Rýchlosť v pravidlách, pravidlá o rýchlosti

1. augusta 2022 nadobudli účinnosť zmeny, ktoré sa týkali aj sankcií za prekročenie rýchlosti (zákon č. 246/2022 Z. z.). Po letnej prestávke prispievania na tento portál, ktorá bola vyplnená o. i. opravami chýb a drobnými úpravami starších článkov (napr. v článkoch Regulačné značky III alebo Informačné značky I boli doplnené všetky chýbajúce obrázky značiek a v iných článkoch boli doplnené časti súvisiace so zmenami vo vyhláške), to preto využijeme na bližšie rozobratie rýchlosti jazdy (motorových) vozidiel. Je to totiž jeden z najdôležitejších elementov v cestnej premávke s priamym dopadom na jej bezpečnosť a plynulosť.

Čo je rýchlosť

Rýchlosť vozidla je fyzikálna veličina, ktorej definičné nuansy sú nad rámec chápania autora. V kontexte tohto článku postačuje prevziať metrologickú definíciu, podľa ktorej je rýchlosťou podiel dĺžky dráhy prejdenej meraným vozidlom a zodpovedajúceho časového intervalu pri dodržaní podmienky, že pohyb vozidla je rovnomerný po celej dráhe; jednotkou rýchlosti je km/h (zápis jednotky km ⋅ h^-1 používaný v zákone o cestnej premávke je síce technicky správny, ale zriedkavý).

Konštrukčná rýchlosť

Konštrukčná rýchlosť je hodnota stanovená (určená) výrobcom vozidla z hľadiska jeho bezpečného prevádzkovania (napr. kvôli použitému materiálu) či iného technického/výrobného prevedenia. Táto hodnota nesmie byť vodičom pri jazde prekročená, a to ani vtedy, ak iné pravidlo cestnej premávky alebo dopravná značka povoľujú jazdu aj vyššou rýchlosťou. Pri jazdnej súprave sa nesmie prekročiť najväčšia konštrukčná rýchlosť nijakého z vozidiel súpravy. Táto hodnota je uvedená na zadnej strane osvedčenia o evidencii časť I (položka T), ako aj v časti II, resp. v technickom osvedčení vozidla. Od konštrukčnej rýchlosti vozidla bývajú odvodené niektoré pravidlá cestnej premávky, zvyčajne o možnosti prístupu takého vozidla na niektoré vymedzené cesty (diaľnica, cesta pre motorové vozidlá).

V zásade všetky motorové i prípojné vozidlá okrem motocyklov, ktoré majú najväčšiu konštrukčnú rýchlosťou do 40 km/h, sa považujú za pomalé vozidlá a musia byť vzadu vybavené označovacou tabuľkou pre pomalé vozidlá (červený rovnostranný trojuholník s odseknutými vrcholmi ). Okrem toho musia mať všetky motorové a prípojné vozidlá okrem motocyklov, osobných vozidiel a nákladných vozidiel do 3,5 t vzadu vyznačenú najvyššiu povolenú rýchlosť (vizuálne toto označenie vyzerá ako dopravná značka ) zaokrúhlenú pri vozidlách s konštrukčnou rýchlosťou do 35 km/h na najbližšie nižšie celé číslo a pri ostatných vozidlách na najbližšie nižšie celé číslo deliteľné piatimi.

Okrem toho musia byť motorové vozidlá s najmenej štyrmi kolesami a ich prípojné vozidlá, ktoré v cestnej premávke nedosiahnu vyššiu rýchlosť ako 30 km/h vybavené aj oranžovým majákom.

Špecifické pravidlá pre vozidlá s určitou konštrukčnou rýchlosťou

Konštrukčná rýchlosť 25 km/h je vo všeobecnosti hranicou medzi nemotorovým a motorovým vozidlom. Napr. bicykel s pomocným motorčekom sa zaraďuje medzi nemotorové vozidlá len vtedy, ak sa výkon pohonu preruší pri dosiahnutí rýchlosti 25 km/h a kolobežka s pomocným motorčekom nesmie mať konštrukčnú rýchlosť viac ako 25 km/h; inak sú tieto vozidlá potom zaraďované už medzi motorové vozidlá. 

