Poloodborný portál o pravidlách cestnej premávky, dopravnom značení a veciach súvisiacich

I tak še da

Na tomto portáli sa snažíme vysvetľovať vzájomné súvislosti dopravného značenia a poukazovať (bohužiaľ) najmä na nesprávne veci z praxe. Používanie dopravných značiek je ešte stále v hlbokom zakliatí odbornej minulosti a len pomaly sa z neho vyhrabáva. Systémové chyby v spojení s vymýšľaním si vlastných pravidiel a neopodstatnenými obavami, dojmami, názormi a neznalosťou úplne bežne i na pomyslenom vrchole odbornosti, dospejú v praxi často k absurdným výsledkom. Z času na čas si preto na tomto mieste ukážeme vtipné i menej vtipné, komické i tragikomické príklady zo života nášho dopravného inžinierstva. 

Takýchto príkladov určite nájdete dostatok aj niekde okolo seba. Poloodborne možno odhadnúť, že ak sa postavíte na ulicu hocikde na Slovensku, z desiatich značiek, ktoré zbadáte, tam prinajmenšom päť nemá byť vôbec a zo zvyšku je jedna až štyri značky zle umiestnené, zle skombinované alebo zle vyobrazené. Prípadné tipy posielajte na adresu ocp@ocestnejpremavke.sk

15. 1. 2023

V prvom tohtoročnom príspevku sa zameriame na cykloriešenia v niektorých okresných mestách.

Od čitateľa Dana, ktorý už asi pár krát v živote sedel na bicykli, tu máme niekoľko záberov z jeho návštevy Liptovského Mikuláša.

Po nábreží popri Váhu vedie cyklocestička, vedľa ktorej je v Parku Ivana Laučíka cykloodpočívadlo. No a čo urobí správny dopravný inžinier, ktorý má naprojektovať odpočívadlo? No predsa do kategórie Najzbytočnejšia značka Slovenska pridá Daj prednosť v jazde! z desaťmetrového chodníka vedúceho na cyklocestičku od piknikového stola, lebo veď z odpočívadla na diaľnicu sa tiež dáva Daj prednosť v jazde! (tiež rovnako zbytočne), tak čo sú cyklisti nejakí menejcenní, že sú zaslúžia menej značiek?

Pár metrov ďalej je detské ihrisko, popri ktorom vedie na nábrežie vyšliapaná blatová cestička (chodník by na to bol ozaj prehnaný výraz). No ale aj tam treba značku, nejakú, hocijakú, no dobre – tak aspoň trochu vhodnú, tak šup – ideálne miesto na výstrahu pred cyklistami (pozornému oku neujde rovnaké upozornenie aj na predchádzajúcej fotke).

Správne previesť cyklistov cez kruhový objazd je naozaj pomerne náročné. Na kruhovom objazde pri Palúdžanskom moste je to v zásade urobené dobre (tak na slovenský spôsob). Nebolo to však asi dostatočné, tak tam nedávno radikálne zvýšili bezpečnosť cyklistov doplnením stopiek pred cyklopriechodmi, lebo veď 90-te roky stále neskončili. Nejaký kacírsky detailista by však mohol poznamenať, že stopka len pred prvým priechodom, a nie pred všetkými troma, je absolútne nedostatočné dojebanie riešenie.

Toto šalamúnske riešenie nepotrebuje bližší komentár. Na to, že sa na priamom úseku obojsmerná cyklistická komunikácia z ničoho nič mení na jednosmernú, resp. naopak, sa vlastne ani nič napísať nedá.

Pred úzkym miestom treba vyznačiť, kto (z ktorého smeru) má prednosť pred protiidúcim. No a na cyklocestičke treba samozrejme vyznačiť, že to dávanie prednosti protiidúcim platí pre cyklistov, ešte by niekto mohol tvrdiť, že dávať prednosť majú aj autá, ktoré tam nemôžu vôbec vojsť.

Z centra Liptova prejdeme do centra Horného Zemplína.

