Poloodborný portál o pravidlách cestnej premávky, dopravnom značení a veciach súvisiacich

Vodorovné značky II

V prvej časti článku o vodorovných značkách sme si predstavili základné východiská a hlavné zmeny oproti stavu do apríla 2020. V tejto časti si podrobnejšie popíšeme pozdĺžne čiary.

Aj v tejto časti platí, že niektoré technické parametre sú ešte len z momentálne pripravovaných materiálov, čiže v detailoch môžu byť nakoniec niektoré veci inak.

Pozdĺžne čiary

601

Pozdĺžna súvislá čiara

Význam

Značka vyznačuje jazdný pruh alebo okraj vozovky.

Ak značka vyznačuje jazdný pruh, je zakázané ju prechádzať alebo nákladom presahovať, ak to nie je potrebné na obchádzanie prekážky cestnej premávky.

Ak značka vyznačuje vyhradený pruh pre verejnú dopravu, je značka širšia a vnútri pruhu je v pravidelných vzdialenostiach doplnená symbolom BUS.

Ak značka vyznačuje cyklistický pruh, je značka širšia a vnútri pruhu je v pravidelných vzdialenostiach doplnená symbolom bicykla.

Ak značka vyznačuje vyhradený pruh pre verejnú dopravu alebo cyklistický pruh, má pre ostatných účastníkov cestnej premávky význam značky vyznačujúcej okraj vozovky.

Ak značka oddeľuje protismerné jazdné pruhy, môže byť vyznačená ako dvojitá čiara.

Pravidlá o jazdnom pruhu

Ak jazdné pruhy nie sú na vozovke vyznačené, jazdným pruhom sa rozumie časť vozovky dovoľujúca jazdu vozidiel s najmenej troma kolesami v jazdnom prúde za sebou.

Vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní.

Mimo obce na ceste s najmenej dvoma jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy sa jazdí v pravom jazdnom pruhu. V ostatných jazdných pruhoch sa smie jazdiť, ak je to potrebné na obchádzanie, predchádzanie, otáčanie alebo na odbočovanie.

Mimo obce na ceste s najmenej troma jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy smie vodič nákladného vozidla s celkovou hmotnosťou nad 3,5 t, vodič jazdnej súpravy s celkovou dĺžkou nad 7 m, vodič zvláštneho motorového vozidla a vodič motocykla s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou do 45 km/h použiť na predchádzanie výhradne druhý jazdný pruh od pravého okraja vozovky; v ostatných jazdných pruhoch smie jazdiť, ak je to potrebné na obchádzanie, otáčanie alebo na odbočovanie.

V obci na ceste s najmenej dvoma jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy smie vodič vozidla použiť na jazdu ktorýkoľvek jazdný pruh; to neplatí pre vodiča nákladného vozidla s celkovou hmotnosťou nad 3,5 t, vodiča jazdnej súpravy s celkovou dĺžkou nad 7 m, vodiča zvláštneho motorového vozidla a vodiča motocykla s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou do 45 km/h, na ktorých sa aj pri jazde v obci vzťahujú vyššie uvedené pravidlá o jazde mimo obce s najmenej dvoma/troma jazdnými pruhmi.

Ak je na ceste s najmenej dvoma jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy taká hustá premávka, že sa utvoria súvislé prúdy vozidiel, v ktorých vodič motorového vozidla môže jazdiť len takou rýchlosťou, ktorá závisí od rýchlosti vozidiel idúcich pred ním, vozidlá môžu ísť súbežne vedľa seba („súbežná jazda“). Pri súbežnej jazde sa nepovažuje za predchádzanie, ak vozidlá idú v jednom z jazdných pruhov rýchlejšie ako vozidlá v inom jazdnom pruhu.

Ak by vozidlá idúce v obci súčasne vo všetkých jazdných pruhoch bránili v jazde rýchlejšie idúcemu vozidlu, vodič, ktorý jazdí v ľavom jazdnom pruhu, je povinný ho čo najskôr uvoľniť; to neplatí, ak vodič používa ľavý jazdný pruh na obchádzanie, odbočovanie, otáčanie alebo predchádzanie.

Vodič pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Tam, kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú do jedného jazdného pruhu tak, že nie je zrejmé, ktorý z nich je priebežný, vodič jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi v pravom jazdnom pruhu; to neplatí pri súbežnej jazde, keď vodič idúci v pravom jazdnom pruhu je povinný umožniť vodičovi prvého vozidla v ľavom jazdnom pruhu zaradenie sa do kolóny idúcich vozidiel, ak ten dáva znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Vodič jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu pri zaraďovaní sa do kolóny idúcich vozidiel pritom nesmie ohroziť vodiča jazdiaceho v pravom jazdnom pruhu.