Do skupiny motorových vozidiel AM patria motorové vozidlá, ktoré majú konštrukčnú rýchlosť viac ako 25 km/h, t. j. iba na také vozidlá je potrebné vodičské oprávnenie. Pri motocykloch je práve konštrukčná rýchlosť (popri objeme a výkone motora) jedným zo základných parametrov ich delenia na účely vodičského oprávnenia: do skupiny AM patria motocykle s konštrukčnou rýchlosťou 25 – 45 km/h, do skupiny A1/A patria motocykle s konštrukčnou rýchlosťou nad 45 km/h.

Vodič pracovného stroja samohybného (kategória PS – ide napr. o kombajn, mláťačku, valec, bager, zametací stroj a pod.) s konštrukčnou rýchlosťou nad 45 km/h je počas jazdy povinný vhodným spôsobom chrániť si zrak najmä okuliarmi alebo ochranným štítom, ak sa tým nezníži bezpečnosť jazdy, najmä v hmle, pri snežení alebo v daždi; je tiež povinný počas jazdy oboma rukami držať riadidlá s výnimkou prípadu, keď dáva znamenie o zmene smeru jazdy. Ak také vozidlo nemá bezpečnostnú kabínu alebo ochranný bezpečnostný rám s bezpečnostnými pásmi, jeho vodič i spolujazdec musia mať na hlave riadne upevnenú ochrannú prilbu určenú pre motocyklistov. Okrem toho obaja nesmú počas jazdy jesť, piť ani fajčiť.

Vodič motocykla s konštrukčnou rýchlosťou do 45 km/h smie mimo obce na ceste s najmenej troma jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy použiť na predchádzanie výhradne druhý jazdný pruh od pravého okraja vozovky; v ostatných jazdných pruhoch smie jazdiť, ak je to potrebné na obchádzanie, otáčanie alebo na odbočovanie. 

Cestu pre motorové vozidlá môžu používať len vodiči motorových vozidiel s konštrukčnou rýchlosťou najmenej 60 km/h.

Najvyššia dovolená rýchlosť vyjadrená číselnou hodnotou

Pravidlá cestnej premávky nastavujú maximálnu rýchlosť číselnou hodnotou zväčša v závislosti od režimu premávky, ktorý vyplýva z dopravného značenia (začiatok – koniec obce, začiatok – koniec diaľnice, atď.):

Na diaľnici smie vodič motorového vozidla do 3,5 t jazdiť rýchlosťou najviac 130 km/h.

Vodič autobusu smie na diaľnici jazdiť rýchlosťou najviac 100 km/h.

Mimo obce a mimo diaľnice smie vodič autobusu a vodič motorového vozidla do 3,5 t jazdiť rýchlosťou najviac 90 km/h. 

Vodič iného motorového vozidla ako autobusu alebo motorového vozidla do 3,5 t, ako aj vodič autobusu s prípojným vozidlom nad 750 kg a vodič motorového vozidla do 3,5 t s prípojným vozidlom nad 750 kg, smú mimo obce a na diaľnici jazdiť rýchlosťou najviac 90 km/h.

V obci sa smie jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h.

Na bicyklovej ceste sa smie jazdiť rýchlosťou najviac 30 km/h.

V obytnej zóne , pešej zóne a školskej zóne sa smie jazdiť rýchlosťou najviac 20 km/h.

Okrem toho sú nastavené maximálne rýchlosti číselnou hodnotou aj na železničných priecestiach a pri niektorých špecifických úkonoch:

Pri vlečení motorového vozidla sa smie jazdiť rýchlosťou najviac 60 km/h.

Ak na priecestnom zabezpečovacom zariadení svieti prerušované biele svetlo, vodič je povinný 50 m pred železničným priecestím a pri jeho prechádzaní jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h. 

Ak na na priecestnom zabezpečovacom zariadení nesvieti prerušované biele svetlo, vodič môže vo vzdialenosti 50 m pred železničným priecestím a pri jeho prechádzaní jazdiť rýchlosťou najviac 30 km/h. 

Ak sa v ložnom priestore nákladného prívesu traktora prepravujú osoby, rýchlosť traktora nesmie prekročiť 20 km/h.