V Humennom zvyknú mať problém s tým, čo znamená spoločná cestička pre chodcov a cyklistov a čo znamená oddelená cestička pre chodcov a cyklistov. Na Ševčenkovej ulici je podľa zvislej značky spoločná cestička, ale podľa čiary oddelená cestička. Navyše sa tam majú cyklisti v oboch smeroch zmestiť do asi meter a pol širokého pruhu…

Rovnaké “riešenie” je použité aj na hrádzi popri Laborci na Sídlisku III. Tu sa však okrem toho natíska aj otázka, že ak podľa zvislej značky končí spoločná cestička pre chodcov a cyklistov a samotná komunikácia stavebne i značkovo pokračuje bez akejkoľvek zmeny ďalej, čo to potom vlastne je?

Na opačnom konci hrádze (pri železničnom “Sninskom” moste) je pre zmenu stavebné ukončenie viac ako zjavné. No ale nemožno vylúčiť, že nejaký chodec a cyklista si predsa len nevšimne koniec asfaltu a začiatok blata či koľajnice, takže značka o ukončení spoločnej cestičke je ozaj nevyhnutná.

Na piešťanskej cyklistickej hrádzi sa zas niekto nerozpakoval pravdepodobne nejaké modernistické street-umenie, ktoré tam ostalo asi po nejakom bujarom festivale v Lodenici, označiť ako priechod pre chodcov.

Záver patrí nielen okresnému, ale aj krajskému mestu – Mekke nášho dopravného inžinierstva i dopravného policajstva – Žiline. Namaľovanie cyklopruhu tam považujú za niečo tak nezvyčajné a nebezpečné, že na to treba upozorniť a tak si na to vytvorili krásny obrázok i s popiskami, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani v 3. ročníku ZUŠ.

15. 12. 2022

Ďalšia (štvrtá) časť ukážok svojráznosti nášho dopravného inžinierstva bude o dĺžkach, výškach, rozmeroch a rekordoch. Ukážeme si NAJ značky.

Najdlhšie železničné priecestie na Slovensku sa nachádza pravdepodobne na Einsteinovej v Petržalke. Aspoň tak to vyplýva zo značky, ktorá vodiča upozorňuje na to, aby si 80 m v kuse dával pozor na priecestie so závorami. Keď si po tých 80 m konečne vydýchne a upokojí sa, že nebezpečenstvo skončilo a vlak už nehrozí, dojde akurát pred nejaké závory a koľaje…

Niečo podobné nájdeme aj v bratislavskej Dúbravke. Tam majú podľa značky pre zmenu asi najdlhšiu pumpu na Slovensku. Síce ako na potvoru, hneď za značkou nie sú tankovacie stojany, ale zastávka autobusov a samozrejme – tankovacie stojany začínajú tam, kde podľa značky pumpa práve končí, ale nič to za to, veď označiť značkou čerpaciu stanicu pohonných hmôt v meste je určite veľmi nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a hádam by sme nechceli, aby niekomu z odborníkov vadili tie jemné nuansy rozdielu medzi tým, keď je údaj o vzdialenosti na dodatkovej tabuľke samotný alebo keď je doplnený šípkami.

Horehronci sú statní junáci a veru majú asi aj také vozidlá. Veď v Podbrezovej musia zakazovať vjazd pre vozidlá nad 6,2 m, aby im nenabúrali do rúry, čo vedie ponad cestu. Lebo dovtedy asi mohli takéto vyše šesťmetrové megaautiská bežne jazdiť po ceste, ale tuná sa musia zastaviť a otočiť sa… alebo vycúvať… alebo sa zložiť do nejakej menšej výšky. Takto to dopadne, keď niekto pozerá priveľa filmov o Transformeroch. Btw. vozidlo, ktoré sa poskladá a už nejazdí, ale chodí, je ešte stále vozidlo alebo už chodec? Lebo toto je nedoriešená legislatívna medzera – na chodcov obmedzenie výšky neplatí.

Ani Liptáci sa nedajú zahanbiť, tiež majú poriadne autiská. Bohužiaľ bez fotky – v Demänovskej doline môže cez jeden most prechádzať aj vozidlo ťažšie ako 70 t, ale iba ako jediné. Dovtedy asi mohlo jazdiť bez obmedzení. Ťažko povedať, či tam niekedy počuli o tom, že maximálna hmotnosť vozidla používaného štandardne v cestnej premávke je 44 t a všetko ťažšie je už nadmerná doprava, ktorá na ceste potrebuje povolenie na zvláštne užívanie a nie stupídnu dodatkovú tabuľku.