Na ceste s troma jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy je vodič prechádzajúci z ľavého jazdného pruhu do stredného jazdného pruhu povinný dať prednosť v jazde vodičovi prechádzajúcemu do stredného jazdného pruhu z pravého jazdného pruhu; takýto postup sa vzťahuje primerane pri prechádzaní z ľavých jazdných pruhov do stredných jazdných pruhov aj na ceste s najmenej štyrmi jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy.

Ak je na zaraďovanie do priebežného jazdného pruhu zriadený pripájací pruh, je vodič povinný pred zaradením sa do priebežného jazdného pruhu použiť tento pruh. Vodič pri zaraďovaní z pripájacieho pruhu do priebežného pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi idúcemu v priebežnom pruhu.

V obci sa nepovažuje za predchádzanie, keď vozidlá v jednom jazdnom pruhu idú rýchlejšie ako v inom jazdnom pruhu.

Ak je pri súbežnej jazde v niektorom jazdnom pruhu prekážka cestnej premávky, vodič vozidla idúceho vo voľnom jazdnom pruhu je povinný umožniť vodičovi prvého vozidla nachádzajúceho sa v jazdnom pruhu, v ktorom je prekážka, jej obídenie, ak ten dáva znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič obchádzajúci prekážku pritom nesmie ohroziť vodiča jazdiaceho vo voľnom jazdnom pruhu. Tam, kde sa jazdné pruhy v jednom smere jazdy zbiehajú, vodič idúci v priebežnom jazdnom pruhu je pri súbežnej jazde povinný umožniť vodičovi prvého vozidla nachádzajúceho sa v jazdnom pruhu, ktorý sa zaraďuje do priebežného jazdného pruhu, preradenie do priebežného jazdného pruhu, ak ten dáva znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri zaraďovaní sa do priebežného jazdného pruhu pritom nesmie ohroziť vodiča jazdiaceho v priebežnom jazdnom pruhu.

Pri hustote cestnej premávky, ktorá vyvolá vznik kolóny stojacich vozidiel na diaľnici alebo na smerovo rozdelenej ceste mimo obce s najmenej dvoma jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy, je vodič vozidla povinný pri súbežnej jazde vykonať taký jazdný úkon, ktorý umožní vytvorenie záchranárskej uličky v strede medzi dvoma jazdnými pruhmi a v úsekoch s viac ako dvoma jazdnými pruhmi medzi ľavým jazdným pruhom a k nemu priliehajúcim jazdným pruhom. Pri vytváraní záchranárskej uličky je na nevyhnutne potrebný čas vodič vozidla oprávnený vojsť aj na miesta, kde je to inak zakázané, ak tým neohrozí iného účastníka cestnej premávky. Záchranársku uličku môže použiť len vodič vozidla s právom prednostnej jazdy alebo vodič vozidla zabezpečujúci odstránenie následkov dopravnej nehody alebo inej mimoriadnej udalosti; vodičovi iného vozidla je použitie záchranárskej uličky zakázané.

Pravidlá o krajnici

Krajnica je časť cesty od kraja vozovky po kraj cesty (vozovkou je spevnená časť cesty určená predovšetkým na premávku motorových vozidiel).

Vodič motorového vozidla smie na krajnicu vojsť len pri zastavení a státí (vrátane núdzového státia) alebo pri obchádzaní a vyhýbaní sa prekážke cestnej premávky. Okrem toho sme už iba po krajnici predchádzať vpravo vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a nie je už pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy.

Chodec chodí po ľavej krajnici tam, kde chodník nie je alebo kde je neschodný; tam, kde nie je krajnica alebo kde je krajnica neschodná, chodí sa čo najbližšie pri ľavom okraji vozovky. Chodci smú ísť po krajnici alebo po okraji vozovky najviac dvaja vedľa seba, ak tým najmä za zníženej viditeľnosti alebo za zvýšenej premávky neohrozia alebo neobmedzia cestnú premávku; to neplatí pre osoby na lyžiach, korčuliach, kolobežke, skejtborde alebo na obdobnom športovom vybavení, ktoré sa môžu po krajnici alebo po okraji vozovky pohybovať len v rade za sebou. Osoba so zdravotným postihnutím, ktorá sa pohybuje pomocou ručného alebo motorového vozíka určeného pre ňu, smie používať ktorúkoľvek krajnicu alebo ktorýkoľvek okraj vozovky

Cyklista jazdí pri pravom okraji vozovky tam, kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná; ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie jazdiť po pravej krajnici. Pomaly idúce alebo stojace vozidlo môže cyklista idúci rovnakým smerom predchádzať aj po pravej strane vozovky alebo krajnici, pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť; to neplatí, ak vodič takého vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy doprava. 