Najvyššia dovolená rýchlosť vyjadrená slovne

Okrem číselnej hodnoty najvyššej dovolenej rýchlosti býva dovolená rýchlosť vyjadrená v niektorých situáciách aj slovne:

Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Ak vodič nemôže chybu na vozidle alebo náklade odstrániť na mieste, smie v jazde pokračovať primeranou rýchlosťou len do najbližšieho miesta, kde možno chybu odstrániť; pritom musí urobiť také opatrenia, aby sa počas jazdy na takéto miesto neohrozila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a aby sa nepoškodila cesta. 

V úseku zastávky pravidelnej verejnej dopravy osôb je vodič povinný dbať na zvýšenú opatrnosť a jazdiť primeranou rýchlosťou tak, aby neohrozil osobu vystupujúcu z vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb alebo do neho nastupujúcu. 

Osoba so zdravotným postihnutím, ktorá sa pohybuje pomocou ručného alebo motorového vozíka určeného pre ňu, smie používať ktorúkoľvek krajnicu alebo ktorýkoľvek okraj vozovky; ak použije chodník, nesmie prekročiť rýchlosť chôdze.

Na samovyvažovacom vozidle a kolobežke s pomocným motorčekom možno jazdiť po pravej strane chodníka, cestičky pre chodcov alebo priechodu pre chodcov , len ak sa tým neohrozia a neobmedzia chodci, pričom sa nesmie prekročiť rýchlosť chôdze. 

Najnižšia dovolená rýchlosť

Na niektorých špecifických cestách je stanovená aj najnižšia dovolená rýchlosť:

Na diaľnici smie vodič motorového vozidla jazdiť rýchlosťou najmenej 80 km/h. 

Táto minimálna rýchlosť sa nevzťahuje na vodiča motorového vozidla vchádzajúceho na diaľnicu, vychádzajúceho z diaľnice, pri súbežnej jazde a v iných prípadoch, ak je to potrebné z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Taktiež sa nevzťahuje ani na vodiča motorového vozidla použitého pri vykonávaní činností spojených so správou a údržbou diaľnice, s odťahovaním vozidiel a činností spojených so záchranou života, zdravia a majetku a na vodičov kolóny vozidiel ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a ozbrojených zborov.

Ak na ceste pre motorové vozidlá vodič počas jazdy zistí na vozidle alebo na náklade chybu, pre ktorú nemožno dosiahnuť na rovine rýchlosť najmenej 60 km/h, musí cestu pre motorové vozidlá opustiť na najbližšom možnom mieste. 

Základné pravidlo o dodržiavaní rýchlosti

Najzákladnejšie pravidlo o tom, ako rýchlo možno jazdiť, je uvedené v § 16 zákona o cestnej premávke – Vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Kým prvá veta je bezproblémová, logická, vychádzajúca z Dohovoru o cestnej premávke a prirodzene nadväzujúca na všeobecné pravidlo pre všetkých účastníkov cestnej premávky o prispôsobení svojho správania najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, druhá veta je oveľa zložitejšia ako sa na prvý pohľad možno zdá.

Keďže ide o samostatnú vetu, je to ďalšie samostatné pravidlo popri prvej vete (o prispôsobení rýchlosti). Vodič teda musí (vždy), okrem iných rýchlostných obmedzení, jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. V dohovore nič také nenájdete, resp. je tam niečo podobné, ale zásadne iné. Neprekvapuje, že sa tento doplnok dostal do pravidiel vyhláškou č. 100/1975 Zb., ktorá – ako je už v niekoľkých iných článkoch uvedené – priniesla mnohé radikálne a z neznalosti problematiky vychádzajúce zmeny oproti dovtedajšiemu stavu i medzinárodným štandardom.