Na Potočnej ulici v bratislavskej Rači možno vidieť najväčšiu, presnejšie najvyššiu, dodatkovú tabuľku. K obsahu sa škoda vyjadrovať, cyklisti idúci na Biely kríž či inde do Malých Karpát môžu byť radi, že po rokoch vymenili aspoň zákaz vjazdu pre všetky vozidlá, ktorý tam bol pôvodne, za zákaz vjazdu pre motorové vozidlá.

Hlavné mesto si drží aj prvenstvo, čo sa týka najkratšieho BUS pruhu na Slovensku – na Karadžičovej pred Twin City dosahuje tento zásadný príspevok k plynulosti pravidelnej verejnej dopravy približne 15 m.

A ak pôjdete ďalej po Karadžičovej, na rohu Legionárskej a Blumentálskej zbadáte aj asi najkratší cyklopruh alebo cyklocestičku či čo to vlastne je, ktorý dosahuje približne 5 m.

Na záver tejto časti si ukážeme ako rýchlo, lacno a efektívne meniť výšku podjazdu pod železničnou traťou (Agátová, Dúbravka, Bratislava), bez drahých a v podstate zbytočných stavebných zásahov.

V roku 2012 bol podjazd vysoký tak, že umožňoval vjazd vozidlám vysokým max. 3,7 m.

V roku 2018 bol podjazd zatiaľ neznámym technologickým postupom upravený tak, že umožňuje vjazd vozidlám iba s max. výškou 2,5 m, ale ak idú vozidlá mestskej hromadnej dopravy, zrazu sa plasticky natiahne a môžu cez neho prejsť aj vozidlá MHD, ktoré sú vyššie.

V roku 2022 bol tento neznámy technologický postup, pravdepodobne mimozemského pôvodu, upgrade-nutý tak, že sa výška podjazdu upraví nielen pri vozidlách MHD, ale aj keď cez neho prechádzajú vozidlá zásobovania Volkswagenu. Zároveň bol však downgrade-nutý tak, že sa podjazd natiahne iba najviac do výšky 3,6 m (dovtedy pri MHD nemal žiadne obmedzenia).

P. S. 1 Milí vodiči, nezabúdajte, že ak cez tento zázračný podjazd pôjdete osobným autom s bicyklom naloženým na streche, je to na pokutu do 50 eur v blokovom konaní a do 100 eur v riadnom priestupkovom konaní. Prípadná argumentácia polície/správcu cesty na súde by bola určite veľmi prínosná pre ZOMRI a podobne zamerané spravodajské weby.

P. S. 2 Milí vodiči MHD a zásobovania VW, nezabúdajte prosím, že ste povinní dodržiavať všetky dopravné značky vrátane tej na hornej hrane v strede podjazdu.

15. 11. 2022

Tretia časť smutnosmiešnych príkladov zo života slovenského dopravného inžinierstva bude najmä o zákazoch vjazdu a veciach podobných.

Určite ste už videli alebo aspoň počuli o “turistických vláčikoch”, čo vozia návštevníkov prevažne po historických centrách a podobne turisticky atraktívnych miestach. Že sa tieto podivné vozidlá takto nazývajú ľudovo nie je samozrejme problém. Ale že nejaký vyštudovaný odborník s dlhoročnou praxou si tento ľudový pojem vysvetlí tak, že je to relevantný technický a právny pojem a na Kolonádový most v Piešťanoch im umožní vjazd prostredníctvom obrázku parnej lokomotívy… To je už hádam aj na odobratie okrúhlej pečiatky. Okrem úsmevného zamenenia si pojmu s dojmom je totiž zásadný problém v tom, že ten obrázok parnej lokomotívy nie je žiaden regulačný symbol s daným významom (používa/používal sa iba na výstražnej značke, ktorá upozorňovala na železničné priecestie bez závor) a z hľadiska možnosti vjazdu do zákazu nemá žiaden význam (nikomu nič neumožňuje).

Ak pôjdete na návštevu do jednej slepej uličky na Námestí 4. mája v Marianke (okres Malacky), namiesto adresy si musíte vopred zistiť číslo parcely a naštudovať si katastrálnu mapu. Inak totiž nebudete vedieť, či môžete pokračovať v jazde alebo nie.

zdroj: https://zbgis.skgeodesy.sk  

V Marianke nájdete tiež zaujímavú pešiu zónu – tá platí pre všetkých okrem dopravnej obsluhy. Dopravná obsluha tam teda nielen že môže vojsť, ale môže parkovať aj mimo vyznačených parkovacích miest a nemusí dodržiavať max. rýchlosť 20 km/h (keďže pre dopravnú obsluhu neplatí, že ide o pešiu zónu).