Osoba, ktorá tlačí alebo ťahá ručný vozík s celkovou šírkou väčšou ako 600 mm, je povinná ísť pri pravom okraji vozovky; ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie ísť po pravej krajnici. Jazdec na zvierati je povinný ísť pri pravom okraji vozovky; ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, jazdec smie ísť po pravej krajnici.

Poznámky

Z formulačného hľadiska by vhodnejšie bolo hovoriť o tom, že čiara vyznačuje okraj pruhu, nie pruh (rovnako ako nevyznačuje vozovku, ale okraj vozovky).

Súvislú pozdĺžnu čiaru je zakázané prechádzať alebo nákladom presahovať (okrem prípadu, ak to je potrebné na obchádzanie prekážky cestnej premávky), ak čiara vyznačuje jazdný pruh (presnejšie okraj jazdného pruhu). Čiara vyznačujúca okraj vozovky nemá význam zákazu prechádzania, a to ani vtedy, ak je súvislá. Možnosť ju prechádzať závisí od toho, čo sa nachádza za čiarou – za okrajom vozovky. Krajnica, chodník, vyhradený pruh, cyklistický pruh, pozemok, atď.

Vyhradený pruh pre verejnú dopravu

Pozdĺžnou súvislou čiarou sa vyznačuje aj vyhradený pruh pre verejnú dopravu – vtedy je čiara širšia (oproti čiare vyznačujúcej “bežný” jazdný pruh) a vnútri pruhu je v pravidelných vzdialenostiach doplnená symbolom . Tieto symboly sa vyznačujú pred a za každou križovatkou a okrem toho v pravidelných vzdialenostiach (napr. v obci to je každých cca 150 m).

Ak je však pruh vyhradený len v určitom čase , vyznačuje sa prerušovanou hrubšou čiarou. Prerušovanou hrubšou čiarou sa vyhradený pruh vyznačuje tiež v križovatke (kolíznom priestore), pričom sa vyznačuje len v smere cesty s prednosťou v jazde , a tam, kde vyhradený pruh potrebujú križovať vozidlá vo väčšej miere, napr. pri odbočovaní na parkovisko, pri preraďovaní medzi pruhmi a pod.

Pravidlá o vyhradenom pruhu

Používanie vyhradeného pruhu inými vozidlami ako vozidlami pravidelnej verejnej dopravy je zakázané okrem vodičov taxi, ktorí podľa pravidiel cestnej premávky môžu jazdiť aj vo vyhradenom pruhu. Ani taxíky však nesmú na vyhradenom pruhu zastaviť a stáť. Iné vozidlá môžu do vyhradeného pruhu vojsť len pri obchádzaní, odbočovaní, otáčaní, vchádzaní na cestu alebo ak to vyžadujú mimoriadne okolnosti, pritom nesmú ohroziť ani obmedziť vozidlo pravidelnej verejnej dopravy.

Pravidelná verejná doprava je štandardne mestská, prímestská a diaľková (nerozhoduje či iba vnútroštátna alebo aj medzinárodná). Patrí sem aj osobitná pravidelná doprava (napr. školské autobusy či firemné autobusy na zvážanie zamestnancov). Nepatria sem (teda vyhradený pruh nemôžu používať) vozidlá príležitostnej dopravy (zájazdy a pod.).

Vodiči vozidiel pravidelnej verejnej dopravy sú povinní vyhradený pruh použiť prednostne. Ak vodič vozidla pravidelnej verejnej dopravy vychádza z vyhradeného pruhu do priľahlého jazdného pruhu, vodič jazdiaci v tom jazdnom pruhu je povinný mu dať prednosť v jazde. Ak ide vozidlo vo vyhradenom pruhu inou rýchlosťou ako ostatné vozidlá idúce rovnakým smerom, nejde o vzájomné predchádzanie.

Zvislá značka

Vyhradený pruh možno označiť zvislou značkou Vyhradený pruh pre verejnú dopravu – regulačný charakter, t. j. všetky vyššie uvedené pravidlá, sú však založené už samotným (správnym!) vyznačením vyhradenému pruhu na vozovke, čiže hrubšou čiarou a symbolmi BUS (viď znenie § 12 ods. 1 zákonaAk je na vozovke vyznačený vyhradený jazdný pruh, platí pre vodičov vozidiel, pre ktorých nie je vyhradený jazdný pruh určený, …).