Pripomeňme si najskôr pravidlo z dohovoru – Každý vodič vozidla musí pri prispôsobovaní rýchlosti svojho vozidla trvalo brať ohľad na existujúce okolnosti, predovšetkým na charakter terénu, stav cesty, stav a zaťaženie vozidla, poveternostné podmienky a hustotu premávky, aby mohol svoje vozidlo zastaviť v dosahu viditeľnosti smerom dopredu a ešte pred každou predvídateľnou prekážkou. Ako vidieť, zastavenie v dosahu viditeľnosti je naviazané na existujúce okolnosti a predvídateľnú prekážku, čo v našich pravidlách absentuje. Navyše, použitý výraz “rozhľad” je značne problematický, keďže je určený pre bežnú vodičskú verejnosť (je to pravidlo orientované na vodiča) a vzhľadom na neexistujúcu definíciu v zákone sa má vykladať bežným, gramatickým spôsobom v závislosti od kontextu (a ide teda o “voľný výhľad”), pričom však technický výklad tohto výrazu je odlišný. Problémy môžu nastať (a aj nastávajú) pri nehodách za zníženej viditeľnosti, kedy doslovná aplikácia tohto pravidla spôsobuje priam absurdné situácie. Bez parametra “predvídateľnosti” totiž de iure v noci nemožno jazdiť ani po diaľnici rýchlosťou viac ako 50 – 60 km/h za sucha (za mokra ešte menej). O technickom výklade tejto vety možno nájsť viaceré príspevky, napr. od autorov z Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov či Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity.

Najvyššie dovolené rýchlosti ustanovené zákonom či dopravnou značkou nie sú povinní dodržiavať vodiči vozidiel ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby, ak to vyžaduje plnenie osobitných úloh, ktorých okruh určí príslušný minister a riaditeľ Slovenskej informačnej služby (v rámci Policajného zboru ide napr. o možnosť prekročiť rýchlosť pri operatívno-pátracej činnosti, pri zabezpečovaní ochrany a prepravy určených osôb, pri preprave ohrozeného alebo chráneného svedka alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania).

Všeobecné pravidlá súvisiace s rýchlosťou

Vodič nesmie prekážať v jazde rýchlejšie idúcim vozidlám a obmedzovať plynulosť cestnej premávky ani znížiť náhle rýchlosť jazdy alebo náhle zastaviť, ak to nevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky.

Ak vodič zníži rýchlosť jazdy alebo ak zastaví vozidlo pred priechodom pre chodcov alebo pred priechodom pre cyklistov , aby umožnil prejsť cez cestu chodcom alebo cyklistom, vodiči ostatných vozidiel idúcich rovnakým smerom (okrem električky) sú takisto povinní znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo. 

Vodič motorového vozidla s celkovou hmotnosťou nad 3,5 t je pri jazde do svahu povinný umožniť prejazd rýchlejších vozidiel idúcich za ním; ak si to situácia vyžaduje, je povinný aj odstaviť vozidlo na najbližšom parkovisku, a to až do prejazdu týchto vozidiel.

Ak by vozidlá idúce v obci súčasne vo všetkých jazdných pruhoch bránili v jazde rýchlejšie idúcemu vozidlu, vodič, ktorý jazdí v ľavom jazdnom pruhu, je povinný ho čo najskôr uvoľniť; to neplatí, ak vodič používa ľavý jazdný pruh na obchádzanie, odbočovanie, otáčanie alebo predchádzanie.

V obci sa nepovažuje za predchádzanie, keď vozidlá v jednom jazdnom pruhu idú rýchlejšie ako v inom jazdnom pruhu. 

Ak ide električka alebo vozidlo vo vyhradenom jazdnom pruhu inou rýchlosťou ako ostatné vozidlá idúce rovnakým smerom, nejde o vzájomné predchádzanie.

Pri predchádzaní musí vodič zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla; pritom je povinný prihliadať najmä na rýchlosť, druh svojho i predchádzaného vozidla, poveternostné podmienky a stav a povahu vozovky.

Vodič predchádzaného vozidla nesmie zvyšovať rýchlosť jazdy ani inak brániť predchádzaniu.

Vodič nesmie predchádzať, ak by pri predchádzaní svojou výrazne nižšou rýchlosťou obmedzil za ním idúce vozidlo, ktoré začalo úkon predchádzania skôr.

Vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.

Vodičovi vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb sú v obci vodiči ostatných vozidiel povinní umožniť vyjdenie zo zastávky alebo zo zastávkového pruhu, a to znížením rýchlosti jazdy, prípadne i zastavením vozidla; vodič takéhoto vozidla pritom nesmie ohroziť najmä vodičov vozidiel idúcich rovnakým smerom.

