Najčastejšie chyby v dopravnom značení IV – diaľnice

Laik by možno povedal, že aké už len chyby pri dopravnom značení môžu byť na diaľnici – veď je to široká, bezpečná, rýchla cesta, bez križovatiek, priecestí, chodcov, cyklistov či traktorov, s pripájacími a odbočovacími pruhmi, stredovo rozdelená, žiadne prudké zákruty, strmé stúpania a klesania, neprehľadné situácie… Veď na nich okrem smerového značenia ani vlastne nemá čo byť značené značkami. Poloodborník by v tomto súhlasil s laikom. Nie však tak naši odborníci. Tí majú dosť problém vôbec rozoznať, čo je diaľnica – často nechápu rozdiel medzi tým, kde platia pravidlá cestnej premávky na diaľnici a medzi tým, čo je postavené ako diaľnica. Odborná terminológia je totiž u nás mizivá a tak sa jedno aj druhé nazýva rovnako, hoci ide o odlišné veci. 

Výraz “diaľnica” je prevzatý z českého “dálnice”, čo je skrátený výraz pre “dálkové silnice” (čo tiež nie je úplne najvhodnejší výraz, pretože vzdialenosť/diaľka nie je definičným parametrom tejto komunikácie). Poslovenčený výraz však postráda tento skrytý význam (muselo by to byť niečo ako “dialta” – diaľková cesta alebo “dialica” – diaľková ulica); v porovnaní s pojmami v iných jazykoch (motorway, Autobahn, autoroute, autostrada, autopista) vyplýva, že príslušný slovenský výraz by mal byť skôr autocesta či autodráha, resp. že by sa mohol a mal používať na túto komunikáciu iný spisovný výraz – autostráda. 

Cestný zákon (zákon č. 135/1961 Zb.) vymedzuje diaľnicu ako stavbu, t. j. zo stavebno-technického hľadiska, a to ako smerovo rozdelenú komunikáciu s obmedzeným pripojením a prístupom, s mimoúrovňovými kríženiami a križovatkami s ostatnými komunikáciami (rýchlostná cesta je jednou z kategórií diaľnic a odlišuje sa len návrhovými prvkami). Cestný zákon však neupravuje režim premávky na diaľnici, ten je daný osobitným predpisom, čiže v súčasnosti zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Na komunikácii postavenej ako diaľnica nemusia nevyhnutne aj platiť pravidlá cestnej premávky na diaľnici (ktoré platia medzi dopravnými značkami o začiatku a konci diaľnice) a naopak – na komunikácii, ktorá nie je postavená ako diaľnica (nemá číslo Dxx alebo Rxx), môžu platiť pravidlá cestnej premávky na diaľnici (ak je označená týmito značkami). 

V Nemecku sa to rozlišuje výrazmi Bundesautobahn (“stavebný” pojem podľa Bundesfernstraßengesetz (FStrG)) a Autobahn (“premávkový” pojem podľa Straßenverkehrs-Ordnung (StVO)). Rozdiely medzi nimi sú tu.

O nesprávnom chápaní súvisiacich pojmov rýchlostná cesta a cesta pre motorové vozidlá už bolo niečo popísané tu.

Spoplatnenie

Možnosť spoplatniť užívanie ciest (pozemných komunikácií) je uvedená v cestnom zákone, podľa ktorého sa spoplatnenie určuje podľa druhu vozidla a podľa prejdenej vzdialenosti na diaľniciach a cestách I. až III. triedy (mýto) a podľa časového obdobia užívania diaľnice (diaľničná známka). Na túto základnú úpravu nadväzujú dva príslušné zákony: zákon o výbere mýta a zákon o diaľničnej známke.

Keďže ide o ustanovenia a terminológiu cestného zákona, spoplatnenie nezávisí od pravidiel, ktoré na danej ceste platia, ale od jej stavebno-technického zaradenia (kategórie). Preto ak diaľničnou známkou možno spoplatniť diaľnicu, možno tak spoplatniť komunikáciu, ktorá bola postavená ako diaľnica (má číslo Dxx alebo Rxx), pričom nezáleží, či na danej komunikácii platia pravidlá cestnej premávky na diaľnici.