Umožnenie používať vyhradený pruh aj iným účastníkom – štandardne cyklistom, keď neexistuje lepšia možnosť ich vedenia, t. j. po samostatnej cyklistickej komunikácii – sa uskutočňuje pomocou dodatkovej tabuľky Voľno .

Vyhradený pruh nie je bežným jazdným pruhom, preto sa nijak nevyznačuje na pruhových značkách .

Cyklistický pruh

Pozdĺžnou súvislou čiarou sa vyznačuje aj cyklistický pruh – vtedy je čiara širšia (oproti čiare vyznačujúcej jazdný pruh) a vnútri pruhu je v pravidelných vzdialenostiach doplnená symbolom bicykla . Tieto symboly sa vyznačujú pred a za každou križovatkou a okrem toho v pravidelných vzdialenostiach (napr. v obci to je každých cca 75 m). Vyznačovanie cyklistického pruhu prerušovanou hrubšou čiarou prichádza do úvahy v tých istých prípadoch, ako pri vyhradenom pruhu.

Pravidlá o cyklistickom pruhu

Pravidlá cestnej premávky (zákon o cestnej premávke) nepoznajú výslovne pojem “cyklistický pruh”. Z pohľadu pravidiel ide o súčasť pojmu “vyhradený jazdný pruh” pre určité vozidlá, čo je značne nešťastná terminológia.

Cyklista je povinný použiť cyklistický pruh prednostne.

Motorové vozidlá môžu do cyklistického pruhu vojsť len pri obchádzaní, odbočovaní, otáčaní, vchádzaní na cestu alebo ak to vyžadujú mimoriadne okolnosti, pritom nesmú ohroziť ani obmedziť cyklistov. Na cyklistickom pruhu sa nesmie zastaviť a stáť.

Vodič samovyvažovacieho vozidla a kolobežky s pomocným motorčekom smú jazdiť aj po pravej strane cyklistického pruhu, ak tým neohrozia a neobmedzia cyklistov. 

Zvislá značka

Cyklistický pruh možno označiť zvislou značkou Cyklistická komunikácia – regulačný charakter, t. j. všetky vyššie uvedené pravidlá, sú však založené už samotným vyznačením cyklistického pruhu na vozovke. Správnym vyznačením cyklistického pruhu, čiže hrubšou čiarou a symbolmi bicykla. Cyklistický pruh označený zvislou značkou znamená pre cyklistu povinnosť použiť takto označený pruh.

Umožnenie používať cyklistický pruh aj iným účastníkom – napríklad mopedistom – sa uskutočňuje pomocou dodatkovej tabuľky Voľno .

Cyklistický pruh nie je jazdným pruhom, preto sa nijak nevyznačuje na pruhových značkách .

Spoločne k vyhradenému pruhu a cyklistickému pruhu

Ak značka vyznačuje vyhradený pruh pre verejnú dopravu alebo cyklistický pruh, má pre ostatných účastníkov cestnej premávky význam značky vyznačujúcej okraj vozovky. To znamená, že takúto čiaru možno v prípadoch vymedzených zákonom prechádzať (napr. pri odbočovaní na priľahlý pozemok), na rozdiel od súvislej čiary vyznačujúcej jazdný pruh, pri ktorej je to okrem obchádzania prekážky zakázané.

Dvojitá čiara

Pozdĺžna súvislá čiara, ktorá oddeľuje protismerné jazdné pruhy, môže byť vyznačená ako dvojitá čiara. Významovo je však dvojitá súvislá čiara rovnaká ako “jednoduchá” súvislá čiara, t. j. nie je už rozdiel medzi prechádzaním jednoduchej súvislej čiary a dvojitej súvislej čiary (v rámci prechodného obdobia do 31. marca 2021 platia ešte staré pravidlá, ktoré tieto čiary z hľadiska významov rozlišovali).

602

Pozdĺžna prerušovaná čiara

Význam

Značka vyznačuje jazdný pruh alebo okraj vozovky.

Značku možno prechádzať pri dodržaní pravidiel cestnej premávky.

Značka doplnená symbolom bicykla v pravidelných vzdialenostiach vyznačuje  ochranný pruh pre cyklistov. Do ochranného pruhu pre cyklistov smie vodič motorového vozidla vojsť len v prípade nevyhnutnej potreby, pričom nesmie ohroziť cyklistov.

Ak je značka vyznačená ako dvojitá čiara, vyznačuje jazdný pruh používaný striedavo pre jeden aj druhý smer jazdy.

