Poloodborný portál o pravidlách cestnej premávky, dopravnom značení a veciach súvisiacich

Prechodné obdobie II

Pozdĺžna súvislá čiara

Pozdĺžna súvislá čiara

Do 31. marca 2024 platí, že pozdĺžnu súvislú čiaru možno prechádzať alebo nákladom presahovať aj vtedy, ak je to potrebné 

  • na odbočovanie 
  1. na pozemok ležiaci vedľa cesty, 
  2. do areálu s obmedzeným prístupom, oploteného objektu, garáže, 
  3. na parkovisko, 
  4. do obratiska električiek a podobných miest, 
  5. na poľnú cestu, lesnú cestu, cestičku pre cyklistov alebo
  • na vchádzanie na cestu.
Z uvedeného vyplýva:
  • do 31. marca 2024 sa táto možnosť prechádzať/presahovať pozdĺžnu súvislú čiaru vzťahuje na všetky pozdĺžne súvislé čiary, bez ohľadu na dátum ich vyznačenia, šírku, miesto vyznačenia či význam – pri okrajovej čiare (čiara vyznačujúca okraj vozovky) je však táto možnosť bezpredmetná, keďže tá sama osebe neznamená žiadne obmedzenie jej prechádzania/presahovania
  • slovné spojenie “aj vtedy” znamená, že táto prechodná možnosť nadväzuje na trvalú možnosť prechádzania/presahovania čiary podľa štandardných ustanovení vyhlášky o dopravnom značení, t. j. pri obchádzaní prekážky cestnej premávky
  • uvedené platí aj na pozdĺžnu súvislú čiaru doplnenú prerušovanou čiarou Pozdĺžna súvislá čiara doplnená prerušovanou súvislou čiarou, ako aj dvojitú pozdĺžnu súvislú čiaru Dvojitá pozdĺžna súvislá čiara
  • výnimka na šikmé rovnobežné čiary (šrafovaný priestor) Šikmé rovnobežné čiary, ktoré mali podľa vyhlášky č. 9/2009 Z. z. z hľadiska ich prechádzania obdobné pravidlá ako pozdĺžna súvislá čiara, sa nezaviedla, t. j. tie už od 1. apríla 2020 nie je možné prechádzať z iného dôvodu ako pri obchádzaní prekážky cestnej premávky
  • od 1. apríla 2024 sa možnosť prechádzať/presahovať všetky pozdĺžne súvislé čiary, ktoré nevyznačujú okraj vozovky, bude riadiť “novým” pravidlom, t. j. takúto pozdĺžnu súvislú čiaru nebude možné prechádzať/presahovať kvôli odbočovaniu/vchádzaniu, ale iba kvôli obchádzaniu

Súvislú pozdĺžnu čiaru je zakázané prechádzať alebo nákladom presahovať (okrem prípadu, ak to je potrebné na obchádzanie prekážky cestnej premávky), ak čiara vyznačuje jazdný pruh (presnejšie okraj jazdného pruhu). Čiara vyznačujúca okraj vozovky nemá význam zákazu prechádzania, a to ani vtedy, ak je súvislá. Možnosť ju prechádzať závisí od toho, čo sa nachádza za čiarou, za okrajom vozovky (čiara vyznačujúca okraj vyhradeného/cyklistického pruhu má rovnaký význam) – krajnica, chodník, vyhradený pruh, cyklistický pruh, pozemok, atď.

Pravidlá o prechádzaní súvislej čiary podľa vyhlášky č. 9/2009 Z. z. boli – jemne povedané – pomerne nekonzistentné. Trochu podrobnejšie je to popísané v článku Najčastejšie chyby v dopravnom značení II.

