Dva roky po

Nová vyhláška o dopravnom značení nadobudla účinnosť presne pred dvoma rokmi – 1. apríla 2020. Jej schválenie a hlavne jej prijatie, akceptácia a chápanie odbornou dopravno-inžinierskou verejnosťou boli hlavnými impulzmi na založenie tohto portálu. Stručnú bilanciu prvého roku sme si urobili v článku Po roku (zmeny v pravidlách cestnej premávky), tentoraz si prejdeme, čo sa udialo v druhom roku od účinnosti vyhlášky.

Prechodné obdobie

Ako sa dalo predpokladať už v apríli 2020, prechodné obdobie, ktoré malo okrem iného slúžiť aj na zosúladenie už umiestnených niektorých značiek s novými pravidlami o ich platnosti, nestačilo. Žiada sa dodať – chvalabohu. Bez dobrých zásad, ktoré by boli tým správnym vodítkom pre projektantov, správcov ciest, dopravných policajtov a cestné správne orgány, by akákoľvek snaha o dodržanie termínu 31. marec 2022 skončila v tom lepšom prípade len bezhlavým dopĺňaním ukončovacích značiek o rýchlosti a predbiehaní za každou križovatkou a pokračovaním v úspešnom ignorovaní súvislých pozdĺžnych čiar . Ako memento v tomto ohľade môžu slúžiť veľkoplošné opravy ciest v réžii Slovenskej správy ciest, ktoré okrem samotných stavebných opráv vozovky “opravujú” aj dopravné značenie na vynovených úsekoch (napr. cesta 16 medzi Zvolenom a Detvou alebo cesta 18 medzi Prešovom a Vranovom). Toto vynovené značenie nás všetkých bude zjavne strašiť na cestách ešte hodne dlho.

Naďalej sa nechápe, že rozdiel medzi hlavnou cestou a križovatkou s prednosťou v jazde nie je v tom, že jedna značka sa používa v intraviláne a druhá v extraviláne ani to, že výjazdy z rôznych areálov (napr. školského dvora) nie sú križovatky a nemajú tak byť označené. Naďalej sa nechápe ani to, na čo slúžia dodatkové tabuľky s priebehom hlavnej cesty , že zvislé označenie priechodu pre chodcov nie je dôležitejšie ako vodorovné vyznačenie priechodu alebo že farebné zvýrazňovanie značiek už nie je možné. O zbytočnom zdvojovaní niektorých značiek po oboch stranách cesty škoda hovoriť, rovnako o tom, že bývalá C25 sa nemá (ani nikdy nemala) používať pri odbočovacích a pripájacích pruhoch, a to ani pri radení pred križovatkou, a je to už aj výslovne uvedené priamo vo vyhláške.

Mnohým odborníkom je doteraz ľúto za čerešničkami , ktoré prikazovali niečo, čo sa nedalo urobiť inak; zákazy zastavenia/státia a parkovania s vloženými šípkami sa umiestňujú kolmo na cestu, hoci takto nemajú vôbec žiaden význam, a teda ani neplatia; šípové smerníky sa mimo kruhových objazdov umiestňujú bárskde len nie tam, kde majú byť (za miestom odbočenia), vlastne všetky návesti sa umiestňujú niekde v poli a nie v mieste manévru; predzvesti sa umiestňujú veľmi sporadicky, lebo veď na čo ich treba; jednosmerné cesty sa stále používajú ako predbežné značky; do pešej zóny sa vjazd umožňuje slovami “okrem” (Prešov) alebo “vjazd povolený” (Nitra), lebo používanie dodatkovej tabuľky Voľno asi nie je nikde jasne a po slovensky napísané; súvislé čiary sa ťahajú na kilometre a tak ďalej a tak podobne.

