Železničné priecestia – ako majú vyzerať I
Séria článkov o priecestiach pokračuje ďalšou časťou, v ktorej si priblížime ako sa majú správne po novom označovať zvislými značkami. Už niekoľko rokov totiž máme nové zvislé značky na označenie priecestí a nedávno pribudli aj konkrétne zásady a postupy ich označovania (vrátane nového vodorovného značenia, ktoré bude bližšie rozobrané v nasledujúcej časti). Máme aj nové priecestné svetelné signály, ktorých povinné používanie sa však bohužiaľ oddialilo spolu s posunutím prechodného obdobia.
Zaužívané zvislé značenie nebolo úplne najšťastnejšie, v mnohých ohľadoch sa vymykalo tak záväzným medzinárodným pravidlám, ako aj best practices zo zahraničia a neprispievalo preto k bezpečnosti tak, ako mohlo a malo.
V prvom článku série o železničných priecestiach sme si priblížili, čo je priecestie, aké druhy priecestí poznáme, ako sa zriaďujú a ako sa zabezpečujú.
V druhom článku bolo pre všetkých pripomenuté a zhrnuté ako sa na nich treba správať, t. j. pravidlá prechádzania cez priecestie.
Staré značky
Napriek zaužívaným predstavám o tom, ako bolo u nás na železnici (priecestiach) dlhodobo všetko dané a správne nastavené, realita tomu až tak nezodpovedá. V 20. storočí bolo urobených viacero zmien v dopravnom značení železničných priecestí a ani zďaleka nie všetky boli prínosné. Asi najhoršia zmena nastala v roku 1997, kedy sme sa odklonili od tvaru značky Výstražný kríž z ozajstného kríža na obdĺžnikovú tabuľku a miesto návratu ku tvaru ozajstného kríža sme sa negatíva tohto riešenia snažili napraviť zvýrazňovaním tabuliek “citrónovým” podkladom.
Aj samotné používanie výstražného kríža prešlo svojím vývojom – odhliadnuc od toho, že sa kríž líšil podľa toho, či išlo o jednokoľajové alebo viackoľajové priecestie, čo nie je nič nezvyčajné – až do roku 1989 sa ním mohlo označovať len také priecestie, ktoré nebolo zabezpečené závorami.
Čo naopak bolo v minulosti správne a medzičasom (v roku 1989) zaniklo, bolo odlišné označenie vlečkových priecestí od tých štandardných, k čomu sme sa vlastne len vrátili.
Najdlhšie nezmenenými značkami boli u nás dve základné výstražné značky, ktorými sa rozlišovali priecestia vybavené závorami a priecestia bez závor. Tieto možno nájsť v totožnej verzii už vyše 100 rokov aj prakticky v celej Európe s výnimkou pár štátov, ktoré pristúpili k modernizácii symbolov vlaku (Nemecko, Španielsko, Bosna a Hercegovina). Dlhodobo sa u nás používala v nezmenenej podobe aj značka zobrazujúca tvar kríženia cesty so železničnou dráhou, akurát, že v praxi často v rozpore s jej základným významom – mala sa používať len pri ostrom uhle križovania.
Na ilustračnom obrázku je prototyp označenia železničného priecestia v Grenade (Mississippi, USA, zdroj: www.whippanyrailwaymuseum.net), vybudovaný v polovici 30.-tych rokov minulého storočia na železničnom priecestí, ktoré bolo považované za obzvlášť nebezpečné. Dizajn sa snažil prinútiť zastaviť motoristov kombináciou vizuálne dramatickej grafiky, svetiel a zvuku. Slová „STOJ – SMRŤ – STOJ“ boli osvetlené neónovými svetlami, ktoré blikali, keď sa približoval vlak. Šípka ukazovala smer blížiaceho sa vlaku. Lebka a skrížené kosti boli tiež neónové a blikali červeno-modro. Nechýbal ani tradičný pár blikajúcich svetiel. Ak by to nestačilo, signál obsahoval aj protileteckú sirénu, ktorá trhala uši.
Zvislé značky
Výstražné zvislé značenie sa skladá zo zostavy priecestných výstražných značiek Priecestie , Návestná tabuľa a Výstražný kríž . V niektorých prípadoch sa dopĺňajú tiež regulačné značky obmedzujúce najvyššiu dovolenú rýchlosť pred priecestím a na priecestí.