Pozdĺžna súvislá čiara V 1a sa používala na oddelenie jazdných pruhov s protismernou premávkou a na oddelenie radiacich pruhov pred križovatkou. Značku bolo zakázané prechádzať alebo nákladom presahovať, ak to nie je potrebné na obchádzanie alebo odbočovanie na miesto mimo cesty alebo na poľnú cestu, lesnú cestu, cestičku pre cyklistov alebo na vchádzanie na cestu, pričom nesmú byť ohrození ostatní účastníci cestnej premávky.
Dvojitá pozdĺžna súvislá čiara V 1b sa používala na oddelenie protismernej premávky s dvomi alebo viacerými jazdnými pruhmi. Značku bolo zakázané prechádzať alebo nákladom presahovať, ak to nie je potrebné na obchádzanie.
Pri použití plnej čiary (vodiaca čiara V 4) na oddelenie časti odbočovacieho alebo pripájacieho pruhu od priebežného pruhu bolo zakázané značku prechádzať alebo nákladom presahovať, ak to nie je potrebné na obchádzanie.

Ak bol odbočovací pruh vyznačený súvislou čiarou V 1a ako radiaci pruh pred križovatkou, tak vodič mohol prechádzať túto súvislú čiaru pri odbočovaní na “miesto mimo cestu” alebo pri vchádzaní na cestu; ak bol odbočovací pruh vyznačený súvislou čiarou V 4, tak vodič túto čiaru nemohol prechádzať kvôli odbočovaniu na “miesto mimo cestu” alebo pri vchádzaní na cestu. Ako vodič vedel, čo za čiaru podľa projektu to je, ťažko povedať…  Od roku 2011 mala navyše dvojitá súvislá čiara odlišný význam ako “jednoduchá” súvislá čiara. Netreba hádam pripomínať, že všetky tieto “pravidlá” boli v príkrom rozpore s medzinárodným dohovorom (A longitudinal marking consisting of a continuous line on the carriageway shall mean that vehicles are not permitted to cross or straddle that line and, when the line separates the two directions of traffic, that vehicles are not permitted to travel on that side of the line which, for the driver, is opposite to the edge of the carriageway appropriate to the direction of traffic. A longitudinal marking consisting of two continuous lines shall have the same meaning.). Používanie súvislej čiary v praxi navyše nekorešpondovalo s významom súvislej čiary V 1a vo vyhláške, keďže sa súvislá čiara vyznačovala aj medzi viacerými jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy (napr. pred priechodmi), čo vyhláška nepripúšťala (súvislá čiara sa mohla vyznačovať len na oddelenie pruhov s protismernou premávkou alebo na oddelenie radiacich pruhov pred križovatkou).

Klinec do rakvy štandardného používania súvislých čiar dala slovenská technická norma (STN), ktorá ako jedno z “riešení” nedostatočnej dĺžky rozhľadu na predchádzanie nastavila použitie súvislej deliacej čiary so zvislými značkami o zákaze predchádzania, čím poprela akékoľvek logické nastavenie vzťahu týchto dvoch samostatných, od seba odlišných značiek. Pri neprehľadných úsekoch (zákruta, vrchol stúpania a pod.) sa má používať len súvislá čiara (zákaz predchádzania vtedy vyplýva zo všeobecných pravidiel cestnej premávky, preto je používanie regulačnej značky v zásade neprípustné); zákaz vyplývajúci zo súvislej čiary je navyše prísnejší, pretože nezamedzuje len samotné predchádzanie, ale akékoľvek prechádzanie súvislej čiary okrem obchádzania prekážky (napr. aj otočenie či odbočenie).

Hnilčík

Na ceste č. 546 v obci Hnilčík (okres Spišská Nová Ves) vidieť ako sa každé jedno napojenie priľahlej nehnuteľnosti vyznačuje prerušovanou okrajovou čiarou a stredová čiara ostáva súvislá. Pritom to má byť presne naopak – okrajová čiara (ak tam vôbec má byť nejaká) má byť súvislá (jej prerušenie z hľadiska vychádzania/vchádzania vozidiel nič neznamená) a stredová čiara má byť prerušovaná, aby sa umožnilo vozidlám vychádzať/vchádzať z nehnuteľností.

Možné riešenia

  • ponechať súvislú čiaru, resp. dvojitú súvislú čiaru tam, kde je to v súlade s novými zásadami
  • nahradiť súvislú čiaru, resp. dvojitú súvislú čiaru, prerušovanou čiarou, doplniť súvislú čiaru prerušovanou čiarou alebo prerušiť pozdĺžnu súvislú čiaru v súlade s novými zásadami

Nové zásady

Nové zásady vyznačovania vodorovného značenia sú podrobne rozpísané v TP 117, TP 118 a VL 6.2, sčasti sú popísané v článku Vodorovné značky II. Tuná sú uvedené len niektoré podstatné zmeny súvisiace s prechodným ustanovením.