Na značkách sa naďalej objavujú slohové práce typu “Na rýchlostnej ceste R1 prebiehajú stavebné práce”, “Most ev. č. 64-019 cez rieku Nitra uzatvorený”, “Most cez Váh Hlohovec uzavretý pre nákladné vozidlá nad 12 t a vozidlá kategórie T”, “úhradu neplatí zaregistrovaný v elektronickom systéme prevádzkovateľa a užívateľ vyhradeného parkovacieho miesta” sa zmenilo na “pre schválené vozidlá rezidentov a návštevy s povolením MČ Bratislava-Petržalka”. Vrcholom bolo informovanie o uzávierke tunela Sitina na paneloch sieťového riadenia, kde na 3 krátkych riadkoch dokázali urobiť asi 7 chýb vrátane vyznačenia kilometrovníkov namiesto názvu (!) a toho, že spočiatku bola táto informácia na všetkých paneloch bez ohľadu na smerové šípky a čísla diaľnic, ktoré na tých paneloch sú.

Je neuveriteľne veľa odborných zlyhaní a doslova nelogických nezmyslov, ktoré treba vykoreniť z hláv a začať de facto úplne od nuly. Niektorí odborníci či odborníčky vo svojej múdrosti, plní neotrasiteľnej istoty získanej rokmi praxe a skúseností, neváhajú ani navrhovať, aby sa naše (mnohé už dva roky formálne zrušené) nezmysly vyvážali do zahraničia a aby sa tie divné cudzie predpisy a pravidlá upravili podľa našincov. 

Ak by Európska hospodárska komisia OSN pristupovala ku kontrole zmluvných strán svojich dohovorov tak ako pristupuje Európska únia k svojim členským štátom pri kontrole smerníc (musia sa vypracovávať tabuľky zhody, kde je na jednej strane článok zo smernice, na druhej strane paragraf zo zákona a Komisia porovnáva, či je to prebraté správne; ak nie je, dáva odporúčania ako to zmeniť a ak to členský štát nezosúladí so smernicou, môže ho žalovať na Európskom súdnom dvore, kde hrozia pokuty v miliónoch eur), tak nejde ani tak o to, akú veľkú pokutu by Slovensko dostalo (obrovskú), ale za tie staré pravidlá by nás hádam rovno aj vylúčili z OSN, ostatným svojim členom by ku nám z bezpečnostných dôvodov zakázali cestovať a prestali by nám uznávať naše vodičské preukazy.

Zmena vyhlášky

Novelou vyhlášky o dopravnom značení (vyhláška č. 87/2022 Z. z.), ktorá nadobudla účinnosť 30. marca 2022, sa prechodné obdobie platnosti niektorých dopravných značiek kontinuálne predĺžilo o ďalšie dva roky, čiže do 31. marca 2024. Prechodné obdobie významu niektorých dopravných značiek podľa predchádzajúceho predpisu (vyhláška č. 9/2009 Z. z. v znení účinnom do 31. marca 2020) bolo zavedené pri najdôležitejších zmenách v platnosti a význame dopravných značiek a má slúžiť jednak na riadne oboznámenie sa účastníkov cestnej premávky s najdôležitejšími zmenami a jednak aj na prípadnú úpravu dopravného značenia tak, aby bolo v súlade s novými významami. Ide najmä o platnosť značiek o najvyššej dovolenej rýchlosti a zákaze predchádzania a o význam pozdĺžnej súvislej čiary . Bližšie sú tieto prechodné ustanovenia popísané v článku Nová vyhláška. 

Predĺžením prechodného obdobia sa vytvorí väčší časový priestor na zosúladenie umiestnených značiek s novými pravidlami o ich platnosti, resp. na prípravu nových technických predpisov. Ak by nebolo predĺžené prechodné obdobie, vzhľadom na to, že zatiaľ nedošlo k prehodnoteniu a úprave značiek, na mnohých miestach by došlo od 1. apríla 2022 k nejasnostiam vo význame a nesprávnej aplikácii platnosti uvedených dopravných značiek. Ak do 31. marca 2024 nedôjde k prehodnoteniu a prípadnej úprave týchto značiek, od 1. apríla 2024 sa budú riadiť novou platnosťou a významom.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že nie všetky prechodné obdobia sa predĺžili. Možnosť používať dočasné dopravné značky a zariadenia podľa vyhlášky č. 9/2009 Z. z. definitívne skončila 31. marca 2022. Všetky dočasné značky a zariadenia (týka sa to najmä prác na ceste, obchádzok, uzávierok a pod.) umiestnené od 1. apríla 2022 už musia byť podľa novej vyhlášky.