Ak je nevyhnutné upozorniť ostatných účastníkov cestnej premávky na hroziace nebezpečenstvo, najmä v prípadoch, keď je potrebné náhle znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo, vodič dáva svetelné výstražné znamenie zapnutím výstražnej funkcie smerových svietidiel.

Vodič motorového vozidla nesmie na diaľnici predchádzať iné motorové vozidlo, ak by pri predchádzaní svojou výrazne nižšou rýchlosťou obmedzil iné motorové vozidlo idúce po diaľnici . 

Ak na stojacom vozidle svieti zvláštne výstražné svetlo modrej alebo červenej farby, prípadne ich kombinácia, musí vodič iného vozidla zvýšiť opatrnosť, znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo. 

Vodič vozidla je povinný podľa okolností znížiť rýchlosť jazdy alebo aj zastaviť vozidlo, ak iné vozidlo používa zvláštne výstražné svetlo oranžovej farby. 

Náklad musí byť zabezpečený tak, aby sa pri zmene rýchlosti jazdy alebo zmene smeru jazdy vozidla nezošmykol, neprevrátil, nespadol alebo sa inak voľne nepohyboval. 

Dopravné značky o rýchlosti

Vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou (zákon nesprávne uvádza aj rýchlosť určenú dopravným zariadením, čím sa myslia premenné značky, čo sú však tiež len dopravné značky, akurát nie z plechu a fólie).

Ak je dopravnou značkou dovolená vyššia rýchlosť ako je všeobecný rýchlostný limit (50 km/h v obci, 90 km/h mimo obce, atď.), toto zvýšenie rýchlosti platí len pre vodiča motorového vozidla do 3,5 t bez prípojného vozidla.

Najnižšia dovolená rýchlosť

Značka prikazuje jazdiť rýchlosťou nie nižšou ako vyznačenou rýchlosťou v kilometroch za hodinu; to neplatí, ak je to potrebné z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Značka zároveň ukončuje platnosť predchádzajúcej značky Najnižšia dovolená rýchlosť.

Zákaz platí v smere premávky, oproti ktorému je značka orientovaná (čiže priamo).

Ak je značka umiestnená vedľa vozovky, zákaz platí pre celú šírku vozovky (len teoreticky, značka sa nikdy nepoužíva samostatne); ak je značka umiestnená nad jazdným pruhom, zákaz platí len pre daný jazdný pruh; ak je značka vyobrazená na pruhovej značke, zákaz platí len pre daný jazdný pruh alebo pre dané jazdné pruhy.

Koniec najnižšej dovolenej rýchlosti

Značka ukončuje príkaz vyplývajúci z predchádzajúcej značky Najnižšia dovolená rýchlosť.

Najvyššia dovolená rýchlosť

Značka zakazuje jazdiť rýchlosťou vyššou ako vyznačenou rýchlosťou v kilometroch za hodinu. Značka zároveň ukončuje platnosť predchádzajúcej značky Najvyššia dovolená rýchlosť. 

Zákaz platí v smere premávky, oproti ktorému je značka orientovaná (čiže priamo).

Ak je značka umiestnená vedľa vozovky, zákaz platí pre celú šírku vozovky; ak je značka umiestnená nad jazdným pruhom, zákaz platí len pre daný jazdný pruh; ak je značka vyobrazená na pruhovej značke, zákaz platí len pre daný jazdný pruh alebo pre dané jazdné pruhy.

Koniec najvyššej dovolenej rýchlosti

Značka ukončuje zákaz vyplývajúci z predchádzajúcej značky Najvyššia dovolená rýchlosť.

Koniec viacerých zákazov

Značka ukončuje najvyššiu dovolenú rýchlosť vyplývajúcu zo značky , ako aj najvyššiu a najnižšiu dovolenú rýchlosť vyplývajúcu z pruhovej značky.

Zóna najvyššej dovolenej rýchlosti a koniec zóny najvyššej dovolenej rýchlosti

Značky označujú začiatok a koniec zóny, v ktorej je zakázané jazdiť rýchlosťou vyššou ako vyznačenou rýchlosťou v kilometroch za hodinu.