Na úsekoch obojsmerných vozoviek, na ktorých je vyznačená súvislá stredová čiara (vrátane dvojitej) alebo jednostranná prerušovaná stredová čiara, sa značka Zákaz predchádzania značka Zákaz predchádzania nepoužije. Na úseku obojsmernej 2-pruhovej vozovky, kde je značkou značka Zákaz predchádzania zakázané predchádzať, sa vyznačuje stredová čiara ako varovná (t. j. prerušovaná so vzorkovaním 2 : 1). Značka značka Zákaz predchádzania nezakazuje predchádzanie nemotorových vozidiel (napr. bicyklov) ani motocyklov bez postranného vozíka; použitie súvislej čiary by takéto predchádzanie znemožnilo. Varovná stredová čiara sa v bezkolíznom priestore smie vyznačiť tiež pred priechodom pre chodcov alebo priechodom pre cyklistov.

Vodiace čiary (t. j. čiary, ktoré oddeľujú dvojicu vzájomne neprotismerných pruhov, pričom ide o pruhy, ktoré sú buď oba priebežné alebo oba manévrovacie pre rovnaký smer jazdy) sa vyznačujú ako prerušované. 

Stredové čiary (t. j. čiary, ktoré na obojsmernej vozovke oddeľujú dvojicu vzájomne protismerných pruhov, čím zároveň vymedzujú protismerné časti vozovky) sa vyznačujú:

  • na vozovkách s 2 všeobecnými jazdnými pruhmi spravidla prerušované; súvislá čiara sa v bezkolíznom priestore používa len výnimočne, a to pri nedostatočných rozhľadoch v zákrutách a na vrcholoch stúpaní, pred priecestím, pred svetelným signalizačným zariadením, tiež ak je to potrebné na vedenie premávky pred ostrovčekom vnútri vozovky a pod.,
  • na vozovkách s 3 a viac všeobecnými jazdnými pruhmi vždy súvislá, v odôvodnených prípadoch krátkymi prerušeniami tam, kde je potrebné odbočovať na priľahlú nehnuteľnosť; takéto odbočenie však nemá križovať viac ako jeden jazdný pruh.

Dvojitá súvislá stredová čiara sa pri 3 priebežných všeobecných jazdných pruhoch vyznačuje v obci výnimočne, pri 4 a viac priebežných všeobecných jazdných pruhoch sa vyznačuje spravidla, smie sa však nahradiť jednoduchou súvislou čiarou.

Pripojenia priľahlých nehnuteľností, účelových ciest a iných priľahlých premávkových priestorov, ktoré sú v nezanedbateľnej miere využívané vozidlami, napr. parkoviská, čerpacie stanice, nákupné centrá atď., sa vodorovnými značkami vyznačujú rovnako ako uzlové body.

Pripojenia ostatných priľahlých nehnuteľností sa vo vodorovnom značení spravidla nijako nereflektujú. Ak je na danom úseku vyznačená okrajová čiara, táto sa značí ako súvislá aj v mieste pripojenia priľahlej nehnuteľnosti. To sa rovnako vzťahuje na pripojenia poľných a lesných ciest, ako aj iných účelových ciest s minimálnymi intenzitami cestnej premávky.

Ak je v úseku pripojenia takejto nehnuteľnosti vyznačená súvislá stredová čiara, smie sa prerušiť iba v prípade, ak bez jej prerušenia vznikne pre používateľov týchto pripojení neprimerane dlhá obchádzka a vodič má pri odbočovaní vľavo rozhľad:

  • mimo obce, jazdná rýchlosť nad 70 km/h: min. 160 m,
  • mimo obce, jazdná rýchlosť do 70 km/h: min. 90 m,
  • v obci: min. 55 m.

Odbočenie vľavo cez viac ako 1 jazdný pruh sa smie na takomto úseku povoliť len v obci.