Zostava výstražného značenia pred priecestím môže byť buď úplná alebo zjednodušená.
Štandardne sa aplikuje úplná zostava.
Zjednodušená zostava sa aplikuje len:
- na poľných, lesných a iných účelových cestách
- v obci na cestách s výlučne obslužnou funkciou priľahlého územia; spravidla ide o upokojené premávkové priestory
Ak je však priecestie na takejto ceste v obci nedostatočne rozoznateľné pre vodičov bez miestnej znalosti alebo je iným spôsobom nebezpečné, označí sa plnou zostavou výstražného značenia.
Priecestie
Význam
Značka upozorňuje na priecestie.
Použitie
Značkou sa vopred upozorňuje na priecestie označené výstražným krížom .
Značka sa umiestňuje vždy po oboch stranách vozovky.
Táto značka sa používa bez ohľadu na technické zabezpečenie priecestia (jeho druh či existenciu/neexistenciu). Nahradila v minulosti používané dve rôzne značky – priecestie so závorami a priecestie bez závor . Oba tieto staré značky sa preto nahradzujú jednotne touto značkou.
Úplné výstražné značenie
Značka sa používa spoločne s 3-pruhovou návesťou pred priecestím a spravidla sa tak nachádza cca 240 m pred výstražným krížom .
Zjednodušené výstražné značenie
Značka sa umiestňuje vo vzdialenosti cca 50 m pred výstražným krížom . Táto vzdialenosť sa smie s ohľadom na miestne pomery predĺžiť, najviac však na 100 m.
Na lesných a poľných cestách sa smie značka vynechať, ak sú železničná trať a výstražný kríž viditeľné zo vzdialenosti aspoň 75 m. Na cestách s jazdnou rýchlosťou viac ako 30 km/h sa zároveň odporúča značku kombinovať s najvyššou dovolenou rýchlosťou , najmä ak je na priecestí použitý výstražník s bielym svetlom.
Zákonné obmedzenie najvyššej dovolenej rýchlosti na 50 km/h (pri blikajúcom bielom svetle) nie je na takýchto priecestiach v drvivej väčšine vhodné. Okrem toho, ide o špecifické slovenské ustanovenie, ktoré zahraniční vodiči nepoznajú.
Návesť pred priecestím
Význam
Značka informuje o vzdialenosti k priecestiu.
Značka s vyznačenými tromi pruhmi informuje o vzdialenosti 240 m k priecestiu, značka s dvoma pruhmi o vzdialenosti 160 m k priecestiu a značka s jedným pruhom o vzdialenosti 80 m k priecestiu.
V prípade iných ako uvedených vzdialeností sa skutočná vzdialenosť uvedie v hornej časti značky.
Použitie
Úplné výstražné značenie
Pred priecestím označeným výstražným krížom sa umiestňuje zostava troch návestí pred priecestím , umiestnených po oboch stranách vozovky.
Zostava úplného výstražného značenia sa skladá z troch dvojíc značiek umiestnených po oboch stranách vozovky, postupne v 3-pruhovom, 2-pruhovom a 1-pruhovom vyhotovení, pričom trojpruhová návesť sa kombinuje so značkou , ostatné návesti sa s touto značkou nekombinujú. Pri nedostatočných rozhľadových pomeroch technicky nezabezpečeného priecestia sa smie 2-pruhová alebo 1-pruhová návesť pred priecestím kombinovať s najvyššou dovolenou rýchlosťou .
Kombinácie návestí pred priecestím s akoukoľvek inou značkou (vrátane dodatkových tabuliek) sú neprípustné.
Predbežné označovanie priecestí za odbočením úplnou zostavou návestí je istým paradoxom, hlavne, ak ide o priecestia, ktoré takto nikdy (správne) označované neboli – ako napr. “priecestie” pri križovatke Bratská – Kopčianska v Petržalke. Úplné výstražné značenie priecestí totiž slúži na včasné spomalenie vodičov pred priecestím – ak sa priecestie nachádza za odbočením, vodičov spomaľuje samotná križovatka a teda zostava návestí 240 – 160 – 80 m pred priecestím je úplne zbytočná. Ako sa majú správne označovať priecestia za odbočením bude uvedené v ďalšej časti tejto série.