Priecestia

Osobitnou kapitolou sú (železničné) priecestia a svetelné signály na nich. Tie sa zmenili radikálne a aj prechodné ustanovenie voči nim je preto špecifické. Jednak – na rozdiel od ostatných značiek/zariadení – vyhláška umožňovala schvaľovanie (určovať použitie) výstražníkov (priecestné zabezpečovacie zariadenie s dvoma červenými striedavo prerušovanými svetlami) ešte dva roky po 1. apríli 2020 a jednak je význam výstražníkov uvedený v samostatnom odseku, ktorý nemá časové obmedzenie (tiež na rozdiel od iných značiek/signálov). Toto sa týka nielen signálov pred priecestiami, ale dvoch blikajúcich červených signálov umiestnených kdekoľvek to bolo/je možné (čiže okrem priecestí ide napr. o signály pred výjazdom hasičskej techniky, tunelom a pod.).

Ani v tomto prípade pôvodné prechodné obdobie nepostačovalo a tak sa predĺžilo o ďalšie dva roky, t. j. do 31. marca 2024. Správcovi priecestných zariadení (Železnice SR) sa však aj toto málilo a požadoval predĺženie o 5 rokov kvôli potrebe prípravy nových technických predpisov/noriem. Zjavne sú tam všetci ok s tým, že aj v 21. storočí sa na železničných priecestiach umiestňujú svetelné signály podľa technických noriem, z ktorých nie je ani jedna harmonizovaná, pričom jedna bola vydaná v roku 1999 ako predbežná (t. j. s časovo ohraničenou platnosťou a s účelom overenia vhodnosti a účelnosti jej technického obsahu) a druhá dokonca už v roku 1981 (zmenená v roku 1989).

Okrem predĺženia prechodného obdobia, v ktorom možno umiestňovať výstražníky, sa do 31. marca 2024 výslovne zaviedla aj možnosť ich obnovy v prípade napríklad porúch či nehôd štýlom “staré za staré”. Štandardne sa totiž všetky dopravné značky a zariadenia majú prirodzenou obnovou nahrádzať “staré za nové”.

Rýchlosť

Okrem samotného predĺženia prechodného obdobia platnosti niektorých značiek sa na dva roky zmenili aj pravidlá pri rýchlosti a doplnkovej šípke.

Do 31. marca 2024 bude najvyššia dovolená rýchlosť vyplývajúca zo značky umiestnenej pri okraji cesty platiť najďalej nielen po vzdialenejšiu hranicu križovatky (ak nie je ukončená alebo zopakovaná za križovatkou) alebo po začiatok obce , ako tomu bolo oficiálne do 31. marca 2022, ale aj po koniec obce . Zosúlaďuje sa tak prechodná platnosť najvyššej dovolenej rýchlosti s platnosťou, aká platila podľa vyhlášky č. 9/2009 Z. z., keďže podľa vyhlášky č. 9/2009 Z. z. v znení účinnom do 31. marca 2020 ukončoval najvyššiu dovolenú rýchlosť aj koniec obce.

Doplnková šípka

Zmena pri význame doplnkového signálu (zelená šípka) bola od 1. apríla 2022 podstatná a doteraz absentovalo prechodné obdobie, počas ktorého by význam doplnkovej šípky ostal pôvodný. Zasvietený doplnkový signál zelenej farby v tvare šípky alebo šípok teda do 31. marca 2024 znamená pre vodiča možnosť pri dodržaní pravidiel cestnej premávky pokračovať v jazde v smere šípky alebo šípok aj vtedy, ak svieti signál červenej alebo žltej farby v tvare plného kruhu, pritom musí dať prednosť v jazde vozidlám idúcim vo voľnom smere. Takto bol tento význam zadefinovaný vo vyhláške č. 9/2009 Z. z. v znení účinnom do 31. marca 2020. Tento časový priestor má vytvoriť priestor na zosúladenie už používaných – často zle nastavených – svetelných signálov s novým významom, a teda aj s Dohovorom o cestných značkách a signáloch.