Poznámky

Prerušovanú pozdĺžnu čiaru možno prechádzať len pri dodržaní všetkých pravidiel cestnej premávky. Pre vodiča z toho vyplýva, že samotná prerušovaná pozdĺžna čiara neznamená, že ju môže prechádzať napríklad kvôli predbiehaniu (predchádzaniu) iného vozidla vždy a hocikedy. Aj napriek pozdĺžnej prerušovanej čiary musí vodič dodržať základné podmienky predchádzania a taktiež musí dodržať pravidlá vyplývajúce z dopravných značiek (napr. prikázaný smer jazdy alebo zákaz predchádzania).

Ochranný pruh pre cyklistov

Pozdĺžna prerušovaná čiara doplnená symbolom bicykla (rovnakým spôsobom ako v cyklistickom pruhu)  vyznačuje ochranný pruh pre cyklistov (známy tiež aj ako „viacúčelový“ pruh). V ochrannom pruhu je vždy zakázané zastavenie a státie. Používať ho na jazdu môžu vodiči motorových vozidiel len vtedy, ak je to nevyhnutne potrebné. Spravidla ide o krátkodobé použitie, napr. pri odbočovaní cez ochranný pruh mimo vozovku (parkovisko, nehnuteľnosť a pod.), pri obchádzaní prekážky, pri vyhýbaní sa protiidúcemu vozidlu, resp. môže ísť aj o jeho súvislejšie používanie, ak ide o vozidlo, ktoré sa s ohľadom na svoje rozmery (nákladné vozidlo, autobus) nezmestí do zvyšku jazdného pruhu, v ktorom je vyznačený ochranný pruh, určeného pre jeho smer jazdy. 

Ochranný pruh sa neoznačuje nijakou zvislou značkou.

Kyvadlový pruh

Dvojitá prerušovaná pozdĺžna čiara vyznačuje jazdný pruh používaný striedavo pre jeden aj druhý smer jazdy. Premávka v kyvadlovom pruhu (striedanie jej smeru) sa riadi pruhovými signálmi nad kyvadlovým pruhom .

Na iných miestach sa dvojitá prerušovaná pozdĺžna čiara nesmie vyznačovať. To platí aj pri prevedení dvojitej súvislej čiary cez križovatku (kolízny priestor) – nevyznačuje sa dvojitá prerušovaná čiara, ale iba ako jednoduchá prerušovaná čiara (resp. podľa miestnych podmienok ako jednostranne súvislá alebo dvojitá súvislá). Do budúcna možno uvažovať nad zavedením dvojitej prerušovanej stredovej čiary, zvyčajne podfarbenej zelenou farbou, čo by rozšírením stredovej čiary umožnilo na – z hľadiska bezpečnosti nevhodných – cestách so šírkou 11,5 m zúžiť krajnice pri ponechaní štandardnej šírky jazdných pruhov.

603

Pozdĺžna súvislá čiara doplnená prerušovanou čiarou

Značka vyznačuje jazdný pruh.

Vodič je povinný riadiť sa významom bližšej čiary.

Spoločne k pozdĺžnym čiaram

Vzhľadom na vyššie popísané významy pozdĺžnych čiar ich možno rozdeliť na okrajové čiary, pruhové čiary, špeciálne čiary a ochranné čiary.

Rozdiely medzi jednotlivými čiarami (samozrejme okrem samotného významu) spočívajú v technickom prevedení – šírke čiary, dĺžke ťahu, dĺžke medzery a “vzorkovaním” – pomerom medzi dĺžkou ťahu a dĺžkou medzery. Tieto parametre sú navyše iné aj v závislosti od toho, na akej ceste sa vyznačujú. 

Čiary sa vyznačujú v dvoch druhoch šírky – hrubá a tenká. Po novom by tenká čiara na diaľnici mala mať 15 cm a mimo diaľnice 12 cm; hrubá čiara na diaľnici 30 cm a mimo diaľnice 25 cm. Okrajová čiara, deliaca čiara a špeciálna čiara sa vyznačujú ako hrubé (okrajová čiara môže byť tenká, ak nie je krajnica širšia ako 1 m). Ostatné čiary sú tenké. Dočasné čiary sa môžu vyznačovať tenké vždy. 

Základná dĺžka ťahu prerušovanej čiary na diaľnici je 6 m, mimo obce v bezkolíznom priestore 4 m a v kolíznom priestore 3 m a v obci 3 m (cyklistická stredová čiara má dĺžku ťahu 0,5 m).