V Bratislave pod Červeným mostom sa môžete zamyslieť nad záludnosťami slovenskej gramatiky a používaním zlučovacej spojky “a”. Vozidlá, ktoré chcú vojsť do zákazu, potrebujú na vjazd povolenie Železníc SR a dopravnej obsluhy alebo môže dopravná obsluha vojsť do zákazu priamo na základe dodatkovej tabuľky a iné vozidlá tam môžu vojsť len s povolením Železníc SR?

V Starom Smokovci, hneď pod stanicou pozemnej lanovky, si môžete okrem fušérskej montáže dodatkovej tabuľky všimnúť na nej aj pomerne rozsiahle súvetie, na ktorého len samotné prečítanie treba na dosť dlho zastaviť. S pochopením to môže byť časovo ešte horšie… Napr. do tých garáží možno vojsť tiež len v čase 18:00 – 7:00? A sú tam aj nejaké iné garáže, do ktorých nemožno vojsť vôbec, keď sú garáže, do ktorých vojsť možno, označené číslom objektu? A ako zistím, do akého objektu idem? 18103 je číslo parcely, popisné/súpisné číslo alebo nejaké iné číslo?

Zo zostavy značiek na Bazovej v bratislavskom Ružinove okrem otáznej znalosti pravidiel skloňovania v slovenskej gramatike a pojmov vo vyhláške vyplýva aj to, že rezidenti (držitelia parkovacej karty vydanej Ružinovom) nesmú vojsť na vlastné parkovisko od piatku 11:00 až do pondelka 13:00.

No a na záver perlička z webu dialnice.info, na ktorom používateľ Peter_CA zverejnil zaujímavý príklad toho, že i tak še da, i tak še da. Dá sa zakázať vjazd nákladným vozidlám s výnimkou tých, ktorým povolí vjazd mesto Čadca a napodiv sa dá aj zakázať vjazd tým nákladným vozidlám, ktorým ten zákaz povolí mesto Čadca.

15. 10. 2022

V druhej časti príkladov zo života ako sa dá vyznačiť hocičo, sa zameriame na parkovanie.

Pred hotelom Hubert v Gerlachove (okres Poprad) majú parkovacie miesto (doslova) pre imobilných. Keďže na vyznačenie miesta pre zdravotne postihnutých máme – a aj sme mali – príslušný, dobre známy medzinárodný symbol, určite to musí znamenať niečo iné. Toto parkovacie miesto môže byť teda vyhradené pre:

  1. ľudí bez auta,
  2. rodinu Immobilných,
  3. ľudí bez mobilu.

Pred reštauráciou Aucafe na Viedenskej ceste v Petržalke je vyhradené parkovisko. Nie je síce jasné pre koho (čo by až tak nevadilo), ale isté je to, že určite nie je vyhradené pre návštevníkov objektu Aucafe. Takže ak tam pôjdete autom dať si kávu alebo najesť sa, dajte si pozor – za parkovanie na ich vlastnom parkovisku vám hrozí pokuta do 50 eur.

Na Fedinovej ulici v Petržalke je pred zásobovacou rampou zákaz zastavenia, ktorý platí od 8:00 do 18:00 okrem zásobovania. Na zásobovanie sa teda nevzťahuje časové obmedzenie platnosti na dodatkovej tabuľke a má tam teda zastavenie zakázané vždy, celý deň a každý deň. Ak nie ste vozidlo zásobovania, môžete tam parkovať od 18:00 do 8:00.

Ak si poviete, že dať pred obchod značku o parkovaní pre jeho zákazníkov, nie je predsa nič nezvyčajné, budete mať pravdu. Ak však zbadáte značku o parkovaní určenom pre zákazníkov COOP Jednota Senica na Štúrovej ulici v Malackách, možno na podivnosť zmeníte názor. Samozrejme, má to “racionálne” vysvetlenie – predajňa v Malackách patrí v rámci organizačnej štruktúry Jednoty pod spotrebné družstvo so sídlom v Senici. Racionálny súvis tejto informácie s možnosťou parkovania je zatiaľ v štádiu šetrenia.