Prerušenie sa vyznačí formou jednostrannej prerušovanej čiary, a to buď z jednej alebo oboch strán, podľa toho, či je prípustné odbočenie na nehnuteľnosť vľavo a/alebo odbočenie z nehnuteľnosti vľavo (pozri obrázok). V obci, ak sú prípustné obe ľavé odbočenia, postačuje prerušenie súvislej čiary na úseku 2 – 4 m.

Pripojenie nehnuteľnosti na úseku so súvislou čiarou

Na obojsmerných vozovkách s 2 všeobecnými jazdnými pruhmi (usporiadanie 1+1) sa stredové čiary vyznačujú v bezkolíznom priestore ako prerušované. Ako súvislé sa vyznačujú len tam, kde je z dôvodov bezpečnosti cestnej premávky nevyhnutné zakázať prechádzanie vozidlom alebo presahovanie nákladom do protismerného jazdného pruhu, najmä pred priecestím (v úseku cca 30 m od vonkajšej koľajnice), pred STOP čiarou (v úseku cca 15 m v obci a cca 30 m mimo obce), pred priechodom pre chodcov alebo priechodom pre cyklistov (v úseku cca 15 m) a na úsekoch s nedostatočným rozhľadom na prechádzanie do protismernej časti vozovky.

Dĺžka takéhoto obmedzenia sa musí obmedziť na nevyhnutné minimum. Ak je takýto zákaz nevyhnutný len v jednom smere, vyznačí sa stredová čiara ako jednostranná prerušovaná so súvislou čiarou na tej strane, z ktorej je zákaz nevyhnutný. K prerušeniu súvislej stredovej čiary pri vjazdoch na priľahlé nehnuteľnosti, poľné a lesné cesty a pod. viď vyššie.

Na obojsmerných vozovkách s 2 všeobecnými jazdnými pruhmi (usporiadanie 1+1) so šírkou spevnenej časti cesty 8,5 m a viac sa namiesto prerušovanej, resp. súvislej stredovej čiary vyznačuje dvojitá prerušovaná, resp. dvojitá súvislá čiara. Dvojitá súvislá čiara namiesto jednoduchej sa smie použiť aj na užšej ceste, ak je to potrebné na zvlášť nebezpečnom úseku.

V prípade nedostatočných rozhľadových pomerov sa súvislou čiarou zamedzuje prechádzanie vozidiel do protismerného jazdného pruhu. Dostatočnosť rozhľadu sa hodnotí pre oba smery premávky zvlášť v celej dĺžke kritického úseku. Môžu pritom nastať dve situácie, ktoré je potrebné riešiť odlišne:

  1. úseky nedostatočného rozhľadu oboch smerov premávky sa prekrývajú,
  2. úseky nedostatočného rozhľadu oboch smerov premávky sa neprekrývajú.

V závislosti od kombinácie nedostatočného rozhľadu pre oba smery premávky sa stredová čiara vyznačuje nasledovne:

  • v úseku, kde je nedostatočný rozhľad v oboch smeroch premávky, sa vyznačuje súvislá čiara alebo dvojitá súvislá čiara,
  • v úseku, kde je nedostatočný rozhľad len v jednom smere premávky, sa vyznačuje súvislá čiara doplnená prerušovanou čiarou; prerušovaná čiara sa nachádza na strane smeru premávky s dostatočným rozhľadom,
  • v úseku, kde je dostatočný rozhľad v oboch smeroch premávky, sa vyznačuje prerušovaná čiara (príp. dvojitá prerušovaná čiara).
Žltá súvislá a žltá prerušovaná čiara

Pozdĺžne čiary žltej farby

Do 31. marca 2024 platí, že 

  • pozdĺžna súvislá čiara žltej farby vyznačuje zákaz zastavenia a státia z oboch strán čiary
  • pozdĺžna prerušovaná čiara žltej farby vyznačuje zákaz státia z oboch strán čiary.
Z uvedeného vyplýva:
  • do 31. marca 2024 sa zákaz zastavenia/státia vzťahuje na všetky pozdĺžne súvislé čiary žltej farby, bez ohľadu na dátum vyznačenia, šírku, miesto vyznačenia či význam
  • zákaz zastavenia/státia sa netýka pozdĺžnych súvislých čiar inej farby (napr. oranžovej, zelenej, modrej) ani žltých čiar, ktoré sú iné ako pozdĺžne súvislé/prerušované (napr. žltá kľukatá/cikcak čiara, ktorou sa vyznačovali zastávky – tie sa riadia štandardným prechodným ustanovením)
  • ak tieto čiary nebudú obnovené (nahradené) novým vodorovným značením, od 1. apríla 2024 budú znamenať len zákaz státia (ako Cikcak čiara)