Štandardné vzdialenosti návesti pred priecestím sú 240 m , 160 m a 80 m .
Pri osobitných miestnych pomeroch sa smú použiť iné hodnoty, ktoré sú približne násobkami hodnôt minimálne 50 m a maximálne 100 m namiesto základného modulu 80 m. V prípade umiestnenia vo vzájomných vzdialenostiach do 70 m alebo viac ako 90 m sa na návestiach pred priecestím uvádza v hornej časti hodnota vzdialenosti zaokrúhlená na celé desiatky metrov.
Zjednodušené výstražné značenie
Návesti pred priecestím sa nepoužívajú.
Výstražný kríž
Význam
Značka označuje priecestie.
Ak je na značke v strede kríža vyobrazený symbol blesku , značka tiež informuje o tom, že dráha je elektrifikovaná a v jej priestore je vysoké napätie.
Ak z priestorových dôvodov nie je vhodné výstražný kríž umiestniť zvisle, umiestni sa vodorovne.
Použitie
Úplné aj zjednodušené výstražné značenie
Výstražný kríž sa skladá z dvoch dosiek s rozmermi 135 x 18 cm (jediné prípustné rozmery), ktoré medzi sebou zvierajú uhol 60°.
Táto značka sa používa bez ohľadu na počet koľají na priecestí. Nahradila v minulosti používané dve rôzne značky, ktoré označovali jednokoľajové priecestie a viackoľajové priecestie . Oba tieto staré značky sa preto nahradzujú jednotne touto značkou.
Dohovor o cestných značkách a signáloch predpisuje minimálnu dĺžku ramena výstražného kríža 1,2 m. Desaťročia sa teda u nás používali značky, ktoré boli v rozpore s medzinárodnou zmluvou hneď dvakrát (okrem ich nedostatočných rozmerov aj tým, že už samotný tvar tejto značky musí byť kríž a nie obdĺžnik).
Značkou sa musí označiť každé železničné priecestie (okrem ďalej uvedených prípadov priecestí, ktoré sa výstražným krížom neoznačujú), a to na všetkých cestách vrátane lesných, poľných a iných účelových ciest.
Značkou sa tiež môže označiť električkové priecestie, ak je električková trať vedená po samostatnom telese. Ak je v danom úseku jazda električky riadená signálmi („tram-train“), považuje sa takéto priecestie za železničné a povinne sa označuje výstražným krížom.
Značka sa umiestňuje čo najbližšie k trati, nie však bližšie ako 3,5 m od vonkajšej koľajnice.
Umiestňuje sa po pravej strane vozovky a zároveň sa opakuje po ľavej strane vozovky alebo nad vozovkou (opakovanie výstražného kríža – ako aj výstražníka, resp. návestidla – po ľavej strane významne znižuje riziko nehody na priecestí). Pri špecifických miestnych podmienkach (napr. ak sa vedľa vozovky nachádza chodník) sa namiesto toho smú výstražné kríže umiestňovať nad jednotlivými premávkovými priestormi, musia sa však umiestniť minimálne dva výstražné kríže.
V obci a na cestách s ročným priemerom denných intenzít cestnej premávky ≤ 2000 skv/deň sa smie opakovací výstražný kríž vľavo od vozovky alternatívne umiestniť bezprostredne za priecestím namiesto bezprostredne pred priecestím, a to spravidla na rovnakom nosiči ako výstražný kríž v protismere vpravo. Takéto umiestnenie sa však môže použiť len na cestách s najviac jedným jazdným pruhom v oboch smeroch premávky a súčasne len na priecestiach cez najviac dve koľaje.
Od opakovania po ľavej strane vozovky alebo nad vozovkou, resp. od umiestnenia minimálne dvoch výstražných krížov sa môže upustiť na cestách so šírkou spevnenej časti cesty do 5,5 m, ak ide o priecestie s vedľajšou traťou s traťovou rýchlosťou do 80 km/h.
Výstražný kríž má dve prevedenia: zvislé a vodorovné .
Pri umiestnení vedľa vozovky sa kríž používa vo zvislom prevedení .