Absurdné označovanie parkovania nie je samozrejme vôbec vecou iba minulosti – Petržalka bola nedávno schopná vyznačiť parkovaciu zónu, na ktorej pochopenie nestačí vodičský preukaz. S takouto logickou hádankou by mal problém pravdepodobne aj absolvent Matematicko-fyzikálnej fakulty UK. 

Začneme tým, že niekto síce pochopil, že obyvateľov, ktorí majú na parkovanie povolenie od mestskej časti, stačí na dodatkovej tabuľke označiť ako rezidentov, ale zároveň nepochopil, že sa tak označujú aj návštevy a návštevníci, ktorí majú tiež od mestskej časti povolenie na parkovanie, keďže pojem “rezident” podľa definície vo vyhláške znamená OSOBU, ktorá má oprávnenie na parkovanie a nemá to žiaden súvis s bydliskom. Navyše, keď má osoba oprávnenie niekde parkovať napr. iba v pracovné dni 7-18 h, tak je rezidentom iba vtedy, čo z daného povolenia vie a netreba všetky tie obmedzenia dávať na značku, lebo to je tak nejak zbytočné a nelogické.

Pokračovať môžeme časovým “obmedzením” platnosti značky na 0 – 24 h, lebo bez toho výslovného obmedzenia by značka platila hádam aj celý deň a noc. 

No a ukončiť to môžeme záverečnou šifrou Po-Pi-Ne 7-18-18. Kód Navajo aj s Enigmou sú detské hračky pre škôlkárov. Poloodborníkovi nestačilo na jej pochopenie čumieť na túto značku niekoľko minút s otvorenou hubou na chodníku ani niekoľko ďalších desiatok minút v počítači. Vodič, ktoré prejde popri nej behom sekundy, to má určite na pochopenie jednoduchšie. Takže: pointa riešenia je, že celú šifru si treba rozdeliť na dve časti, ktoré majú zásadne iný význam, hoci sú vyznačené úplne rovnako! Po-Pi 7-18 h znamená pondelok až piatok v čase od 7:00 ráno po 18:00 večer, t. j. každý deň len ten vymedzený časový rozsah. Pi-Ne 18-18 h však znamená súvislé časové obdobie od piatku 18:00 po nedeľu 18:00. Škoda, že namiesto nedele nepoužívame v slovenčine slovo “čideľa”, lebo výsledná šifra s týmto slovom by presne vystihovala kvalitu tohto značenia.

Záverečným paradoxom je, že v inej časti Petržalky nemali problém pochopiť rezidentov a veci s tým súvisiace, čo ma zjavne súvis s tým, že to je mestská parkovacia zóna, nie petržalská a všetky tie nezmyselné označenia i časy sú naozaj vyjadrené jediným slovom “rezidenti”.

No a na záver si ukážeme príklad aj ze země zaslíbené. Pred kempom v Luhačoviciach (Zlínsky kraj) nájdeme ukážku presnosti a dokonalosti dopravno-inžinierskeho merania. Nejaký odborník totiž považoval za nevyhnutné odmerať a uviesť na dodatkovej tabuľke aj celkovú dĺžku parkovacích miest, lebo vodorovné značenie, ktorými sú všetky parkovacie miesta vyznačené a tri zvislé značky so smerovými šípkami na začiatku, v strede a na ich konci zjavne nestačia. A keď už odmerať, tak samozrejme s presnosťou na centimetre, lebo veď povinnou výbavou každého vodiča motorového vozidla je predsa meracie pásmo, s ktorým si možnosť (resp. povinnosť) plateného parkovania vie pekne odmerať.

15. 9. 2022

Začneme nie konkrétnou značkou, ale ukážkovým príkladom zmýšľania nášho elitného správcu komunikácií, elitného cestného správneho orgánu i elitného policajného orgánu. Na facebookovom profile NDS totiž v súvislosti s prácami na diaľnici D2 za tunelom Sitina v smere na Stupavu nájdete úplne bez hanby niečo, za čo by v dopravne normálnom štáte zodpovední leteli nielen zo svojich miest, ale hádam i zo sedadla vodiča motorového vozidla. Že zníženie max. rýchlosti na 40 km/h na diaľnici je v rozpore s technickými podmienkami o označovaní pracovných miest (ktoré už aj zníženie max. rýchlosti na 60 km/h pripúšťajú iba v špecifických prípadoch) je samozrejme nepodstatné, lebo u nás sa bežne nedodržiavajú ani právne predpisy, nie to ešte technické. Ale priznať na plnú hubu “logiku”, že vodiči na 60-ke jazdia 80 km/h, preto max. rýchlosť za trest pre nich znížime na 40 km/h… Na konferencii o bezpečnosti cestnej premávky by z toho mohol byť pekný príspevok. Určite tam polícia dennodenne merala tú 60-ku a určite tam meria aj tú 40-ku, keďže jazda v 80-ke “významnou mierou znemožňovala prejazd daným úsekom”.