Najmenej problematické značenie v rámci tohto prechodného ustanovenia; vzhľadom na ich zaužívané vyznačovanie v minulosti totiž žlté čiary štandardne vyznačovali také zákazy zastavenia/státia, ktoré platili tak či tak (nedostatočná šírka vozovky, vnútrajšok križovatky, výjazd z parkoviska či iného miesta mimo cesty, mosty a pod.). 

Súvislá žltá čiara (zákaz zastavenia a státia) sa nedá nahradiť žiadnym vodorovným značením, použiť možno len zvislú značku Zákaz zastavenia znacka Zakaz zastavenia v tých prípadoch, keď bude jej použitie v súlade s novými zásadami.

Prerušovanú žltú čiaru (zákaz státia) možno obnoviť použitím Cikcak čiary Cikcak čiara vtedy, ak to bude v súlade s novými zásadami jej vyznačovania.

Signál Doplnková zelená šípka pred križovatkou

Doplnkový zelený signál

Do 31. marca 2024 platí, že zasvietený doplnkový signál zelenej farby v tvare šípky alebo šípok znamená pre vodiča možnosť pri dodržaní pravidiel cestnej premávky pokračovať v jazde v smere šípky alebo šípok aj vtedy, ak svieti signál červenej alebo žltej farby v tvare plného kruhu, pritom musí dať prednosť v jazde vozidlám idúcim vo voľnom smere.

Z uvedeného vyplýva:
  • do 31. marca 2024 sa týmto pravidlom o dávaní prednosti na doplnkový zelený signál riadia všetky doplnkové zelené signály, t. j. bez ohľadu na vyobrazenie šípky (nová/stará), smer šípky (vpravo/vľavo/rovno/kombinovaná) či umiestnenie doplnkovej šípky (hore/dole)
  • od 1. apríla 2024 budú pri akomkoľvek zelenom signáli umiestneným pred križovatkou (plný, smerový, doplnkový) platiť rovnaké pravidlá (vodič smie pokračovať v jazde pri dodržaní pravidiel cestnej premávky), pričom zelená šípka znamená iba to, že tieto pravidlá platia len vyznačeným smerom
  • ak nedôjde k prehodnoteniu používania doplnkových signálov, na niektorých križovatkách na Slovensku (na takých, kde sú signály nastavené kolízne) dôjde k zmene prednosti v jazde (napr. pri vozidle odbočujúcom vľavo na smerový signál a vozidle v protiidúcom smere odbočujúcom na doplnkový signál vpravo)

Aj pravidlá jazdy na zelený signál podľa vyhlášky č. 9/2009 Z. z. boli – jemne povedané – pomerne nekonzistentné. Veľmi totiž nekorešpondovali so všeobecnými pravidlami cestnej premávky pri odbočovaní a okrúhle (plné) signály mali odlišný význam ako smerové (šípkové) signály, pričom navyše aj smerové (šípkové) signály mali rozdielne významy medzi sebou, podľa toho, či boli doplnkové alebo doplnené žltým signálom so symbolom chodca/bicykla. 