Deliaca a ochranná čiara má vzorkovanie 1:1, kyvadlová čiara 2:1. Stredová a vodiaca čiara v bezkolíznom priestore 1:2, v kolíznom priestore 1:1 a ak je to varovná čiara 2:1.

Zo všetkých týchto všeobecných technických parametrov existuje niekoľko výnimiek v špecifických situáciách, ktoré však na účely tohto článku nie sú podstatné.

Okrem týchto čiar existujú ďalšie čiary, ktoré majú pozdĺžny charakter, napr. cyklistické stredové čiary, pomocné vodiace čiary v rozľahlých premávkových priestoroch, čiary oddeľujúce pruhy na oddelenej cestičke pre chodcov a cyklistov a pod. Tieto čiary z právneho hľadiska nie sú pozdĺžne čiary, ale tzv. iné čiary.

V kolíznom priestore (priestor križovatky bez pripájacieho pruhu), v ktorom je prednosť v jazde upravená dopravnými značkami, sa pozdĺžne čiary vyznačujú len v smere cesty s prednosťou v jazde .

V kolíznom priestore, v ktorom nie je prednosť v jazde upravená dopravnými značkami (prednosť sprava), sa pozdĺžne čiary prerušujú vo všetkých smeroch.

Okrajová čiara

Okrajová čiara vymedzuje okraj vozovky, čiže vymedzuje vozovku voči inému priestoru – krajnici, parkovaciemu pruhu, vyšrafovanému priestoru a pod. V kolíznom priestore okrajová čiara vymedzuje vozovku cesty s prednosťou v jazde voči vozovke cesty, ktorá nemá prednosť v jazde (vnútorná okrajová čiara).

Okrajová čiara sa na diaľnici vyznačuje vždy.

Mimo obce sa okrajová čiara vyznačuje vždy okrem úzkych ciest (obojsmerná vozovka so šírkou do 5 m, resp. jednosmerná vozovka do 4 m). Okrajová čiara sa nemusí vyznačiť ani vtedy, ak ju pre zlý technický stav krajnice nie je možné vyznačiť tak, aby boli dodržané technicko-kvalitatívne kritériá; v takom prípade sa nevyznačujú ani ostatné pozdĺžne čiary.

V obci a na cyklistickej infraštruktúre sa okrajová čiara spravidla nemá vyznačovať; okraj vozovky vymedzuje obrubník a odvodňovacie zariadenie, príp. iný stavebný prvok. Okrajovú čiaru možno v obci, resp. na cyklistickej infraštruktúre, vyznačiť v zásade len vtedy, ak nie je okraj vozovky dobre rozoznateľný na základe stavebných prvkov, bez okrajovej čiary by vznikli nadmerne široké jazdné pruhy, na krajnici sa nachádza napr. parkovací pruh, chýba verejné osvetlenie alebo je potrebné vyznačiť vyšrafovaný priestor.

Okrajová čiara sa vyznačuje ako súvislá okrem okrajovej čiary 1-pruhovej obojsmernej vozovky a miest, kde cez túto čiaru potrebujú prechádzať vozidlá vo väčšej miere, napr. pri vchádzaní/vychádzaní do/z parkoviska. Na vjazdoch na priľahlé nehnuteľnosti (rodinné domy, dvory), na odbočeniach na poľné a lesné cesty a na obdobných miestach, kde je malá miera prechádzania vozidlami, sa okrajová čiara vyznačuje ako súvislá.

Vnútorná okrajová čiara sa vyznačuje ako prerušovaná. Táto čiara môže byť v mieste, kde k čiare zboku prichádzajú vozidlá, ktorých vodiči sú povinní dať prednosť v jazde, nahradená STOP čiarou alebo čakacou čiarou v tvare trojuholníkov .

prerušovaná okrajová čiara na obojsmernej vozovke

Pruhová čiara

Pruhová čiara oddeľuje dva jazdné pruhy, príp. dva špeciálne pruhy rovnakého druhu (dva  vyhradené  pruhy pre verejnú dopravu, dva cyklistické pruhy). Pruhové čiary sa podľa použitia ďalej delia na stredové čiary, vodiace čiary, deliace čiary a kyvadlové čiary.

V minulosti sa ako vodiaca čiara označovala čiara vymedzujúca okraj vozovky. To však nie je vhodné označenie, nakoľko takáto čiara nemá vodiacu funkciu. Taktiež v iných jazykoch sa vodiacou čiarou (guiding line, Leitlinie) myslí prerušovaná čiara oddeľujúca jazdné pruhy alebo iným spôsobom slúžiaca na vedenie premávky, zatiaľ čo čiara vymedzujúca okraj vozovky sa nazýva okrajovou čiarou (edge line, Randlinie, kantstreep atď.).