V rámci Bratislavy je kvôli tomu potrebné upraviť napr. svetelné signály pri ZOO, IKEA alebo na Dostojevského rade, na ktorých je používanie doplnkovej šípky nesprávne.

Obe tieto zmeny (nové prechodné ustanovenie) sú opravou legislatívnej chyby, ktorá by sa nemala stávať. Pri podstatných zmenách v akomkoľvek právnom predpise je dôkladné vyhodnotenie a správne napísanie prechodných ustanovení kľúčom k bezproblémovému prechodu medzi “novým” a “starým”. Obzvlášť to platí pri význame dopravných značiek/svetelných signálov, ktorými sa denne riadia tisíce vodičov a chodcov a ktorých nesprávne chápanie môže znamenať reálnu ujmu na zdraví a majetku.

Popri zmenách, ktoré priamo súvisia s uplynutím dvoch rokov od účinnosti vyhlášky o dopravnom značení, si bližšie predstavíme aj ďalšie zmeny, ktoré súvisia s dopravným značením.

Jazyk národnostnej menšiny

Časť obce

Národná rada Slovenskej republiky v októbri 2021 schválila novelu zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín (zákon č. 417/2021 Z. z. účinný od 1. januára 2022), ktorou sa okrem iného doplnilo aj označovanie začiatkov a koncov častí obcí dopravnými značkami v jazyku národnostnej menšiny (dovtedy bolo možné takto označovať len začiatok a koniec obcí). Tak ako pri samotných obciach, aj pri častiach obcí platí, že samotné označenie v jazyku národnostnej menšiny sa riadi nariadením vlády so zoznamom týchto častí obcí a s ich označením v jazyku národnostných menšín. V súčasnosti ide o nariadenie vlády SR č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva. Tu treba poznamenať, že v roku 2011 sa znížilo kvórum na to, aby bola obec “menšinovou”, a to z 20 % na 15 % pri podmienke, že ide o podiel vyplývajúci z dvoch po sebe nasledujúcich sčítaní ľudu. Prvé sčítanie ľudu, ktoré sa do toho ráta, bolo v roku 2011, druhé bolo v roku 2021, čiže aktualizácia zoznamu “menšinových” obcí v roku 2022 bude uskutočnená aj so zreteľom na túto zmenu.

Čo sa týka samotného označovania častí obcí, dopravnými značkami Obec a Koniec obce možno označiť len takú časť obce, ktorá tvorí samostatný sídelný útvar. Týmito dopravnými značkami sa teda neoznačujú (nemajú označovať) všetky časti, ktoré obec má, ale len také, ktoré oproti samotnej obci (jej „hlavnej“ časti) tvoria samostatný sídelný útvar. Platí to aj vo vzťahu k označeniam častí obcí v jazyku národnostnej menšiny – možno takto označiť len takú časť “menšinovej” obce, ktorá tvorí samostatný sídelný útvar a jej označenie v jazyku národnostnej menšiny je uvedené v predmetnom nariadení vlády (to by sa malo aj v nadväznosti na výsledky sčítania ľudu upraviť v júli 2022) .

Smerové značky

Novelou zákona o používaní jazykov národnostných menšín sa od 1. januára 2022 rozšírila aj možnosť používať označenia cieľov na orientačných značkách v jazyku národnostnej menšiny. Dvojjazyčne označovať miestny alebo kultúrny cieľ možno len v “menšinovej” obci. Na dvojjazyčné označenie cieľa, ktorým je iná obec, musia byť splnené dve základné požiadavky – obec, v ktorej je umiestnená takáto značka, musí byť “menšinová” obec a aj cieľ na dopravnej značke musí byť takáto obec (príklad: na dopravnej značke v Dunajskej Strede možno uviesť smer na dvojjazyčný cieľ Komárno/Komárom, ale nemožno uviesť dvojjazyčný cieľ Bratislava/Pozsony).