Meranie rýchlosti

Merať rýchlosť môžu len príslušníci Policajného zboru, a to z titulu všeobecného oprávnenia kontrolovať dodržiavanie povinností účastníka cestnej premávky alebo iných osôb podľa zákona o cestnej premávke. V úzko vymedzenom rozsahu môžu merať rýchlosť aj príslušníci Vojenskej polície (ak ide o osoby, ktorých priestupky môžu objasňovať). V súčasnosti badať snahy niektorých obecných polícií o taký výklad zákona, že merať rýchlosť môžu aj oni, je to však viac ako diskutabilné.

Meranie rýchlosti možno vykonávať len určeným meradlom, ktoré spĺňa podmienky podľa vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole (teda podlieha prvotnému overeniu i pravidelným následným overeniam každý rok).

Poznáme 4 druhy meračov rýchlosti:

• radarový rýchlomer, ktorý meria rýchlosť meraného vozidla na základe Dopplerovho javu,
• laserový rýchlomer, ktorý meria rýchlosť meraného vozidla na základe merania zmeny vzdialenosti medzi meraným objektom a meradlom v čase,
• cestné úsekové meradlo rýchlosti, ktoré meria priemernú úsekovú rýchlosť vozidla na základe merania času prejazdu meracím úsekom známej dĺžky a
• cestné meradlo priemernej rýchlosti, ktoré meria priemernú úsekovú rýchlosť vozidla na základe merania rýchlosti meracieho vozidla, ktorá je pri dodržaní definovaných podmienok priradená meranému vozidlu.

Merací rozsah rýchlomera je 30 – 200 km/h, najväčšia dovolená chyba je 3 km/h pri meraní rýchlosti do 100 km/h a 3 % z hodnoty meranej rýchlosti pre hodnoty rýchlosti nad 100 km/h.

Zoznam schválených meračov rýchlosti možno nájsť na webe úradu pre normalizáciu, ide napr. o RAMER (ČR), PolCam (Poľsko), TruCam (USA), Multaradar (Nemecko), atď. Policajný zbor disponuje približne 250 meračmi rýchlosti, prevažne zn. RAMER a MultaRadar.

Priestupky

Na účely priestupkového konania je prekročenie rýchlosti rozdelené do troch úrovní: 

I. v obci do 20 km/h a mimo obce do 30 km/h,

II. v obci o 21 – 50 km/h a mimo obce o 31 – 60 km/h,

III. v obci nad 51 km/h a mimo obce nad 61 km/h.

Za prekročenie rýchlosti úrovne I možno uložiť v blokovom konaní pokutu 0 – 50 eur a v riadnom konaní 0 – 100 eur, za úroveň II možno uložiť v blokovom konaní pokutu 30 – 400 eur a v riadnom konaní 150 – 600 eur. Úrovne I a II sú “obyčajné” priestupky, t. j. nemožno za ne uložiť zákaz činnosti ani sa nerátajú medzi tri závažné priestupky. Prejednanie týchto prekročení rýchlosti v blokovom konaní je v zásade povinné (ak je vodič ochotný uhradiť pokutu).

Úroveň III patrí od 1. augusta 2022 medzi porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, za ktorý možno uložiť v blokovom konaní pokutu 250 – 800 eur a v riadnom konaní pokutu 500 – 1000 eur a zákaz činnosti na 0,5 – 3 r. Prejednanie prekročenia rýchlosti aj tejto úrovne v blokovom konaní je povinné (v rámci neho nemožno uložiť zákaz činnosti), kým sa vodič nedopustí takého skutku tretíkrát za 12 mesiacov. Pre predstavu, čo sa dosiahlo týmto “sprísnením” postihu cestných pirátov –  ak 3x behom roka telefonujete za volantom, 3x vám môžu uložiť zákaz činnosti; ak 3x behom roka jazdíte po obci rýchlosťou vyše 100 km/h, 2x vám za to nemôžu uložiť zákaz činnosti. Ide o jedinú takúto výnimku zo všetkých závažných priestupkov…

Každé jedno takéto závažné prekročenie rýchlosti sa však od 1. augusta 2022 aspoň ráta medzi tri závažné priestupky, za ktoré sa ukladajú rôzne opatrenia, ak sú spáchané počas 12 mesiacov (doškoľovací kurz v autoškole, preskúšanie odbornej spôsobilosti na dopravnom inšpektoráte, preskúmanie zdravotnej spôsobilosti u všeobecného lekára a preskúmanie psychickej spôsobilosti dopravným psychológom).