Stredová čiara

Stredová čiara oddeľuje protismerné pruhy (čím zároveň vymedzuje protismerné časti vozovky).

Stredová čiara sa na obojsmernej vozovke s jedným jazdným pruhom v každom smere vyznačuje ako prerušovaná. Ako súvislá čiara sa vyznačuje len v nevyhnutnej dĺžke tam, kde je potrebné zakázať prechádzanie vozidlom alebo presahovanie nákladom do protismerného jazdného pruhu, napr. v neprehľadnej zákrute, na neprehľadnom vrchole stúpania, pred priecestím alebo pred svetelným signalizačným zariadením. Namiesto jednoduchej súvislej čiary možno mimo obce vyznačiť dvojitú súvislú čiaru; na zvlášť nebezpečnom úseku aj v obci. Ak je takýto zákaz nevyhnutný len v jednom smere, vyznačí sa stredová čiara ako jednostranná súvislá.

Na obojsmernej vozovke s viac ako jedným jazdným pruhom v jednom smere sa mimo obce stredová čiara vyznačuje ako dvojitá súvislá; v obci ako jednoduchá súvislá, výnimočne ako dvojitá súvislá.

Na obojsmernej vozovke s viac ako jedným jazdným pruhom v oboch smeroch sa stredová čiara vyznačuje ako dvojitá súvislá; v obci možno od použitia dvojitej súvislej čiary upustiť a vyznačiť stredovú čiaru ako jednoduchú súvislú.

Ak je stredová čiara vyznačená ako súvislá, jednostranná súvislá alebo dvojitá súvislá, možno ju pri vjazdoch na priľahlé nehnuteľnosti, poľné a lesné cesty a pod. prerušiť len vtedy, ak by bez jej prerušenia vznikla pre používateľov týchto pripojení neprimerane dlhá obchádzka a takéto prerušenie je na danom mieste bezpečné.

Ak sa prerušovaná stredová čiara mení na súvislú alebo jednostrannú súvislú čiaru, vyznačuje sa prechodový úsek varovnou čiarou. Varovná čiara sa vyznačuje ako prerušovaná s dvojnásobnou dĺžkou ťahu a so vzorkovaním 2:1. Varovná čiara sa môže vyznačiť napr. tiež pred priechodom pre chodcov, miestom na prechádzanie alebo priechodom pre cyklistov, ktoré nie sú riadené svetelnými signálmi (pred svetelnými signálmi sa vyznačuje súvislá čiara). Varovná čiara mimo obce sa dopĺňa predbežnými šípkami .

Medzera medzi čiarami dvojitej súvislej čiary je štandardne 0,2 m. Šírku medzery je možné v prípade potreby rozšíriť, a to až do 1,2 m, pričom však medzera širšia ako 0,5 m sa už potom musí buď podfarbiť zelenou farbou alebo vyplniť šrafami:

prerušovaná stredová čiara so súvislými okrajovými čiarami
Vodiaca čiara

Vodiaca čiara oddeľuje priebežné pruhy pre rovnaký smer jazdy alebo manévrovacie (odbočovacie/pripájacie) pruhy pre rovnaký smer jazdy.

Vodiaca čiara sa vyznačuje ako prerušovaná. Tam, kde je opodstatnené obmedziť manévrovanie medzi jazdnými pruhmi, možno vodiacu čiaru vyznačiť ako jednostrannú súvislú. Pred zmenou súvislej vodiacej čiary na jednostranne súvislú možno v prechodovom úseku vodiacu čiaru vyznačiť ako varovnú (t. j. s dvojnásobnou dĺžkou ťahu a so vzorkovaním 2:1). Varovná vodiaca čiara sa môže vyznačiť aj pred priechodom pre chodcov, miestom na prechádzanie alebo priechodom pre cyklistov.

Deliaca čiara

Deliaca čiara oddeľuje priebežný pruh od manévrovacieho (odbočovacieho/pripájacieho) pruhu, manévrovacie pruhy pre rôzne smery jazdy alebo manévrovacie pruhy, z ktorých jeden zaniká.

Deliaca čiara sa vyznačuje ako prerušovaná. Pred svetelným signalizačným zariadením, STOP čiarou alebo čakacou čiarou možno vyznačiť deliacu čiaru ako súvislú v dĺžke spravidla 10 – 15 m v obci a 10 – 20 m mimo obce.