Od čitateľa Jozefa sme dostali tip na úžasnú kombináciu značiek na križovatke medzi Moldavou nad Bodvou (časť Budulov) a obcou Peder (okres Košice-okolie). Horná značka hovorí, že prednosť v jazde má ten, čo ide rovno a vodič sprava mu dáva prednosť, dolná značka hovorí, že vodič sprava má prednosť a ten, čo ide rovno, mu dáva prednosť. Čo je trošku problém, ak tam nastane situácia, že jeden vodič ide rovno a druhý prichádza sprava. Niet nad to, keď sa hlúposť predpisov (takáto kombinácia podľa vyhlášky č. 9/2009 Z. z. bola ozaj možná) snúbi s hlúposťou odborníkov, ktorí namiesto toho, aby tam dali (keď už) iba hornú značku (t. j. štandardná prednosť v priamom smere), vyrobili z určite relevantných dôvodov nebezpečnú situáciu so zalomenou prednosťou mimo obce na križovatke tvaru T ciest III. triedy.

Celkový pohľad na danú križovatku

Z druhej strany križovatky nechýba kombinácia hlavnej značky o 4-ramennej križovatky s dodatkovou tabuľkou o 3-ramennej križovatke:

Absurdných textov na značkách sa tak skoro nezbavíme, môžu si nové predpisy písať čo chcú. Na okraji Petržalky sa ešte len rozbieha výstavba sídliska Nesto a už tam máme na novej konečnej zastávke zakázaný vjazd pre všetky vozidlá okrem vozidiel verejnej dopravy v Bratislave. Vďaka Bohu za ten spresňujúci dodatok, inak by tam mohli vojsť aj vozidlá verejnej dopravy (ktoré majú presne dané linky) z mimo Bratislavy! Pre úplne presnú a korektnú informáciu je však dané obmedzenie na dodatkovej tabuľke nedostatočné, pretože tam takto môžu vojsť aj vozidlá verejnej dopravy v Bratislave, ktoré tam nemajú zastávku. A to je predsa nežiaduce. Zo všetkých liniek verejnej dopravy v Bratislave tam môže vojsť iba autobus linky 80 (a aj to iba každý druhý), takže po správnosti by na dodatkovej tabuľke malo byť uvedené “okrem vozidiel verejnej dopravy linky 80 v Bratislave v pracovné dni počas školského roka 4:40, 4:59, 5:15, 5:30, 5:45, …, v pracovné dni počas školských prázdnin 4:40, 4:59, 5:15, 5:30, 5:45, … a vo voľné dni 4:40, 5:04, 5:30, 6:00, 6:30, …“.

Na úvod ukončíme prehliadku značkárskeho panoptika v Bystrom (okres Vranov nad Topľou). Tam totiž musia všetci cyklisti po miestnej pešo-cyklocestičke jazdiť rýchlosťou najmenej 20 km/h, pretože to je asi z hľadiska zvýšenia plynulosti potrebné. A keďže nie je známe, že by tam niekto niekedy dostal pokutu za príliš pomalé bicyklovanie – určite túto značku o minimálnej rýchlosti, ktorá tam je osadená od vybudovania cestičky v roku 2019, všetci cyklisti striktne dodržiavajú. 

P. S. Musia touto minimálnou rýchlosťou bežať aj chodci?

Jeden komentár na “I tak še da

  1. tie omalovanky v ziline uz pred par mesiacmi zmizli. ale zato pribudlo po celom meste neprehanam 100 mozno aj 200 znaciek informujucich o tom ze podjazd na kysuckej je uzavrety. na kazdej ulici v smere do centra, na kazdom vjazde. najviac ma to pobavilo na vlcincoch s dodatkovou tabulkou ze o 2500 m je uzavrety nejaky podjazd 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prejsť na začiatok