Vzhľadom na to prichádzajú do úvahy tieto kombinácie pravidiel a spoplatnenia:

1. diaľnica, na ktorej platia pravidlá cestnej premávky o správaní sa na diaľnici a ktorej užívanie je spoplatnené diaľničnou známkou (väčšina diaľničnej siete)
2. diaľnica, na ktorej platia pravidlá cestnej premávky o správaní sa na diaľnici a ktorej užívanie nie je spoplatnené diaľničnou známkou (intravilán Bratislavy)
3. diaľnica, na ktorej neplatia pravidlá cestnej premávky o správaní sa na diaľnici a ktorej užívanie nie je spoplatnené diaľničnou známkou (D1 Ivachnová-Bešeňová)
4. diaľnica, na ktorej neplatia pravidlá cestnej premávky o správaní sa na diaľnici a ktorej užívanie je spoplatnené diaľničnou známkou (D3 Skalité – Svrčinovec)

Podľa starej vyhlášky slúžili na označenie atypického spoplatnenia (body 2 až 4) tieto značky: (podľa novej vyhlášky sa to označuje značkami ). Ich používanie bolo chybné pri označovaní začiatku/skončenia spoplatnenia v priamom smere – čiže ak spoplatnená diaľnica prechádza do nespoplatnenej a naopak. V takýchto prípadoch sa tieto značky používali ako dodatkové tabuľky pod značkou Diaľnica , čo spôsobovalo zmätočné situácie, kedy vodiči idúci po diaľnici zrazu zbadali znova značku o začiatku diaľnice (doteraz na diaľnici neboli?). Úplne zlé bolo aj umiestňovanie týchto značiek – začiatok spoplatnenia je v podstate zákaz vjazdu (vodič, ktorý nemá uhradený poplatok, nesmie pokračovať ďalej). Preto by mali byť tieto značky – týka sa to predovšetkým značky o začiatku spoplatnenia – umiestňované v dostatočnom predstihu (ako predbežné značky či vložené do smerových značiek) a samotné značky by mali byť umiestňované ako zákazy vjazdu, čiže bezprostredne za posledným miestom odbočenia a nie formalisticky na začiatok papierovo spoplatneného/nespoplatneného úseku podľa politiky ministerstva dopravy (napr. na hranice intravilánu – zastavaného územia uprostred diaľnice medzi výjazdmi).

Odborná logika v praxi – značka o tom, že o kilometer začnú platiť pravidlá na diaľnici, má vodiča, ktorý sa už dávno týmito pravidlami riadi, informovať, že začne spoplatnený úsek a má poslednú možnosť zísť na nespoplatnenú cestu:

A toto je kombinácia značiek, z ktorej mal vodič usúdiť, že začína spoplatnený úsek – stovky metrov za posledným miestom, na ktorom mohol odbočiť vodič, ktorý nechcel ísť po spoplatnenej diaľnici:

Dobrá správa je, že v rámci preznačenia diaľnic po 1. apríli 2020 sa tieto chyby už viac-menej odstránili a už by sa nemali opakovať.

Diaľnica v obci

Diaľnicu v obci medzinárodné predpisy nepoznajú a ani v Európe okrem Česka a Slovenska takáto všeobecná úprava nie je zavedená. V zmysle medzinárodných dohovorov existujú tri základné režimy premávky: v obci, mimo obce a na diaľnici. Prípad „diaľnica v obci“ je miešaním dvoch režimov, ktoré nie sú vzájomne kompatibilné a obsahujú vzájomne rozporné regulácie. Ak diaľnica aj vedie cez zastavené územie obce alebo začína/končí v ňom, nejde – na rozdiel trebárs od prieťahu cesty I. triedy obcou – o miestnu komunikáciu: diaľnica neslúži na dopravnú obsluhu priľahlých nehnuteľností, nenachádzajú sa na nej chodci, cyklisti, parkujúce vozidlá, križovatky či pripojenia priľahlých nehnuteľností. Preto sa vždy pred diaľnicou má obec ukončiť, resp. obec má začať až po skončení diaľnice. Ak je vzhľadom na hustotu či intenzitu premávky, chýbajúci odstavný pruh, zúžené jazdné pruhy a pod. potrebné regulovať premávku na takom úseku diaľnice, vykonáva sa to miestnou úpravou cestnej premávky zvislými značkami alebo premennými značkami (líniové riadenie dopravy).