Technické predpisy

Jednou z vecí, na ktoré má slúžiť prechodné obdobie vo vyhláške, je príprava a vydanie technických predpisov, ktoré by reflektovali všetky zmeny v legislatíve. Niektoré aspekty, ktoré majú byť v technických predpisoch, vyplývajú priamo z vyhlášky – ide o vzory jednotlivých variant dopravných značiek, svetelných signálov a dopravných zariadení, ktoré vyplývajú z ich významu. Nové technické predpisy majú aj nahradiť časť o zásadách, ktorú obsahovala predchádzajúca vyhláška.

Prvé technické predpisy, ktoré reagovali na novú vyhlášku boli vydané v roku 2021 vo forme vzorových listov. Najskôr v marci 2021 vzorové listy VL 6.3 Svetelné signály a VL 6.4 Vodiace dopravné zariadenia a v októbri 2021 VL 6.1 Zvislé dopravné značky. Spracovateľom všetkých týchto vzorových listov je SIGNATECH s. r. o. Tieto predpisy priamo pokračujú v línii nastolenej novou vyhláškou, vychádzajú z kvalitných zahraničných zdrojov a ak by sa od svojho vydania aj ozaj reálne dodržiavali (predovšetkým VL 6.1), mohlo to už vyše roka vyzerať na našich cestách úplne inak. Z rôznych dôvodov sa však ignorovali.

Koncom roka 2021 s účinnosťou od 1. januára 2022 pribudli aj prvé aktualizované technické podmienky – TP 069 Použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na označovanie pracovných miest (spracovateľ Žilinská univerzita) a TP 105 Použitie smerových stĺpikov a odrážačov (spracovateľ CEMOS s. r. o.). V jednotlivých schémach označení pracovných miest došlo oproti minulosti k výraznej redukcii používaných značiek, čo možno hodnotiť len pozitívne; v textovej časti však badať, že sa práce na nej ukončovali v zhone a v budúcnosti by si zaslúžila prepracovanie. Smerové stĺpiky v časti o používaní “modrých” stĺpikov neprešli žiadnou sebareflexiou a ich používanie sa naďalej riadi ničím nepodloženými pravidlami, ktoré samozrejme nespĺňajú základné zásady použitia dopravných značiek/zariadení.

V marci 2022 boli aktualizované TP 086 Technické podmienky pre označovanie atraktivít cestovného ruchu (spracovateľ Žilinská univerzita), ktoré už chvalabohu nepoznajú 30 piktogramov, ktorými sa – úplne zbytočne – rozlišovali jednotlivé kategórie atraktivít cestovného ruchu. 

To je za dva roky účinnosti novej vyhlášky z pohľadu technických predpisov v podstate všetko. Stále nie sú vydané vzorové listy VL 6.2 Vodorovné dopravné značky ani nie sú revidované slovenské technické normy, ktoré upravujú veľa aspektov dopravného značenia (hoci by nemali). Súčasná príprava ich revízií však veľa optimizmu pri pohľade na pracovné znenia STN 73 6100 Terminológia diaľnic a ciest a STN 73 6110 Projektovanie miestnych ciest nedáva.

Čo najskoršiu – ale samozrejme kvalitnú – komplexnú revíziu by si zaslúžili aj TP 015 Všeobecné zásady na použitie retroreflexných dopravných gombíkov na pozemných komunikáciách (spracovatelia Výskumný ústav dopravný a. s. a HAKOM s. r. o.), TP 018 Zásady navrhovania prvkov upokojovania dopravy na úsekoch cestných prieťahov v obciach a mestách (upokojovanie dopravy) (spracovateľ Žilinská univerzita, Stavebná fakulta, CEDS), TP 048 Navrhovanie debarierizačných opatrení pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie na pozemných komunikáciách (spracovateľ Centrum excelentnosti pre dopravné stavby CEDS Žilinskej univerzity), TP 085 Navrhovanie cyklistickej infraštruktúry (spracovateľ DOPRAVOPROJEKT s. r. o.) a všetky ostatné technické podmienky, ktoré nejakým spôsobom vplývajú na dopravné značenie.