Pri umiestnení nad vozovkou, resp. všeobecne pri výškovom umiestnení, sa kríž používa vo vodorovnom prevedení .
Umiestňovanie výstražného kríža na výšku ako základné nastavenie jeho používania má min. dva hlavné dôvody:
- výstražný kríž by pri vodorovnom umiestnení mohol zasahovať do voľnej šírky cesty
- tam kde sú závory, sa kríž nesmie z pohľadu vodiča vizuálne prekrývať s brvnom závory (tiež červeno-bielym), pričom zvislý kríž umožňuje sa tomu relatívne ľahko vyhnúť za cenu „vyosenia“ jeho polohy
Kombinácia výstražného kríža s inými značkami
Ak ide o technicky nezabezpečené priecestie a rozhľadové pomery sú natoľko nedostatočné, že nie je bezpečné vojsť na priecestie bez zastavenia ani v prípade, ak sa vozidlo pohybuje nízkou rýchlosťou, sa výstražný kríž kombinuje so Stoj, daj prednosť v jazde! . Značka sa v prípade kombinácie s výstražným krížom nachádza hore; ak sa značky umiestnia vedľa seba, nachádza sa značka na vnútornej strane.
S iným značkami okrem dodatkovej tabuľky Smerová šípka sa výstražný kríž nesmie kombinovať.
Kombinácia výstražného kríža so svetelnými signálmi
Ak je priecestie zabezpečené priecestnými svetelnými signálmi (priecestným návestidlom) alebo výstražníkom , musí sa výstražný kríž umiestniť spoločne s návestidlom svetelnej signalizácie, resp. výstražníkom.
V prípade kombinácie s výstražníkom sa kríž umiestňuje pod výstražník tak, aby bola dodržaná výška spodnej hrany výstražného kríža cca 1 m. Ak to pri už existujúcich výstražníkoch vzhľadom na ich polohu nie je možné dodržať a zmena polohy výstražníka by bola neprimerane nákladná, smie sa výstražný kríž umiestniť nad výstražník alebo vedľa neho z vonkajšej strany (t. j. typicky vpravo).
V prípade kombinácie s priecestným návestidlom sa kríž umiestňuje
- pod návestidlo, ak sú kríž a návestidlo umiestnené vedľa premávkového priestoru (kríž je orientovaný zvislo )
- vedľa návestidla (spravidla vpravo, resp. na strane vzdialenejšej od osi vozovky), ak sú kríž a návestidlo umiestnené nad premávkovým priestorom (kríž je orientovaný vodorovne )
Priecestné návestidlá sa vždy vybavujú kontrastným štítom. Pri umiestnení vedľa premávkového priestoru sa návestidlo umiestňuje tak, aby sa dolný okraj návestidla nachádzal vo výške cca 2,3 m a výstražný kríž sa umiestňuje tak, aby sa jeho dolný okraj nachádzal vo výška cca 1 m. Pri miestnych priestorových obmedzeniach sa možno od týchto hodnôt primerane odchýliť.
Kombinácia výstražného kríža so závorami
Ak je priecestie vybavené závorami, musí sa výstražný kríž umiestniť v pozdĺžnom smere ešte pred závorou.
V prípade priecestia zabezpečeného závorami sa výstražný kríž umiestni tak, aby sa z pohľadu vodiča vizuálne neprekrýval s brvnom závory vo zdvihnutej polohe.
Nesprávne umiestnenie výstražného kríža, keďže sa vizuálne prekrýva so so zdvihnutou závorou:
Zdravim, trochu off-topic otázka o bezpečnosti priecestí do diskusie (alebo námet na ďalší článok): nižšie pospsujem štyri príčiny nehôd na priecesťiach. Budú s novou úpravou odstránené? Zároveň sa ospravedlňujem sa neodborný popis a preklepy.
1. V českých novinách Zájmy strojvůdce vyšel článok kde ako najčastejšia príčina stretu medzi motorovými vozidlami a vlakmi na železničních precesťách uvázali príliš dlhú dobu tvz. predzváňania (stav kedy bliká červené svetlo ale závory ešte sie sú spustené) a príliš krátku dobu mezi zatvorením závor a príjazdom vlaku. Hlavne zahraničných (špeciálne poľských) vodičov to uvádza vojsť na priecestie na červenú pretože predpokladajú že priecestie je v poruche.