V súčasnosti (apríl 2020) je už v legislatívnom procese návrh, ktorý má túto anomáliu od 6. júla 2022 zrušiť. 

Núdzová odstavná plocha

Núdzová odstavná plocha je vlastne len rozšírená krajnica; tieto plochy sa budujú kvôli tomu, aby vodiči napr. pri náhlej poruche počas jazdy (defekt a pod.) mali možnosť odstaviť vozidlo pokiaľ možno tak, aby čo najmenej zasahovalo do vozovky a zmenšovalo sa tak nebezpečenstvo z toho plynúce. 

Preto takýto “záliv” nemá oddeľovať od vozovky prerušovaná čiara, ale súvislá, v zálive nemá čo robiť krajnicová čiara (veď samotný záliv už je mimo vozovky) a tie husto osadené stĺpiky pri oprave defektu asi veľmi nepomôžu, keď prirodzenou snahou je kvôli bezpečnosti odstaviť vozidlo čo najďalej od vozovky.

Na začiatku núdzovej odstavnej plochy je informačná značka. Ťažko povedať, čo znamená v kombinácii s dodatkovou tabuľkou obmedzujúcou platnosť značky na vyznačený druh vozidla. Žeby je to miesto na núdzové státie vyhradené pre vozidlá kratšie ako 10 m? Takže dlhý ťažký kamión napr. s defektom alebo inou poruchou tam nesmie núdzovo zastaviť a musí zastaviť priamo v jazdnom pruhu mimo tohto miesta? Lebo inak dostane pokutu a bude to tak zjavne bezpečnejšie…

Na jej konci je stopka s prikázaným smerom. Komu a čo sa týmto vlastne prikazuje? Tomu, kto stojí na núdzovej ploche, sa prikazuje zastaviť (!) a dať prednosť (asi by inak mohol mať pocit, že má prednosť pri vchádzaní do jazdného pruhu na diaľnici) a chudákovi, ktorý by po oprave defektu chcel pokračovať ďalej po diaľnici rovno, sa ešte k tomu prikazuje odbočiť doprava.

Takto vyzerá podobné miesto v krajine, ktorá nemá peniaze na zbytočné stĺpiky, značky, čiary:

Obdobne odborne bývajú značené vjazdy vozidiel správcu diaľnice.

V strede diaľnice zákaz odbočenia doprava (hoci platí, že diaľnicu možno opustiť len na mieste na to určenom) s výnimkou pre vozidlá údržby (hoci vozidlá s oranžovým majákom nemusia dodržiavať pravidlá, ak to vyplýva z ich činnosti), ktorý podľa vyhlášky č. 9/2009 Z. z. platil až po vzdialenejšiu hranicu najbližšej križovatky (čiže táto značka do 31. marca 2020 zakazovala odbočiť doprava ešte aj na najbližšom výjazde.

Takže vozidlá údržby (odhŕňače, posýpače, atď.) musia zastaviť, dať prednosť a odbočiť doprava, lebo asi nevedia, že vchádzajú na diaľnicu a hoci s oranžovým majákom nemusia dodržiavať pravidlá.

Zákaz vjazdu pre vozidlá, ktoré idú v protismere.

Tri dvojice úplne zbytočných značiek na zdvojených stĺpikoch, a to na každom jednom takom mieste… Ak by tam nebola ani jediná značka, tak výsledok je presne taký istý.

SOS hláska

Telefón núdzového volania alebo SOS hláska je v súčasnosti už pomerne archaické vybavenie diaľnic. Aký-taký význam má akurát v tuneloch, ktoré ním musia byť vybavené povinne, keďže nie je závislý na vzduchom šírenom signále a nemusíte v strese dumať nad tým, či volať 112, 150, 155 alebo 0800 100 007 (telefón je káblom napojený priamo na diaľničné operačné stredisko a spojenie sa nadviaže automaticky zdvihnutím slúchadla alebo stlačením tlačidla). Na voľných úsekoch diaľnic je v súčasnosti už zbytočný. Umiestňovanie značky, ktorá informuje o telefóne núdzového volania (po starom ), je ako aj vo veľa iných prípadoch formalistické, bez zohľadnenia skutočného účelu dopravného značenia. 