Signál s plným zeleným svetlom „Voľno“ znamenal pre vodiča možnosť pokračovať v jazde, a ak dodržal ustanovenia o odbočovaní a také odbočovanie nebolo zakázané dopravnou značkou, možnosť odbočiť vpravo alebo vľavo; vodič bol pritom povinný dať prednosť chodcom prechádzajúcim vo voľnom smere po priechode pre chodcov a cyklistov prechádzajúcim vo voľnom smere po priechode pre cyklistov, pritom ich nesmel ohroziť ani obmedziť.
Smerový signál so zeleným svetlom (zelená šípka alebo zelené šípky rôznych smerov) znamenal pre vodiča možnosť pokračovať v jazde len v smere, ktorým uvedená šípka alebo šípky ukazujú; ak zelená šípka smerovala vľavo alebo vpravo, neplatil pre odbočovanie § 19 ods. 4 zákona.
Signál so žltým svetlom v tvare chodca alebo signál so žltým svetlom v tvare chodca a cyklistu, ktorým bol doplnený smerový signál so zeleným svetlom (zelená šípka smerujúca vpravo alebo vľavo), upozorňoval vodiča, že pri jazde smerom, ktorým táto šípka ukazuje, križuje smer chôdze chodcov prechádzajúcich vo voľnom smere po priechode pre chodcov, prípadne aj smer jazdy cyklistov prechádzajúcich vo voľnom smere po priechode pre cyklistov, ktorým bol povinný dať prednosť, pritom ich nesmel ohroziť ani obmedziť; na tento účel bol povinný zastaviť vozidlo.
Doplnkový signál (rôznych smerov) so zeleným svetlom v tvare zelenej šípky, ktorým bol doplnený signál s plným červeným svetlom „Stoj!“, svietiaci súčasne s týmto signálom alebo súčasne so signálom s plným žltým svetlom „Pozor!“, alebo súčasne so svietiacim signálom s plným červeným svetlom „Stoj!“ a signálom s plným žltým svetlom „Pozor!“, znamenal pre vodiča možnosť pokračovať v jazde len v smere, ktorým uvedená šípka alebo šípky ukazujú; pritom vodič bol povinný dať prednosť v jazde vozidlám idúcim vo voľnom smere, ako aj prednosť chodcom prechádzajúcim vo voľnom smere po priechode pre chodcov a cyklistom prechádzajúcim vo voľnom smere po priechode pre cyklistov, pritom ich nesmel ohroziť ani obmedziť; na tento účel bol povinný zastaviť vozidlo. 

Prednosť v jazde pri odbočovaní (napr. voči cyklistom idúcim cez priechod pre cyklistov) bola iná na neriadenej križovatke a iná na svetelne riadenej križovatke; bola iná na svetelne riadenej križovatke a iná na križovatke riadenej pokynmi policajta. Pri odbočovaní na plný zelený signál platili iné pravidlá ako pri odbočovaní na smerový zelený signál, ale len vtedy, ak nebol zelený smerový signál doplnený žltým symbolom alebo ak nešlo o doplnkový smerový signál, lebo vtedy boli pravidlá približne rovnaké. Nehovoriac ešte o blikaní zeleného signálu, o odlišnostiach pri odbočovaní voči električke či o tom, že raz bol zelený signál dole a niekedy hore. Toto všetko bolo samozrejme už štandardne v rozpore s medzinárodným dohovorom (In a three-colour system, the red, amber and green lights may be replaced by arrows of the same colour on a black background. When lighted up, these arrows have the same significance as the lights, but the prohibition or authorization is restricted to the direction or directions indicated by the arrow or arrows.) a za tým všetkým doteraz mnohí nariekajú, aké to bolo jednoduché, jasné, logické a systémové.

doplnkový zelený signál
Absurdná doplnková šípka na Ivanskej ceste v Bratislave
Možné riešenia
  • ponechať doplnkový signál, ak jeho význam nekoliduje s vyhláškou o dopravnom značení a je to v súlade s novými zásadami na jeho použitie
  • nahradiť doplnkový signál Zelenou šípkou dopravné zariadenie Zelená šípka, ak jeho význam koliduje s vyhláškou o dopravnom značení a použitie Zelenej šípky je v súlade so zásadami na jej použitie
  • nahradiť doplnkový signál plnohodnotnou zostavou svetelných smerových signálov, ak je to v súlade s novými zásadami ich použitia
  • odstrániť doplnkový signál, ak nie je možné využiť ani jeden z vyššie uvedených spôsobov

Nové zásady

Doplnkový signál zelenej farby v tvare šípky alebo šípok pred križovatkou sa môže používať výlučne spolu s plnými všeobecnými signálmi pre vozidlá. Prípustná je len doplnková šípka vpravo.