Deliaca čiara medzi priebežným a odbočovacím pruhom sa na konci odbočovacieho pruhu vyznačuje v dĺžke cca 10 % dĺžky odbočovacieho pruhu spravidla ako  súvislá.

Deliaca čiara medzi priebežným a pripájacím pruhom sa na začiatku pripájacieho pruhu vyznačuje v dĺžke cca 20 % dĺžky pripájacieho pruhu spravidla ako súvislá.

deliaca čiara medzi manévrovacím a priebežným pruhom
deliaca čiara medzi manévrovacími pruhmi pre rôzne smery jazdy
Kyvadlová čiara

Kyvadlová čiara oddeľuje kyvadlový jazdný pruh od vedľajšieho jazdného pruhu.

Kyvadlová  čiara sa vyznačuje ako dvojitá prerušovaná s dvojnásobnou dĺžkou ťahu a so vzorkovaním 2 : 1. 

Medzera medzi čiarami dvojitej prerušovanej čiary je štandardne 0,2 m. Šírku medzery je možné v prípade potreby rozšíriť, a to až do 1,2 m, pričom však medzera širšia ako 0,5 m sa už potom musí podfarbiť zelenou farbou:

Špeciálna čiara

Špeciálna čiara oddeľuje špeciálny pruh (vyhradený pruh pre verejnú dopravu/cyklistický pruh) od všeobecného jazdného pruhu alebo dva špeciálne pruhy rôznych druhov (vyhradený pruh pre verejnú dopravu od cyklistického pruhu).

Ochranná čiara

Ochranná čiara vymedzuje šírku ochranného pruhu pre cyklistov v rámci jazdného pruhu.

prehľad foriem a parametrov pozdĺžnych čiar

8 komentárov na “Vodorovné značky II

  1. Čiara na okraji vozovky nevyznačuje súčasne aj okraj jazdného pruhu? A teda, ak je súvislá, tak sa nesmie prekračovať ani tam?

    A zelené podfarbenie pri dvojitej súvislej čiare nebude vodičovi podvedome signalizovať, že prejazd cez ňu je voľný?

    1. Dobra otazka, tiez mi to uz napadlo, ale berie sa to tak, ze ciara, ktora vyznacuje okraj vozovky, nevyznacuje v zmysle pravidiel sucasne aj okraj jazdneho pruhu (preto ten rozdiel v hrubke oproti pruhovym ciaram, aby to vodic vedel rozoznat), hoci tomu de facto tak je.

      S podvedomym vnimanim farieb pri vodorovnom znaceni je to osemetne, skor je to na zvyraznenie sirky toho stredu a toho, ze to nie je dalsi jazdny pruh ako na nejake podvedome posobenie na vodicov (mne to napriklad evokuje stredovy deliaci pas). Pri zvolenej farbe nam asi ostava len verit statom, ktore pred svojim rozhodnutim o tom najskor aj nieco preskumaju.

  2. Keď už sa hovorí o pozdĺžnych čiarach – vodorovné značenie, ako je to so súvislými žltými čiarami. Ja som ich videla vyznačené na zákrute pri ktorej nemôže prísť ku kolízii keďže nadväzujúca cesta je jednosmerná a vidí sa mi neopodstatnená. Kde sa najčastejšie a hlavne opodstatnene vyznačuje táto žltá súvislá čiara so zákazom zastavenia a státia.

    1. Zlte ciary su uz minulostou; moze sa pouzivat cikcak ciara, a to tam, kde sa ma zakazat statie. Napr. na vyznacenie medzery medzi parkovacimi miestami a pod.

  3. Dobrý deň,
    je korektné navrhovať súvislú okrajovú čiaru š. 0.25m na vjazdoch a výjazdoch z obytných zón pre zvýraznenie vodičom ich povinností vyplývajúcich z jazdy na nemotoristickej ceste? Vďaka.

    1. Ani velmi nie. Korektne je oddelovat obytnu zonu od cesty stavebne. Napojenie obytnej zony by nemalo vytvarat dojem krizovatky, a to ani pouzivanim vodorovneho znacenia.

      1. ďakujem za odpoveď. Tomu samozrejme rozumiem, ale čo v prípadoch, keď stavebný stav nie je zvládnutý a napriek tomu je cesta označená DZ Obytná zóna?

        1. Ano, to je bohuzial u nas bezna realita. Obytna zona je pricasto pouzivana.

          Zrusit ju 🤷 Ked treba, dat tam zonu 20 a/alebo zonu zakazu statia (hoci aj tie by idealne mali mat stavebne upravy) a z vyjazdu urobit normalnu krizovatku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prejsť na začiatok