V tuneloch sa takto označuje každý telefón núdzového volania, a to z veľmi prozaického dôvodu – nie je ho vidieť, keďže býva umiestnený mimo hlavnej rúry tunela, aby v prípade havárie, požiaru a pod. mohla byť privolaná pomoc z bezpečnejšieho priestoru. A okrem toho, že v tuneli je táto značka logicky presvetlená, rovnako logicky je aj obojstranná, keďže nie je určená pre vodičov idúcich v danom smere, ale pre ľudí pobehujúcich v panike.

Značkou je však označovaný aj každý telefón núdzového volania na voľných úsekoch diaľnic (mimo tunela), kde to však už nemá žiadne opodstatnenie. Samotný telefón je oranžový a oblepený odrazkami (zo všetkých strán), ale asi ho nevidno dostatočne dobre, tak ho treba označiť značkou – samozrejme iba v smere jazdy, veď značka je určená pre vodičov…

alebo ešte aj v predstihu, aby sa vodič vedel pripraviť:

Nie vždy sa však u nás takto „dbalo“ o logiku a bezpečnosť – viaceré takéto modernizačné nuansy nepostihli D2, takže na nej tieto telefóny nie sú označené značkami.

K telefónom núdzového volania patrí ešte jedna drobnosť – na kilometrovníkoch sa zvykne zobrazovať aj smer k najbližšiemu telefónu. Čo znie na prvý pohľad fajn, kým si neuvedomíte, že kilometrovníky sú osadené každých 500 m. Predstavte si, že ste v stave núdze, bez mobilu a široko-ďaleko nikto iný, kto by mohol zavolať pomoc. Rozbehnete sa hľadať ten telefón (dúfajúc, že aj ozaj ešte funguje), ale samozrejme neviete, ktorým smerom. Správny smer sa dozviete až z kilometrovníka a ak sa netrafíte, odbehnete si pár stoviek metrov zbytočne, keďže sa musíte otočiť a bežať naspäť.

Preto nová vyhláška zaviedla možnosť vyznačovať smer k najbližšiemu telefónu núdzového volania nálepkou na bočnej strane smerových stĺpikov, ktoré sú zvyčajne umiestnené každých 50 m.

Výstrahy

Výstrahy sa bežne podávali vo forme informatívnej značky (tzv. pozorky – niečo o nich je uvedené tu), rovnako bežne sa podávali výstrahy pred niečím, čo nie je žiadne nebezpečenstvo. Napríklad informácia o zúžení jazdných pruhov – ktorý vodič by dokázal rozoznať, že sa jazdné pruhy zúžili? Veď zúženie sa ráta na centimetre, pre vodiča je to nepostrehnuteľné a teda táto informácie/výstraha je preňho úplne zbytočná. 

Po pár metroch sa znova informatívne upozorňuje na akúsi zmenu organizácie dopravy, čo na diaľnici neveští nič dobré, ale v skutočnosti mal niekto iba potrebu takto v predstihu podať vodičovi úplnú a presnú informáciu (v skutočnosti zbytočnú a nesprávnu), že sa premaľovali čiary o pripájacích pruhoch (o čom samozrejme informujú ešte aj nesprávne použité značky o usporiadaní jazdných pruhov). 

Podobnými citrónovými pozorkami sa vodiči v zimnom období informovali aj o otáčaní vozidiel údržby cez stredový deliaci pás, čo bol značný hazard s bezpečnosťou všetkých zainteresovaných len kvôli tomu, aby sa ušetrilo pár eur za naftu a pár minút na otočenie sa pluhov a posýpačov cez normálny výjazd.