Signál je určený na umožnenie odbočenia vpravo za obdobných podmienok ako pri použití smerového signálu. Signál sa smie dávať iba za nasledujúcich podmienok:

  1. na danom vjazde do križovatky je dávaný plný signál Stoj Signál Voľno pre vozidlá,
  2. sú splnené podmienky na dávanie smerového signálu Voľno pre smer jazdy vpravo Signál Doplnková zelená šípka pred križovatkou (viď nižšie) okrem požiadavky na vyznačenie samostatného odbočovacieho pruhu pre smer jazdy vpravo,
  3. pre vjazd orientovaný oproti vjazdu, pre ktorý signál doplnkovej šípky vpravo platí, nie je dávaný doplnkový signál zelenej šípky vľavo v protiľahlom rohu križovatky.

Ak sa dáva smerový signál Voľno Signál Doplnková zelená šípka pred križovatkou, nesmie vozidlo v smere jazdy, pre ktorý tento signál platí, križovať:

  1. smer jazdy iných vozidiel, pre ktoré je súčasne dávaný signál plný alebo smerový signál Voľno,
  2. miesto na prechádzanie, na ktorom je chodcom a/alebo cyklistom dávaný signál Voľno,
  3. priechod pre chodcov alebo priechod pre cyklistov.

Hlavné návestidlo sa umiestňuje vpravo od príslušného hlavného návestidla so všeobecnými signálmi pre vozidlá a to tak, aby sa signál doplnkovej zelenej šípky výškovo nachádzal v rovnakej výške ako signál Voľno na návestidle so všeobecnými signálmi.

Opakovacie návestidlá sa spravidla nepoužívajú, možno ich však umiestniť rovnakým spôsobom vedľa opakovacích návestidiel so všeobecnými signálmi pre vozidlá, ak je to v danom prípade účelné.

Signál má rovnakú veľkosť ako signál Voľno na návestidle so všeobecnými signálmi pre vozidlá, vedľa ktorého je návestidlo so signálom doplnkovej zelenej šípky umiestnené.

dopravné zariadenie Zelená šípka

Zelená šípka

Zariadenie umožňuje vodičovi odbočiť doprava pri rozsvietenom signáli Stoj Signál Voľno pre vozidlá. Smie sa používať iba v kombinácii s plnými signálmi a len vtedy, ak má vodič dostatočný rozhľad na chodcov a na vozidlá vchádzajúce do križovatky zo všetkých ostatných vjazdov počas celej doby ich prejazdu križovatkou.

Zariadenie sa nesmie použiť v nasledujúcich prípadoch:

  1. na danom vjazde do križovatky sa používajú popri plných signáloch tiež smerové signály pre smer jazdy vpravo alebo doplnková zelená šípka pred križovatkou,
  2. na vjazde do križovatky orientovanom oproti vjazdu, na ktorom je zariadenie umiestnené, sa používajú smerové signály pre smer jazdy vľavo alebo doplnková zelená šípka vľavo v protiľahlom rohu križovatky,
  3. pre smer jazdy vpravo je vyznačený viac ako jeden jazdný pruh (vrátane pruhov určených aj pre iný smer jazdy),
  4. pri odbočení vpravo vodič križuje koľaje električky alebo sa krátko za križovatkou nachádza priecestie,
  5. pri odbočení vpravo vodič križuje obojsmernú cyklistickú infraštruktúru alebo jednosmernú cyklistickú infraštruktúru, na ktorej napriek tomu často dochádza k jazde cyklistov v opačnom smere a nie je tomu možné zabrániť vhodnými opatreniami,

Zelená šípka sa umiestňuje bezprostredne vpravo od červeného signálu Stoj daného návestidla. Možno ho použiť len so signálom v tvare plného kruhu Signál Voľno pre vozidlá a so signálom pre cyklistov v tvare bicykla, ktorý nie je doplnený šípkou Signál Stoj pre cyklistov.

Zariadenie sa nesmie vyhotovovať ako retroreflexné, presvetlené alebo osvetlené vonkajším zdrojom.

Dovidenia v septembri.