Spoločným nedostatkom nových i revidovaných predpisov je, že ide o predpisy, ktoré riešia čiastkové problematiky. Nikdy sme však nemali predpis, ktorý by popisoval (určoval) všeobecné/základné zásady používania dopravných značiek a zariadení, ktoré by boli spoločné pre všetky ich druhy. Až z takého predpisu by následne mali vychádzať všetky ostatné, ktoré by upravovali použitie dopravných značiek/zariadení v špecifických situáciách. Prvým návrhom takého základného predpisu sú TP 117 Spoločné zásady používania dopravných značiek a dopravných zariadení (spracovateľ Weldun s. r. o.), ktoré majú snahu okrem základných zásad definovať aj všeobecné kritéria riešenia základných situácií v cestnej premávke (prednosť v jazde, vedenie chodcov a cyklistov, verejná doprava, atď.). Ďalej uvedené zásady sú výňatkom z návrhu tohto predpisu, ktorý bol predmetom pripomienkového konania na webe Slovenskej správy ciest.

Zásady

Spoločné zásady majú zabezpečiť, aby sa dopravné značky a zariadenia používali jednotným a zrozumiteľným spôsobom, ktorý zmysluplne dopĺňa všeobecnú úpravu cestnej premávky tak, aby sa zaistila najvyššia možná miera bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Pri použití každej dopravnej značky a každého dopravného zariadenia sa musia dodržať tieto základné zásady:

Podrobnejšie si tieto zásady rozvedieme po schválení predmetného technického predpisu, zatiaľ si ich priblížime len veľmi stručne:

Zásada nevyhnutnosti

Dopravné značky/zariadenia sa smú používať len v takom rozsahu a takým spôsobom, ako to nevyhnutne vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. 

Zásada jednoduchosti 

Dopravné značky/zariadenia smú poskytovať len také informácie, ktorých znalosť je pre účastníkov cestnej premávky potrebná pre bezpečnú a plynulú jazdu, pričom tieto informácie musia byť vyjadrené čo najjednoduchším a súčasne ľahko pochopiteľným spôsobom.

Zásada jednoznačnosti

Dopravné značky a najmä ich kombinácie sa musia používať tak, aby poskytovali jasný, jednoznačný a okamžitý výklad ich významu vrátane miesta, času a rozsahu platnosti.

Zásada konzistentnosti

Zvislé aj vodorovné značky a dopravné zariadenia nesmú byť vo vzájomnom rozpore a ani sa nesmú javiť, že sú vo vzájomnom rozpore.

Zásada špecifickosti

Všeobecné pravidlá cestnej premávky sa smú vyznačiť zvislými regulačnými značkami len vtedy, ak je to vzhľadom na miestne pomery nevyhnutné.

Zásada nenulovej regulácie

Nesmú sa používať sa také zvislé regulačné značky, ktoré nemenia právny stav.

Súčasne sa pri používaní dopravných značiek musia dodržať implementačné zásady:

1. Miestna úprava cestnej premávky dopravnými značkami/zariadeniami má zmysluplným spôsobom dopĺňať všeobecnú úpravu cestnej premávky. Základným princípom je použiť tak málo dopravných značiek/zariadení ako je len možné.
2. Cestné správne orgány, ako aj iné dotknuté subjekty, majú vždy preveriť, či nie je možné požadované ciele a zlepšenie situácie v cestnej premávke dosiahnuť stavebnými alebo premávkovo-technickými opatreniami. Pokiaľ je to možné, takéto opatrenia sa majú preferovať pred miestnou úpravou cestnej premávky dopravnými značkami/zariadeniami.
3. Dopravné značky/zariadenia majú cestnú premávku regulovať, usmerňovať a organizovať zmysluplným, bezpečným a jednotným spôsobom, ktorý je primeraný miestnym pomerom a účastník cestnej premávky ho spravidla môže pri prihliadnutí na miestne pomery očakávať.
4. V rovnakých, resp. analogických situáciách sa majú dôsledne aplikovať rovnaké, resp. analogické opatrenia; to platí aj opačne.
5. Príliš veľký počet značiek v jednom priečnom reze alebo na krátkom úseku cesty postupne za sebou má negatívny vplyv na čitateľnosť a zrozumiteľnosť dopravných značiek. Takémuto hromadeniu značiek sa preto musí predchádzať. Ak sa tomu nie je možné v konkrétnom prípade vyhnúť, je potrebné najdôležitejšie značky umiestniť tak, aby boli lepšie viditeľné (napr. nad vozovkou).
6. Zvláštnu pozornosť treba venovať podpore pravidelnej verejnej doprave osôb, cyklistickej premávky a premávky bezemisných a/alebo nízkoemisných vozidiel a ochrane zraniteľných účastníkov cestnej premávky, najmä detí, seniorov a zdravotne postihnutých.
7. Na cestách možno umiestňovať len značky podľa platnej legislatívy, pričom možno použiť len také varianty dopravných značiek/zariadení vyplývajúcich z ich významu a neuvedených vo vyhláške o dopravnom značení, ktorých vzory ustanovujú predpisy schválené ministerstvom dopravy; to rovnako platí pre používanie symbolov na dopravných značkách.

Poslanecké návrhy

Ohľadom zmien v zákone o cestnej premávke počas roka 2021 sme si písali v koncoročnom zhrnutí. Legislatívna smršť noviel zákona o cestnej premávke pokračuje aj v roku 2022.

Poslanci už stihli “opraviť” parkovanie na chodníku s tým, že parkovanie na chodníku bude do 30. septembra 2023 možné v podstate podľa rovnakých pravidiel, aké platili do 28. februára 2022. Parkovať (zastaviť a stáť) aj bez dopravnej značky bude teda možné na okraji chodníka priľahlého k ceste, pri ktorom ostane súvislá voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m, pričom na chodník možno vchádzať a vychádzať z neho len v mieste parkovania a nemožno pritom prekonávať zábrany chrániace chodník pred parkovaním. Takéto parkovanie naďalej nebude možné v zóne zákazu státia a parkovacej zóne . Rozdielom je najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidiel, ktoré môžu takto parkovať na chodníkoch – nie je 3 500 kg ako bola pôvodne, ale už iba 2 800 kg. To znamená vylúčenie z parkovania na chodníku pre veľké osobné vozidlá (SUV, karavany) a malé nákladné vozidlá (pickupy, dodávky).

V súčasnosti národná rada prerokúva ďalší jednovetový poslanecký návrh – aby dopravnou nehodou nebola udalosť, pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Škoda 3 990 eur je z hľadiska hospodárskeho a ekonomického vývoja od roku 2009 prekonaná. Udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej dôjde len k hmotnej škode v akejkoľvek výške na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku, sa nebude považovať za dopravnú nehodu, ale len za škodovú udalosť (za splnenia všetkých ostatných podmienok, ktoré zákon o cestnej premávke predpokladá pre vznik škodovej udalosti), čo umožní účastníkom škodovej udalosti plne využiť právo si vec vybaviť cestou náhrady škody prostredníctvom poisťovne, a to aj bez prítomnosti policajta na mieste takejto škodovej udalosti. Uvedeným sa odstráni zbytočné blokovanie a obmedzovanie plynulosti cestnej premávky až do príchodu policajta na miesto udalosti. V prípade, ak by niektorý z účastníkov takejto škodovej udalosti trval na príchode policajta na miesto udalosti a policajt zistí, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre škodovú udalosť, nebude potrebná rozsiahla dokumentácia danej udalosti ako dopravnej nehody, čím sa takisto podstatne zníži zbytočné blokovanie a obmedzovanie plynulosti cestnej premávky v súvislosti s rozsiahlym dokumentovaním takejto udalosti ako dopravnej nehody na mieste samom.

• Facebook