Používanie výstražných značiek tam, kde je nebezpečenstvo zjavné, resp. tam, kde dokonca nie je žiadne nebezpečenstvo, je presne tým, ako sa značky rozhodne nemajú používať. “Pekným” príkladom toho sú na diaľnici zbytočné výstrahy pred zákrutou, napriek tomu, že tie značky ešte aj podľa starej vyhlášky znamenali, že bezpečný prejazd zákrutou si vyžaduje výrazné zníženie rýchlosti jazdy. Tento fetiš zbytočných a formálnych značiek sa nedávno prejavil aj v tom, že v mene bezpečnosti sa popridávali desiatky značiek na severnej D1 tam, kde desaťročia nikdy žiadne výstrahy či obmedzenia rýchlosti za nepriaznivých poveternostných podmienok neboli.

Diaľničné vetvy

Na diaľnicu možno vchádzať a z diaľnice možno vychádzať len na miestach na to určených. Vo všeobecnosti platí, že vodič pri zaraďovaní z pripájacieho pruhu do priebežného pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi idúcemu v priebežnom pruhu. Zároveň platí tiež základná zásada používania dopravných značiek, že sa spravidla nepoužívajú na vyznačovanie príkazov a zákazov vyplývajúcich zo všeobecných pravidiel cestnej premávky. Čo vznikne odborným pochopením kombinácie týchto ustanovení? Systematické dupľovanie aj tých najzákladnejších pravidiel dopravnými značkami ako napríklad na pripájacom pruhu daj prednosť v jazde s prikázaným smerom (samozrejme doprava, lebo veď značky sa dávajú podľa čiar videných zhora na papierovom projekte, nie podľa reálnych smerov jazdy).

V pripojeniach ciest na diaľnicu sa používa zákaz vjazdu. Kto, kedy a počas akého manévru uvidí túto značku, aby sa mohol podľa nej riadiť? Je zákaz vjazdu určený pre vodiča pripájajúceho sa na diaľnicu, aby nešiel do protismeru hlavného jazdného pásu diaľnice či aby sa neotočil a nešiel naspäť do protismeru pripájacej vetvy? Alebo je táto značka určená pre vodiča už idúceho v protismere diaľnice, že ma zakázané pokračovať priamo po diaľnici alebo že má zakázané vojsť do pripájacej vetvy?

Na diaľničných vetvách sa nachádza mnoho ďalších zbytočných značiek ako napríklad že ide o jednosmernú cestu, rozšírenie výjazdovej vetvy na dva jazdné pruhy a po pár metroch znova zúženie do jedného či najnovšie aj rýchlostné obmedzenia.

V skutočne odborne zdatných krajinách nič z toho nie je:

Zákaz tranzitu

Zákaz odbočenia doprava pre vozidlá nad 12 t okrem dopravnej obsluhy je nesprávne vyjadrenie toho, že ťažká tranzitná doprava nesmie jazdiť po ceste, na ktorú sa z diaľnice vychádza, ak ozaj nemusí. Takým značením sa totiž zakazuje čo i len otočiť sa naspäť, čiže odbočiť a v rámci danej mimoúrovňovej križovatky sa vrátiť naspäť na diaľnicu, ak vodič napr. nezišiel predchádzajúcim výjazdom, ktorým mal, alebo sa musí po niečo vrátiť. A ešte k tomu sú tie značky opakované aj na ľavej strane ako keby kamión mohol prehliadnuť značku na pravej strane…

Tlmič nárazu

Tlmič nárazu je záchytné dopravné zariadenie, ktoré sa používa na ochranu posádky neovládaného vozidla (napr. v šmyku) pred nárazom do pevnej prekážky či pred pádom z mosta, príp. na ochranu historicky alebo umelecky cenných objektov pred nárazom. Pomocou deformačných prvkov má stlmiť (alebo znížiť) kinetickú energiu vozidla pri náraze. Stále však ide de facto o umiestnenie prekážky trčiacej smerom do vozovky a má sa preto používať len tam, kde negatíva z toho plynúce prevýšia pozitíva a kde nie je možné zabezpečiť bezpečnosť iným spôsobom.