9 komentárov na “Prechodné obdobie II

  1. Myslím že tu máte chybičku: „Prerušovaná žltá čiara (zákaz zastavenia a státia) sa nedá nahradiť žiadnym vodorovným značením, použiť možno len zvislú značku Zákaz zastavenia v tých prípadoch, keď bude jej použitie v súlade s novými zásadami.“ Prerušovaná žltá čiara znamenala „len“ zákaz státia.

      1. Myslím že ani nie … stále tam máte: „Prerušovaná žltá čiara (zákaz státia) sa nedá nahradiť žiadnym vodorovným značením, použiť možno len zvislú značku Zákaz zastavenia v tých prípadoch, keď bude jej použitie v súlade s novými zásadami.“ … myslím že ste chceli povedať: „Súvislá žltá čiara (zákaz zastavenia a státia) sa nedá nahradiť žiadnym vodorovným značením, použiť možno len zvislú značku Zákaz zastavenia v tých prípadoch, keď bude jej použitie v súlade s novými zásadami.“ … … … no a vo vete: „Súvislú žltú čiaru (zákaz státia) možno obnoviť použitím Cikcak čiary vtedy, ak to bude v súlade s novými zásadami jej vyznačovania.“ ste asi chceli povedať: „Prerušovanú žltú čiaru (zákaz státia) možno obnoviť použitím Cikcak čiary vtedy, ak to bude v súlade s novými zásadami jej vyznačovania.“ … … … Inak veľmi pekne Vám ďakujem za Váš WEB, je pre mňa veľkou pomocou a inšpiráciou pri výučbe v AŠ ako aj pri dopravnej výchove na DDI.

        1. Dufam, ze tentoraz som to uz opravil spravne 🙂 Mate samozrejme pravdu.

          Dakujem; vazim si, ze tento web vyuzivate na taketo cinnosti.

  2. „Prechodné obdobia“ sú prejavom neschopnosti nášho štátu trvať na dodržiavaní akýchkoľvek pravidiel.
    Od doby nadobudnutia platnosti vyhlášky 30/2020 bolo na cestách obnovované vodorovné dopravné značenie.
    Väčšina ciest už mohla byť preznačená „po novom“ – v skutočnosti po starom, lebo presne také isté zásady ako teraz „po novom“ platili aj pred päťdesiatimi rokmi.
    To isté platí o doplnkových šípkach. To že sa doplnkové šípky začali „prisvecovať“ je len naša národná svojvôľa.

  3. Dobry den, trochu odveci otazka ale neviem kam inam ju polozit.
    Zakon o cestnej premavke, §60 (5) Na dopravných značkách alebo na dopravných zariadeniach a ich nosnej konštrukcii je zakázané umiestňovať čokoľvek, čo nesúvisí s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením.

    Nemate v plane napisat clanok na tuto temu? Bezne mozno vidiet na uliciah umiestnene reklamy na stlpoch spolu so zvislim znacenim, pripadne vlajky, kvetinky a ine picovinky.

    Nie je divne, ze toto upravuje zakon o cestnej premavke a nie zakon o dopravnom znaceni?

    Co je vobec „nosná konštrukcia“? Znamena to, ze ak je znacka osadena na poulicnej lampe, pracovnici nemozu ani vymenit ziarovku? Alebo mozu? Suvisi ziarovka s dopravnym zariadenim? Co ak je znacka upevnena o budovu, ad absurdum to znamena, ze vlastnici nemozu osadit bleskozvod? Co telekomunikacne kable?
    Celkovo je to na mna osobne dost vágne.
    Dakujem

    1. Samostatný zákon o dopravnom značení na Slovensku nemáme. Je vyhláška o dopravnom značení, ale tá je vydaná práve na základe zákona o cestnej premávke

    2. Priznam sa, ze na tuto temu mi nenapadlo pisat clanok, ani vlastne neviem, co by v nom mohlo byt. Taketo „storocne“ formulacie asi treba vykladat tak nejak sedliackym rozumom. Tou nosnou konstrukciou by som rozumel len samostatny nosic znacky (cize prevazne stlpik), ak je znacka umiestnena na niecom inom – napr. na tom stlpe ver. osvetlenia ako pisete – tento zakaz uz samozrejme nemozno aplikovat doslova.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prejsť na začiatok