Pri určení konkrétnej výšky pokuty (sankcie vo všeobecnosti) sa prihliada na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Ministerstvo vnútra k tomu vydáva sadzobník pokút, čo je interný predpis, ktorý dáva policajtom isté vodítko, v akej výške približne ukladať pokuty:

Prekročenie rýchlosti je najčastejšie sankcionovaným porušením pravidiel. Napr. v roku 2021 uložila dopravná polícia za všetky priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pokuty spolu v sume cca 15 000 000 eur, z toho až 11 000 000 eur bolo za prekročenie rýchlosti.

Objektívna zodpovednosť

Okrem vyvodzovania osobnej zodpovednosti vodiča za prekročenie rýchlosti v priestupkovom konaní, možno prekročenie rýchlosti prejednať aj v rámci tzv. objektívnej zodpovednosti – ako správny delikt držiteľa vozidla. V rámci tohto konania možno uložiť len peňažnú sankciu, nie aj zákaz činnosti či iné opatrenia, a výška pokút je pevne daná priamo zákonom:

prekročenie rýchlosti o	pokuta v obci	pokuta mimo obce
6 – 10 km/h	15 €	–
11 – 15 km/h	39 €	30 €
16 – 20 km/h	66 €	42 €
21 – 25 km/h	96 €	66 €
26 – 30 km/h	141 €	99 €
31 – 35 km/h	201 €	162 €
36 – 40 km/h	270 €	201 €
41 – 45 km/h	342 €	270 €
46 – 50 km/h	402 €	342 €
51 – 55 km/h	471 €	402 €
56 – 60 km/h	540 €	471 €
61 – 65 km/h	600 €	540 €
66 – 70 km/h	699 €	600 €
71 km/h a viac	798 €	–
71 – 75 km/h	–	699 €
75 km/h a viac	–	798 €

Ak do 15 dní odo dňa doručenia rozkazu budú na bankový účet uvedený v rozhodnutí pripísané dve tretiny z uloženej výšky pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške. 

Kvôli prekročeniu rýchlosti si môžu členské štáty Európskej únie navzájom automaticky vyhľadávať v evidenciách vozidiel prostredníctvom informačného systému EUCARIS údaje o vozidlách a ich vlastníkoch/držiteľoch vozidiel.

Dopravná nehodovosť

Podľa policajného vyhodnocovania dopravnej nehodovosti je “nedovolená” rýchlosť jazdy druhou najčastejšou príčinou dopravných nehôd – v roku 2021 zapríčinila 13 % všetkých nehôd, v roku 2020 14 %, v roku 2019 12 %. Policajné štatistiky sú však také, aké sú… Dozviete sa z nich presné čísla o nehodách podľa okresov, ale nie podľa konkrétnych ciest; dozviete sa presné čísla o počte usmrtených chodcov a cyklistov, ale nič o príčinách týchto úmrtí; dozviete sa čísla o zranených podľa kategórií ciest, ale nič o ich stavebných parametroch a ich vplyve na nehodovosť.

Označovanie “nedovolenej” rýchlosti jazdy ako príčiny dopravnej nehody je nesprávne. Takáto formulácia je v priamom rozpore so zákonom o cestnej premávke, ktorý pri evidovaní dopravných nehôd ako príklad ich príčin uvádza “neprimeranú” rýchlosť jazdy. Neprimeranosť rýchlosti je oveľa logickejší výraz, ktorý priamo nadväzuje na základné pravidlo vodiča prispôsobiť rýchlosť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Od príslušných orgánov však vyžaduje aj schopnosť rozoznať a správne určiť skutočnú príčinu (skutočné príčiny) dopravnej nehody.

“Nedovolená” rýchlosť znamená prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti v danom mieste, či už vyplývajúcej zo všeobecných pravidiel cestnej premávky alebo dopravnej značky. Prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti však samo osebe nemôže byť príčinou dopravnej nehody. Ak by sme zrušili všetky rýchlostné limity, asi by sa kvôli tomu neznížila nehodovosť o 12 – 14 %…

• Facebook