2. Ďalšou významnou príčinou nehôd na priecesťiach bolo to, že po prejdení vlaku sa závory hneď zdvihnú a priecestie fyzicky odblokujú aj keď na priecestí ešte svieti červená, ale následne po pár sekundách sa závory znovu sklopia pretože sa k priecestiu blíži z druhej strany ďalší vlak. Veľa zahraničných vodičov na to zareaguje tak že vojde na prieceste hneď pozdvihnutí závor na červenú a potom zostanú na priecestí uväznení.
3. Poslednou otázku mám k informovanosti vodičov o tom že, závory je možné jednoducho a takmer bez následkov vozidlom preraziť v prípade núdze. Existuje na toto nejaká informačná tabuľka alebo bude na priecesťiach zavázaná na Slovensku?
4. velká diskusia v Čechách prebiehala aj okolo použitia bieleho blikajícího světla. V článkoch v novinách sa v podstate uvádzalo že ak priecestné zabezpečovacie zariadenie nemá biele blikajúce svetlo, tak by mal vodič motorového vozidla pred priecestím zastaviť a pohľadom na obidve strany sa presvedčiť či sa k priecesťu neblíži vlak. Mal by sa správať ako keby predpokladal že zabezpečovacie zariadenia je v poruche. Odporúčate tento postup aj pri nových slovenských zabezpečovacích zariadeniach, ktoré už žiadne biele blikajúce svetlo mať nebudú?
V ktorom cisle?
1. Co sa tyka pricin nehod, na riadne vyhodnotenie treba seriozny vyskum a idealne je pritom vychadzat z „bohatsieho a mudrejsieho“ zahranicia. Urcite u nas (CR, SR) neexistuje nic, s cim by sa uz nestretli inde. V kazdom pripade, vo vseobecnosti sa da stotoznit s tym, ze nastavene parametre predzvanacej doby su v oboch nasich krajinach prehnane, co paradoxne u vodicov nasledne sposobuje vedome ignorovanie signalizacie („ved vlak je aj tak urcite este daleko“).
2. Pomohla by modernizacia priecestnej signalizacie, nieco na sposob dynamickeho riadenia semaforov na krizovatkach. Aby sa signaly vedeli prisposobit aktualnym podmienkam a napr. v takej situacii nechali zavory dole.
3. V prvej casti serie o zel. priecestiach je video s porovnanim slovenskeho a rakuskeho priecestia, kde je ten rozdiel v dlzke cerveneho signalu pekne vidiet. Je tam rozobrata aj pripadna znacka o prerazeni zavor. Ma to znacne negativa (okrem ineho to vyzaduje od vodicov racionalne konanie v krizovej situacii).
https://ocestnejpremavke.sk/zeleznicne-priecestia-i/
4. Urcite nie. Neblikanie bieleho svetla znamena pre vodica to, ze neblika/nesvieti cervene svetlo. Nie je take pravidlo o povinnom zastaveni a ani taketo odporucanie nema opodstatnenie.
Nemôžem to číslo, žiaľ , nájsť online. Čítal som to v papierovom vydaní pred cca 3-6 mesiacmi.
Článok o priecestiach je tu: http://www.fscr.cz/index.php?page=zajmy-ke-stazeni v čísle 3/2024 a 4/2024 pod názvom
„Přejezdů jako v Lutyni je…“.
Wau, skvelý rozhovor!
Je super vedieť, že si tieto naše československé animozity uvedomujú aj v Centre dopravního výzkumu a veľká škoda, že takýto subjekt nemáme aj u nás.
Len mam pocit, že Češi s tým nerobia nič, pretože tam, podľa článkov , nie je „politická vôľa“. Chápem to tak, že politici sa boja aj pozitívnych zmien v zákone, normách a vyhláške, aby neboli za zmenu kritizovaní bez ohľadu na odborné hľadisko.
To nebude politikmi, ale nevôľou samotných železničiarov, tak ako aj u nás.
Česká Drážní inspekce zverejňuje záverečné správy mimoriadnych udalostí. Vyšetrovanie nehôd je poučné čítanie.
https://di.gov.cz/mimoradne-udalosti/setrene-mimoradne-udalosti-a-zaverecne-zpravy