Štandardným miestom používania tlmičov nárazu je miesto rozvetvenia výjazdu z diaľnice. Do rozvetvenia sa však dá úplne zbytočný T-stožiar s betónovou základňou, čím sa vytvorí potenciálne nebezpečné miesto a bezpečnosť “vyrovnáme” tým, že ho ochránime tlmičom nárazu. Tu by malo byť správnym riešením odstránenie T-stožiaru, čím zanikne rizikové miesto, a teda odpadne dôvod použiť tlmič nárazu.

Tunely

Takmer všetky nekoľajové tunely na Slovensku sú diaľničné; mimo diaľnice je jediný cestný tunel – Stratenský. Pravda, ak nerátame za tunel napríklad toto, hoci je to označené (už vypustenou) výstražnou značkou Tunel :

Prvý diaľničný tunel bol Branisko, ktorý bol otvorený v roku 2003. Jeho vybavenie dopravnými značkami a zariadeniami (najmä svetelnými signálmi) bolo pravdepodobne poznačené neskúsenosťou a obavami, keďže išlo (a dodnes ide) o jednorúrový tunel s obojsmernou premávkou, preto je premennými značkami a signálmi doslova prepchatý. Často aj duplicitne a protirečiac si, napr. svietia spolu pruhové signály s kruhovými signálmi, hoci ich význam je diametrálne odlišný a prísne vzaté – červený signál v tvare kruhu znamená, že do tunela nikto nemôže vojsť bez ohľadu na to, že signál je na ľavej strane a na pravej strane svieti zelený signál.

Pred tunelom sa používajú nonstop svietiace semafory so zeleným kruhovým signálom, v tuneli nonstop svietiace šípky nad pruhmi a rýchlostné obmedzenia a za tunelom nonstop svietiace ukončenie všetkých zákazov. Základný princíp fungovania svetelných značiek/signálov je pritom taký, že svietia len vtedy, ak je to potrebné – v tuneli to znamená, že trvalý (bežný) stav je upravený premennými značkami, ktoré nie sú svetelné (ale napr. mechanické) a svetelné signály sú vypnuté. Až ak nastane mimoriadna situácia, ktorá vyžaduje iné riadenie premávky, mechanické premenné značky sa zakryjú a zapnú sa svetelné signály, svetelné rýchlostné obmedzenia a pod. 

Už úplne nepochopiteľné sú nonstop svietiace červené signály v protismere:

V krajine s trochu väčším počtom tunelov a i trochu väčšou znalosťou a tradíciou tunelovania svetelné premenné značky ani svetelné signály za štandardného stavu nesvietia:

Ani v najdlhšom cestnom tuneli na svete nesvietia premenné značky a svetelné signály za štandardného stavu. Dokonca v ňom ani nie je rýchlosť obmedzená značkou, hoci je obojsmerný a sú v ňom aj odpočívadlá na zaparkovanie a oddýchnutie si vodičov.

Smerové značky

Nechápanie rozdielu medzi diaľnicou podľa pravidiel cestnej premávky a diaľnicou ako kategóriou pozemnej komunikácie (cesty) viedlo k používaniu nesprávneho typu dopravného značenia. “Zelené” smerové značky sa majú používať výhradne na diaľnici podľa pravidiel cestnej premávky (t. j. medzi značkami a ), resp. v súvislosti s takto označenou diaľnicou (na cestách mimo diaľnic, ak ide o smerovanie priamo na diaľnicu). Kategória pozemnej komunikácie v tom nehrá rolu, čiže ak aj je niečo pozemná komunikácia s číslom Dxx alebo Rxx, ale nie je označená značkou Diaľnica , nemajú na nej byť ani zelené značky. Príkladom takých miest, kde sú zelené značky použité nesprávne, sú polprofily rýchlostných ciest alebo začiatok D1 pri Ružomberku:

Ako vidieť, diaľnica v smere na Liptovský Mikuláš začína až za odbočkou na Ivachnovú/Bešeňovú, dovtedy ide z hľadiska pravidiel cestnej premávky o bežnú cestu mimo obce, t. j. môžu po nej chodiť chodci, jazdiť cyklisti či traktory a max. rýchlosť je 90 km/h. Napriek tomu sú tam zelené diaľničné značky.

