch, co je jasne hadam kazdemu, kto o tom aspon nieco tusi, ze nie je urcovanie znacenia. Bohuzial, ziadne ine verejne dostupne dokumenty, ci uz z nasledujucich EIA procesov alebo stavebnych/urcovacich konani, som nenasiel; ak mate na take link, napiste, rad doplnim.

      Faktom je, ze konecna realizacia vychadzala AJ z predmetneho dopravneho posudenia a tie klucove nedostatky neboli riesene uz ani tam, takze ini spracovatelia/ine organy v dalsich stadiach to sice mohli este dalej zhorsit, ale zhorsovali podla mna uz nevhodny zaklad. Ak napr. pisete, ze ste navrhovali odbocovaci pruh doprava z Einsteinovej na Zadunajsku, tak v tom dokumente o tom nie je ani zmienka (aspon som ju nenasiel). A ta podprahovost o nakladoch predsa vyplyva priamo z toho dokumentu, v ktorom je uvedene, ze ide o nakladne riesenie, ktoreho prinos je iba ciastocny. Ostatne veci, o ktorych pisete – ano, peniaze, pozemky, vyjadrenia inych organov, zaujmy investora, to vsetko je samozrejme pravda. Ale – a teraz ozaj nechcem, aby to vyznelo hrubo – to vsetko su vysvetlenia, nie ospravedlnenia. Pre vodica/chodca v kazdodennej premavke je to irelevantne a to je klucovy uhol pohladu. Takze je mi luto, ale zatial nemam pocit, ze by som mal nieco menit alebo odstranit. Snazim sa uvadzat fakty, zdroje, fotky, znacky a k tomu vsetkemu svoje vlastne hodnotiace usudky, ktore sa snazim vysvetlit a v ktorych sa samozrejme mozem mylit.

      1. Ďakujem za odpoveď. Chápem Váš postoj a akceptujem ho. Naďalej však nesúhlasím, že kapacitné posúdenie spracované pre EIA, v ktorom sa identifikovali problémy a načrtli možné riešenia, môže za všetky uvedené problémy v okolí. V „problematickom“ odseku ste uviedli, že Časť o dopravnom napojení riešili… Problém je v tom, že sme riešili len tú malú konkrétnu vec a tou je kapacitné posúdenie križovatiek a nie celkové dopravné napojenie (ani návrh stavebných úprav ani nič iné). To síce figuruje v názve ale len ako názov celkového riešenia, pričom v hlavičke zároveň figuruje aj Dopravno-kapacitné posúdenie.
        Projekcia má svoje postupy a aj proces EIA. Pozrel som si spätne na stránku enviroportalu a aj do svojich podkladov čo som k tomuto mal. Dokumentácia bola na EIA odovzdaná vo februári 2014. K tomu boli niekedy v apríli pripomienky, kde sú uvedené konštatácie z posúdenia, že dané križovatky nevyhovujú a odporcovia investície sa aj na toto posúdenie odvolávali. Už pred odovzdaním definitívneho dokumentu sme boli „bombardovaní“ investorom že máme zmierniť výsledky a z toho dôvodu tam v záveroch aj boli niektoré veci, ktoré mohli vyznieť nie úplne jednoznačne – investor napríklad požadoval aby tam boli uvedené napríklad tie náklady (náklady v tomto prípade = čas, prekládka návestnej tabule v ochrannom pásme diaľnice myslím by trvala pri povoľovaniach dosť dlho…). Každá táto úprava istým spôsobom zmiernila negatívny záver. Stále však išlo o proces EIA a na základe zistenia problematických bodov sa mohlo postupovať ďalej, ak by sa dotknuté orgány vyjadrili že toto tu požadujeme (a mohli, keďže v záveroch boli uvedené možnosti). Vidno napríklad z pripomienok Cyklokoalície, že sa odvolávali na vypočítanú dĺžku pripájania, ktorú konfrontovali s navrhnutou. Zároveň uviedli, že v kapacitnom posúdení neboli zahrnutí cyklisti – to je skôr ale otázka na metodiku, ktorá v tom čase (a stále platí) rieši iba dopady motorizovanej dopravy a nerieši iné druhy dopráv – to rieši väčšinou cestár, ktorý navrhuje stavebné úpravy.
        Postup našich prác je nasledovný: máme od investora statickú dopravu (ktorú často menia počas prác, žiaľ), spravia sa prieskumy dopravy (ak je to potrebné pre kapacitu križovatky aj chodcov – pre kapacitu neriadených križovatiek neexistujú metodiky na započítanie chodcov ale pre kapacitu riadených križovatiek áno), spracujú sa intenzity dopravy pre súčasný stav, pre výhľad a následne sa križovatky posúdia pre (cestárom, investorom, mestom, projekčným tímom, architektom…) navrhnutý tvar križovatiek. Ak nevyhovujú, tak sa to rieši. Ak vyhovujú, tak naša práca končí a či si mesto a dotknuté osoby a inštitúcie dohodnú nejaké ďalšie úpravy v projekte už nie je na nás – nás by sa to týkalo, ak by došlo k úprave projektu (nárast dopravy) alebo by sa ubrali niekde jazdné pruhy a bola by požiadavka o aktualizáciu posúdenia… V tomto konkrétnom prípade sme spracovali kapacitné posúdenie, ktoré konštatovalo nevyhovujúci stav dvoch križovatiek a v záveroch uviedlo možné riešenia. Na základe ďalších vyjadrení sa investor rozhodol v ďalších krokoch osloviť niekoho iného, kto už v záveroch neuvádzal že križovatky nevyhovujú (možno dohoda aj s mestom aby stavba prešla?). Žiaľ tieto ďalšie stupne už na verejnosti nie sú a podľa mňa práve tieto ďalšie kroky sú dôsledkom súčasného stavu (keby ste videli rozdiel v iných projektoch medzi návrhom ktorý prešiel do EIA a dokonca do DUR a tým, ktorý sa realizoval, žasli by ste – niekde v dobrom niekde v zlom).
        K odbočovaciemu pruhu – neuviedol som že sme ho navrhovali my. Bol takýto návrh na rokovaniach aj počas našej prítomnosti ale predpokladám že investor tento návrh zrušil ako zbytočný náklad a tak sa do kapacitného posúdenia nedostal. Uznávam že z hľadiska bezpečnosti by to bol dobrý nápad ale tá nie je súčasťou kapacitného posúdenia a popravde povedané, požiadavka na samostatný pruh ako aj úprava portálu pripájacieho pruhu… malo prísť od dotknutých orgánov (vyjadrenia magistrátu, mestskej časti, KDI). Žiaľ asi boli argumenty inžinieringu silnejšie ako ostatných. V tomto smere som rád, že teraz si na MG už požiadavky držia a málokedy menia v prospech investorov.
        Ak teda nepokladáte ani teraz za nutné upraviť uvedené odstavce, tak som aspoň rád, že sme si to tu takto vydiskutovali a ak si niekto prečíta článok, tak po prečítaní aj diskusie bude mať trošku jasnejšiu predstavu ako čo kedy…

        1. Ciastocne ste ma presvedcili 🙂
          Doplnil som teda vetu o tom, ze projekt sa dalej upravoval, aby to ozaj neevokovalo, ze jedine firmy, ktore su tam uvedene, mozu za vsetky neduhy projektu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prejsť na začiatok