Vyhláška č. 9/2009 Z. z. priniesla nový systém smerového značenia na diaľniciach. Bohužiaľ, prevažne len na základe ohúrenia z rakúskeho značenia, bez poznania súvislostí a detailov, staré chyby neodstránila a priniesla ešte aj nové (popritom sa našlo aj pár pozitív), čím sa vytvoril guláš. Z portálových značiek sa číslo cesty prehodilo zdola hore, čo úplne rozbilo vizuál značenia (Rakúsko je jediná krajina, ktorá to tak používa v kombinácii so šípkami smerom hore). Zaviedli sa síce symboly výjazdu a uzla, ale k výjazdu sa dával názov cieľa na označenie najbližšieho výjazdu (úplný unikát vymyslený a používaný iba na Slovensku) a uzol bol iba obrázok vo vyhláške bez akéhokoľvek vysvetlenia, čo vlastne znamená. Ponechali sa farebné subplochy a pridali sa farebné subplochy vložené vo farebných subplochách. Dve zmeny vyhlášky č. 2009 Z. z. súvisiace s diaľničným značením hneď v roku 2010 a ďalšia v roku 2011 to veľmi nezlepšili; až v roku 2013 došlo k úprave, ktorá umožnila aspoň čiastočné znormálnenie stavu a pripravila sa pôda na kompletnú zmenu v rámci novej vyhlášky.

Farebný bordel, v ktorom odborne určite všetko sedí a má svoj dôvod, ale pre vodiča je to len spleť rôznych tvarov, farieb, šípok a cieľov:

Nečitateľné značky

Na diaľnici treba klásť značný dôraz na dostatočnú viditeľnosť a čitateľnosť dopravných značiek. To platí samozrejme všade, avšak na diaľniciach je to s ohľadom na jazdnú rýchlosť a stavebné riešenia obzvlášť potrebné. Smerové značenie na diaľnici je preto odlišné od smerového značenia používaného na ostatných cestách. Používať bežné tabuľové smerníky (používajú sa tak hlavne turistické) je preto chybou a ešte k tomu nebezpečnou, pretože odvádza pozornosť vodičov od vedenia vozidla, keďže musia dlhšie venovať pozornosť čítaniu malých písmen.

Ďalšou chybou je používanie vložených značiek do smerových, a to sústavy hlavnej značky s dodatkovou tabuľkou (napr. zákaz vjazdu s výnimkou) a značiek, ktoré sú v takom formáte samé osebe nedostatočne čitateľné (napr. zákaz vjazdu vozidiel prekračujúcich vyznačenú dĺžku). Takéto obmedzenia sa majú vyznačovať samostatnými značkami, aby ich vodiči stihli aj včas zaregistrovať, vyhodnotiť a zariadiť sa podľa nich.

Paradoxne sa samostatnými značkami a ešte k tomu zvýraznenými citrónovým lemom a umiestnenými vpravo, vľavo aj nad vozovkou úplne štandardne vyznačujú zákazy vjazdu pre vozidlá prekračujúce určitú výšku s hodnotami, ktoré legálne neprichádzajú do úvahy (max. výška vozidla je 4,2 m). Mohli by sa k nim ešte doplniť zákazy vjazdu pre vozidlá širšie ako 8 m…

Označovanie max. výšok nezmyselnými hodnotami nie je samozrejme výsadou iba diaľnic – mosty a iné podjazdné miesta sa takto označujú kdekoľvek. Pravdepodobne rekordérom na Slovensku je zákaz vjazdu pre vozidlá vyššie ako 6,2 m (dovtedy asi také vozidlá mohli po tej ceste v pohode jazdiť, zrazu prídu k tomuto miestu a… musia cúvať):

Smerové šípky

V súvislosti s výjazdmi sa v posledných rokoch rozšírilo zbytočné vyznačovanie šípok v jednotlivých pruhoch, keďže vzhľadom na zvislé značky je opodstatnené vyznačovať šípky iba v odbočovacích pruhoch (ak vôbec nejaké).

Niekedy sa zdvojujú šípky z portálových značiek so šípkami na pruhových značkách a strojujú ešte aj so šípkami na vozovke. Keby boli aspoň všetky šípky rovnaké, ale bývajú aj úplne rôzne.

• Facebook